Vo veku 91 rokov zomrel Michail Gorbačov, prvý a zároveň posledný prezident Sovietskeho zväzu.
Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské agentúry.
Ako šéf komunistickej strany, a teda celého ZSSR, sa zaslúžil o koniec studenej vojny, pád železnej opony a rozpad impéria.
Profil Michaila Gorbačova
Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje, neďaleko predkaukazského mesta Stavropol v roľníckej rodine. Matka, pôvodom Ukrajinka, pracovala až do pôrodu v kolchoze. „Odviedli ju k maštali a tam som sa na slame narodil ako Ježiš Kristus,“ zaspomínal si v jednom z rozhovorov.
Vzhľadom na výborné študijné výsledky ho po maturite zobrali v roku 1950 na Právnickú fakultu moskovskej Lomonosovovej univerzity bez prijímacích skúšok. Počas štúdií, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Raisou, bol v roku 1952 prijatý za člena komunistickej strany.
Po ukončení vysokej školy odišiel v roku 1955 Michail Gorbačov pracovať na prokuratúru v rodnom kraji, o čom povedal: „Sedem dní som bol na stáži a v ôsmy ma odvelili na post v Komsomole. Odvtedy som bol v politike.“
Mal 54 rokov, keď bol 11. marca 1985 zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej revolúcii v roku 1917.
Michail Gorbačov sa postavil na čelo štátu potom, keď sa skončili „preteky na lafetách“, ako Rusi ironicky nazývali tri pohreby najvyšších sovietskych predstaviteľov (Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka), ktorí zomreli v období od novembra 1982 do marca 1985.
Nový šéf Kremľa sa pustil do prestavby spoločnosti a začal dovtedy nevídané reformy. Počas jeho vládnutia sa stali skutočnosťou slobodné voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán.
Prakticky vzápätí po podpísaní Belovežských dohôd 8. decembra 1991, ktoré znamenali zánik Sovietskeho zväzu a vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), a po odchode z funkcie sovietskeho prezidenta, ktorú zastával od 15. marca 1990 do 25. decembra 1991, založil koncom decembra 1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických výskumov, známy ako Gorbačovov fond.
V rámci svojej činnosti sa aj po odchode z najvyššej štátnej funkcie aktívne zaujímal o politické a spoločenské dianie, nielen vo svojej krajine, ale aj v zahraničí.
Od roku 1992 uskutočnil viac ako 250 zahraničných ciest, pričom navštívil 50 krajín. V roku 1996 sa pokúsil o návrat na domácu politickú scénu, keď kandidoval v prezidentských voľbách. Získal však len 0,51 percenta hlasov voličov.
Gorbačov – jeden z hlavných architektov nemeckého zjednotenia – neskôr trpko hovoril o neschopnosti Západu chopiť sa príležitosti prameniacej z politiky prestavby a začať novú éru spolupráce. Ako krátkozrakú kritizoval politiku Západu po rozpade Sovietskeho zväzu. Sklamane sa vyjadroval o „triumfalizme“ Západu opojeného víťazstvom v studenej vojne, čo je podľa neho kľúčový faktor napätia medzi Ruskom a Západom.
Aj vo svojej knihe Čo je v stávke: Budúcnosť globálneho sveta, ktorá vyšla v septembri 2019, sa Gorbačov so znepokojením pozerá na okolitý svet, v ktorom „politici a médiá vytvárajú atmosféru nepriateľstva“. Kriticky v nej poukazuje na to, že Nemci spolu s Európskou úniou a Spojeným štátmi pokračujú v politike sankcií proti Rusku pre anexiu Krymu a vypuknutie konfliktu na východe Ukrajiny. „Cieľom je potrestať Rusko, ale sankcie majú iba jediný účinok – vzájomné odcudzenie sa zväčšuje,“ varuje otec prestavby.
Michail Gorbačov, ktorý prevzal 2. marca 2018 v moskovskom sídle svojho fondu dekrét o tom, že sa stal čestným občanom Košíc, mal veľmi blízky vzťah k Slovensku, s ktorým ho spájala rodinná história. Jeho otec Sergej Andrejevič oslobodzoval na konci druhej svetovej vojny územie dnešného Slovenska a v bojoch pri Košiciach bol zranený.
Vďaka svojmu reformnému úsiliu sa teší Gorbačov veľkej popularite a obľube na Západe, čo je v ostrom protiklade s jeho vlasťou, kde ho považujú za hrobára Sovietskeho zväzu.
Za svoju činnosť získal Michail Gorbačov v roku 1990 Nobelovu cenu za mier, ale aj vyše 300 medzinárodných, štátnych i spoločenských ocenení. A robil by s odstupom času niečo ináč? – „Možno, čo sa týka realizácie, ale principiálne bolo všetko správne!“ zdôrazňuje človek, ktorý zbúral hranice v hlavách sovietskych ľudí, človek, ktorý menil a zmenil svet.