„My sme len tlmočníkmi vôle umlčaného slovenského národa a v tejto úlohe chceme pracovať tak, ako nám to naše svedomie káže a naše sily dovoľujú.“

Tieto pozoruhodné slová vyslovil jeden z najpopulárnejších slovenských historikov v 20. storočí, František Hrušovský, ktorý na jar 1945 opustil Slovensko a stal sa súčasťou nového fenoménu v slovenských moderných dejinách – slovenského exilu. Urobil to v čase, keď v Clevelande, kde sa v roku 1947 natrvalo usadil, už fungoval Slovenský ústav.

Jediný mužský slovenský kláštor vo svete

Mesto Cleveland v Spojených štátoch amerických patrilo medzi pulzujúce centrá slovenského života. Mnohí ho poznajú buď ako miesto založenia Slovenskej ligy v Amerike (1907), či podpísania Clevelandskej dohody (1915), v ktorej americkí Slováci požadovali rovnoprávne postavenie pre slovenský národ v česko-slovenskom štátnom zväzku.

Málokto však vie, že v roku 1922 slovenskí benediktíni v USA z iniciatívy Združenia slovenských katolíkov v Amerike a s podporou clevelandského biskupa tu založili kláštor sv. Andreja-Svorada.

Kláštor bol dokumentom Svätej stolice z 13. júla 1934 podpísaným štátnym sekretárom, kardinálom Eugeniom Pacellim, povýšený na samostatné benediktínske opátstvo – v tom čase jediné slovenské benediktínske opátstvo vo svete, keďže benediktínske kláštory na Slovensku v dôsledku tureckej expanzie a protestantskej reformácie v 16. storočí zanikli.

Pri opátstve pôsobila vyššia benediktínska škola, na ktorej študovali najmä chlapci zo slovenských prisťahovaleckých rodín v Clevelande a okolí. V čase, keď bol v júni 1946 zvolený Teodor J. Kojiš ako celosvetovo najmladší benediktínsky opát a zároveň najvyšší slovenský cirkevný hodnostár v USA, malo opátstvo vyše 60 rehoľníkov a vyššiu benediktínsku školu navštevovalo okolo tisíc žiakov.

Po násilnej likvidácii mužských rehoľných rádov na Slovensku smutne známou komunistickou Akciou K bolo benediktínske Opátstvo sv. Andreja-Svorada v Clevelande jediným mužským slovenským kláštorom vo svete.

Tri svätovojtešské výpravy

Korene Slovenského ústavu v Clevelande je potrebné hľadať v medzivojnovom období. V polovici tridsiatych rokov zavítala do USA delegácia Matice slovenskej, ktorú viedol jej správca, spisovateľ Jozef Cíger Hronský. Mimoriadne úspešná matičná misia zanechala v slovenskom krajanskom živote trvalú a nezmazateľnú stopu.

Pre nespochybniteľné úspechy však čelila útokom a obvineniam z protištátnej činnosti jednak zo strany americkej čechoslovakistickej tlače a československého vyslanectva a generálneho konzulátu vo Washingtone, jednak zo strany vtedajšej pražskej vlády.

Jedným z trvalých pozitívnych dôsledkov matičnej návštevy bolo niekoľko bohatých knižničných zbierok, ktoré delegácia zanechala v USA. Jedna z týchto knižníc sa dostala do kláštora sv. Andreja-Svorada v Clevelande. Knižničné zbierky slovenských kníh v USA majú pôvod aj v iniciatívach Spolku svätého Vojtecha, ktorý od svojho založenia budoval vzťahy s americkými Slovákmi a počas troch svätovojtešských výprav do zámoria (1923, 1926 a 1937) priviezol aj ním vydané knihy.

Opát Teodor J. Kojiš a budova kláštora sv. Andreja-Svorada v Clevelande. Zdroj: František Hrušovský – Slovenské rehole v Amerike (1955)

Po dokončení novej budovy opátstva a po slávnostnej posviacke v auguste 1952 sa zriadila samostatná miestnosť pre knižnicu. Je možné sa domnievať, že práve dokončenie novej priestrannej budovy bolo bezprostredným podnetom na založenie Slovenského ústavu, o ktorom slovenskí benediktíni už dlhšie uvažovali a ku ktorému došlo v deň sviatku Sedembolestnej Panny Márie, 15. septembra 1952, teda presne pred 70 rokmi.

Slovenský ústav bol zriadený zakladajúcou listinou podpísanou opátom Kojišom, ktorý sa právom považuje za otca myšlienky založenia ústavu. V zakladajúcej listine sa argumentovalo nadväznosťou na tradíciu sv. Benedikta a významom benediktínov pri budovaní kresťanskej civilizácie.

Medzi základné úlohy Slovenského ústavu patrilo zhromažďovanie písomností a dokumentačného materiálu týkajúceho sa života amerických Slovákov a slovenského exilu, vybudovanie archívu a muzeálnej zbierky a napokon sprístupnenie knižnice a zbierok záujemcom o slovenský život či už z radov amerických krajanov, alebo študentov a vedeckých pracovníkov zaujímajúcich sa o slovenské reálie.

Elita v exile

Slovenský ústav v Clevelande suploval to, čo na Slovensku v období komunistickej totality chýbalo: slobodný vedecký výskum a slobodnú kultúru. Medzi zakladajúcich členov ústavu patrili benediktín Andrej Pír, ktorý sa zároveň stal jeho tajomníkom a neskôr dlhoročným riaditeľom, už spomenutý František Hrušovský, umenovedec Jozef Cincík – autor znaku ústavu, básnik a prekladateľ svetového formátu Karol Strmeň a katolícky kňaz a básnik Mikuláš Šprinc.

Neskôr za členov opát Kojiš vymenoval jazykovedca Henricha Barteka, novinára Konštantína Čulena, básnika Andreja Žarnova, spisovateľa Jozefa Cígera Hronského, vedúcu postavu katolíckeho exilu v Ríme Štefana Náhalku, jezuitu a profesora dejín východných cirkví Michala Lacka či scholastického filozofa a teológa Jozefa Papina. Zoznam členov ústavu tvorila elita slovenského kultúrneho a duchovného života v exile v koncentrovanej forme. O každom z nich by sa dala napísať obsiahla biografia.

Na pôde ústavu sa organizovali prednášky a kurzy, vydávala sa knižná literatúra a od roku 1954 začal vychádzať mimoriadne kvalitný štvrťročník pre slovenskú kultúru s názvom Most. Slovenský ústav v Clevelande spolupracoval s verejnými knižnicami v USA, najmä s kongresovou knižnicou vo Washingtone a verejnou knižnicou v Clevelande.

Na jeseň 1954 putovala zásielka vyše stovky slovenských kníh pre Centrum slovanských štúdií na Univerzite v Montreale. V roku 1957 sa z iniciatívy Konštantína Čulena pri príležitosti 50. výročia založenia Slovenskej ligy v Amerike konala v priestoroch ústavu výstava o živote amerických Slovákov, ktorá vzbudila záujem americkej verejnosti.

Slovenský ústav v Clevelande vznikol celé jedno desaťročie pred oveľa známejším Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Po vzniku tohto excelentného slovenského katolíckeho centra vo Večnom meste s ním úzko spolupracoval najmä na poli vydávania kníh, ktoré sa ponad železnú oponu pašovali na Slovensko.

Slovenský ústav ako ustanovizeň vedeckých pracovníkov v zahraničí mal teda dve samostatné zložky: Slovenský ústav v Clevelande a Slovenský ústav v Ríme. Ako dokumentačné a informačné stredisko amerických Slovákov existuje dodnes. Na Slovensku je však takmer neznámy.