V Čile voliči v referende odmietli novú progresívnu ústavu

Voliči v Čile v nedeľu jasne odmietli návrh ústavy, ktorá mala nahradiť základný zákon zavedený diktatúrou Augusta Pinocheta pred 41 rokmi. Je to neúspech pre prezidenta Gabriela Borica, ktorý tvrdil, že nová ústava by v juhoamerickej krajine nastolila éru pokroku. 

Po sčítaní 96 percent hlasov viedol tábor odporcov s podporou 61,9 percenta, za sa vyjadrilo len 38,1 percenta voličov. Účasť na referende bola povinná.

Odmietnutie dokumentu sa všeobecne očakávalo, keďže prieskumy ukazovali čoraz nepriaznivejšie postoje Čiľanov k návrhu, nie však s takýmto výrazným rozdielom.

Nová ústava by patrila k najprogresívnejším na svete a 19-miliónovú krajinu by zásadne zmenila, približuje AP. Bola celosvetovo prvou, ktorú pripravilo zhromaždenie s rovnakým počtom mužov a žien, návrh však bol podľa kritikov pridlhý, nejasný a v niektorých ustanoveniach zachádzal priďaleko. Týkalo sa to napríklad označenia Čile za mnohonárodnostný štát, vytvorenia autonómnych domorodých území či priorizovania životného prostredia.

Výsledok referenda je úderom pre 36-ročného Borica, dosiaľ najmladšieho prezidenta Čile. Svoju politiku totiž podľa analytikov spojil s návrhom natoľko, že niektorí voliči vnímali plebiscit ako hlasovanie o jeho vláde. Od marcového nástupu do funkcie pritom jeho podpora klesala.

Čo sa bude diať teraz, je veľkým otáznikom. Čilská spoločnosť celkovo i politickí lídri všetkých táborov sa zhodujú na potrebe zmeniť ústavu z čias diktatúry. Proces vypracovania nového návrhu však zatiaľ nebol určený a bude zrejme predmetom tvrdých rokovaní.

Boric pozval predsedov všetkých politických strán na pondelkové stretnutie, na ktorom chce hovoriť o ďalšom postupe.

Referendum bolo vyvrcholením trojročného procesu, ktorý sa začal, keď v krajine kedysi vnímanej ako vzor stability v regióne vypukli v roku 2019 mohutné protesty. Spočiatku sa zamerali proti nárastu cien verejnej dopravy, no rýchlo rozšírili do širších požiadaviek na väčšiu rovnosť a sociálnu ochranu.

V ďalšom roku takmer 80 percent Čiľanov hlasovalo za zmenu ústavy. V roku 2021 nasledovala voľba delegátov ústavodarného zhromaždenia, ktoré svoj návrh predložilo v júli tohto roka.

Návrh ústavy má 388 článkov a zameriava sa na sociálne otázky a rodovú rovnosť, zakotvuje práva pôvodného obyvateľstva a do popredia kladie otázky životného prostredia a zmeny klímy. Zaviedol by tiež právo na bezplatné vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a bývanie.

Súčasná ústava je na rozdiel od toho trhovo orientovaná a uprednostňuje súkromný sektor pred štátom v oblastiach ako školstvo, dôchodky a zdravotníctvo. O pôvodnom obyvateľstve, ktoré tvorí takmer 13 percent populácie, sa vôbec nezmieňuje.