Úmrtie Vo veku 91 rokov zomrel Michail Gorbačov

Vo veku 91 rokov zomrel Michail Gorbačov
Michail Gorbačov. Foto: TASR/AP
Zaslúžil sa o koniec studenej vojny, pád železnej opony a rozpad impéria.
TASR
TASR
Verejnoprávna tlačová agentúra, ktorá poskytuje spravodajský servis pre médiá, inštitúcie a firmy na Slovensku aj v zahraničí.
Postoj
Postoj

Vo veku 91 rokov zomrel Michail Gorbačov, prvý a zároveň posledný prezident Sovietskeho zväzu.

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské agentúry.

Ako šéf komunistickej strany, a teda celého ZSSR, sa zaslúžil o koniec studenej vojny, pád železnej opony a rozpad impéria.

Profil Michaila Gorbačova
 
Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje, neďaleko predkaukazského mesta Stavropol v roľníckej rodine. Matka, pôvodom Ukrajinka, pracovala až do pôrodu v kolchoze. „Odviedli ju k maštali a tam som sa na slame narodil ako Ježiš Kristus,“ zaspomínal si v jednom z rozhovorov.
 
Vzhľadom na výborné študijné výsledky ho po maturite zobrali v roku 1950 na Právnickú fakultu moskovskej Lomonosovovej univerzity bez prijímacích skúšok. Počas štúdií, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Raisou, bol v roku 1952 prijatý za člena komunistickej strany.
 
Po ukončení vysokej školy odišiel v roku 1955 Michail Gorbačov pracovať na prokuratúru v rodnom kraji, o čom povedal: „Sedem dní som bol na stáži a v ôsmy ma odvelili na post v Komsomole. Odvtedy som bol v politike.“
 
Mal 54 rokov, keď bol 11. marca 1985 zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej revolúcii v roku 1917.
 
Michail Gorbačov sa postavil na čelo štátu potom, keď sa skončili „preteky na lafetách“, ako Rusi ironicky nazývali tri pohreby najvyšších sovietskych predstaviteľov (Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka), ktorí zomreli v období od novembra 1982 do marca 1985.
 
Nový šéf Kremľa sa pustil do prestavby spoločnosti a začal dovtedy nevídané reformy. Počas jeho vládnutia sa stali skutočnosťou slobodné voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán.
 
Prakticky vzápätí po podpísaní Belovežských dohôd 8. decembra 1991, ktoré znamenali zánik Sovietskeho zväzu a vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), a po odchode z funkcie sovietskeho prezidenta, ktorú zastával od 15. marca 1990 do 25. decembra 1991, založil koncom decembra 1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických výskumov, známy ako Gorbačovov fond.
 
V rámci svojej činnosti sa aj po odchode z najvyššej štátnej funkcie aktívne zaujímal o politické a spoločenské dianie, nielen vo svojej krajine, ale aj v zahraničí.
 
Od roku 1992 uskutočnil viac ako 250 zahraničných ciest, pričom navštívil 50 krajín. V roku 1996 sa pokúsil o návrat na domácu politickú scénu, keď kandidoval v prezidentských voľbách. Získal však len 0,51 percenta hlasov voličov.
 
Gorbačov – jeden z hlavných architektov nemeckého zjednotenia – neskôr trpko hovoril o neschopnosti Západu chopiť sa príležitosti prameniacej z politiky prestavby a začať novú éru spolupráce. Ako krátkozrakú kritizoval politiku Západu po rozpade Sovietskeho zväzu. Sklamane sa vyjadroval o „triumfalizme“ Západu opojeného víťazstvom v studenej vojne, čo je podľa neho kľúčový faktor napätia medzi Ruskom a Západom.
 
Aj vo svojej knihe Čo je v stávke: Budúcnosť globálneho sveta, ktorá vyšla v septembri 2019, sa Gorbačov so znepokojením pozerá na okolitý svet, v ktorom „politici a médiá vytvárajú atmosféru nepriateľstva“. Kriticky v nej poukazuje na to, že Nemci spolu s Európskou úniou a Spojeným štátmi pokračujú v politike sankcií proti Rusku pre anexiu Krymu a vypuknutie konfliktu na východe Ukrajiny. „Cieľom je potrestať Rusko, ale sankcie majú iba jediný účinok – vzájomné odcudzenie sa zväčšuje,“ varuje otec prestavby.
 
Michail Gorbačov, ktorý prevzal 2. marca 2018 v moskovskom sídle svojho fondu dekrét o tom, že sa stal čestným občanom Košíc, mal veľmi blízky vzťah k Slovensku, s ktorým ho spájala rodinná história. Jeho otec Sergej Andrejevič oslobodzoval na konci druhej svetovej vojny územie dnešného Slovenska a v bojoch pri Košiciach bol zranený.
 
Vďaka svojmu reformnému úsiliu sa teší Gorbačov veľkej popularite a obľube na Západe, čo je v ostrom protiklade s jeho vlasťou, kde ho považujú za hrobára Sovietskeho zväzu.
 
Za svoju činnosť získal Michail Gorbačov v roku 1990 Nobelovu cenu za mier, ale aj vyše 300 medzinárodných, štátnych i spoločenských ocenení. A robil by s odstupom času niečo ináč? – „Možno, čo sa týka realizácie, ale principiálne bolo všetko správne!“ zdôrazňuje človek, ktorý zbúral hranice v hlavách sovietskych ľudí, človek, ktorý menil a zmenil svet.

 

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Sovietsky zväz Michail Sergejevič Gorbačov
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Dôležité pred hodinou

Volodymyr Zelenskyj oznámil, že novým hlavným veliteľom ukrajinskej armády bude bývalý veliteľ pozemných síl Mychajlo Drapatyj. V tejto funkcii nahradí Olexandra Syrského.

pred 4 hodinami

Futbalisti Slovanu Bratislava zvíťazili v prvom zápase 2. predkola Ligy majstrov na pôde Tbilisi 2:0. Pri súťažnej premiére trénera Yayu Toureho na lavičke „belasých“ skórovali za hostí Andraž Šporar a Alasana Yirajang. Odveta je na programe v stredu 29. júla o 20.15 h na Tehelnom poli.

pred 7 hodinami

Brit obvinený z vraždy bývalej poslankyne Ann Widdecombeovej 21-krát udrel političku kladivom do temena hlavy, uviedol na súdnom pojednávaní prokurátor Kashif Malik. Objasnil, že incident zaznamenala kamera v dome exposlankyne. Útočník zaparkoval auto a vošiel dnu v čase, keď Widdecombeová obedovala. Podozrivý Joshua Kerry údajne prišiel do kuchyne a opýtal sa jej: „Nemáte náhodou bankové karty a preukaz totožnosti?“ Následne ju 21-krát udrel kladivom do hlavy, zvalil zo stoličky na zem, z kabelky jej zobral peňaženku a odišiel, pričom v dome bol približne dve minúty.

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť