K ruskej invázii sa Turecko stavia od začiatku nejasne a vedie s Ruskom vlastné vzťahy bez ohľadu na to, čo si myslia spojenci z EÚ či NATO. Mnohí v Turecku považujú ruskú inváziu na Ukrajinu za „európsky problém“ a nie sú v súlade ani s ostatnými členmi NATO.
Ukázalo sa to aj pri nedávnom stretnutí ruského prezidenta Vladimira Putina so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoğanom.
Pre Putina je to extrémne výhodné, pretože Turecko s druhou najsilnejšou armádou v NATO nie je s Ruskom v priamom nepriateľstve. Navyše je Turecko vyzbrojené ruským protilietadlovým systémom S-400, ktorý od Ruska kúpilo pred tromi rokmi.
Predaj tureckých dronov Ukrajine priniesol ďalšie ochladenie do rusko-tureckých vzťahov. Erdoğan naštval Putina ešte koncom minulého roku, keď Turecko predalo Ukrajine bojové drony Bayraktar TB2. Napriek tomu turecké drony mieria na Ukrajinu ďalej.
„Vďaka silnej spolupráci prezidentov Ukrajiny Volodymyra Zelenského a Recepa Tayyipa Erdoğana z Turecka naša armáda dostala prvý Bayraktar na bojisku už v roku 2021. V bitke sa ukázali tieto drony ako veľmi úspešné,“ povedal ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.
Od začiatku ruskej invázie dostala podľa neho Ukrajina už 50 takýchto dronov. Tri drony turecká spoločnosť Baykar darovala, zvyšok Ukrajinci nakúpili.
Na facebooku Reznikov firme poďakoval za dar troch bojových bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2, a to v nadväznosti na internetovú zbierku, v ktorej sa vybralo 20 miliónov dolárov. Mali stačiť na nákup troch dronov TB2, ktoré Turci nakoniec Ukrajine darovali.
Ukrajina a Turecko dokonca pokračujú v práci na vybudovaní spoločnej továrne na Ukrajine určenej na miestnu výrobu dronov, čo je dohoda, ktorá bola podpísaná ešte pred vojnou a rozhnevala aj ruského prezidenta. Ukrajina získala na drony aj 30-percentnú zľavu, pričom za každý zaplatila približne 7 miliónov dolárov.
Napriek ruskému hnevu sa spolupráca s Ukrajinou nekončí, Turecko s ňou podpísalo memorandum o porozumení pre ďalšie drony a podľa ukrajinského ministra Reznikova sa v blízkej budúcnosti takmer všetka kapacita závodu Baykar Makina (v Turecku) zameria na potreby ukrajinskej armády.
Podľa ukrajinského veľvyslanca v Turecku Vasyľa Bodnara plánuje Baykar dokonca postaviť továreň na súčiastky do dronov priamo na ukrajinskom území.
„Zástupca tureckej spoločnosti Baykar už na Ukrajine založil dcérsku spoločnosť a zakúpil pozemok. Projekt na továreň už je rozpracovaný,“ povedal Bodnar pre RBK Ukraine. Kedy a kde by mala továreň vzniknúť, však uvedené nebolo.
Projekt je veľmi rizikový, pretože ruské rakety môžu zasiahnuť akékoľvek územie na Ukrajine a továreň by bola jasným cieľom.
TB2 sú tureckou technológiou, hoci komponenty dodávajú napríklad kanadské firmy. Turecká armáda tieto drony nasadzovala v bojoch v Líbyi, Sýrii a Náhornom Karabachu.
Turecká firma Baykar, ktorá drony vyrába, je priamo napojená na rodinu tureckého prezidenta. Šéf firmy a hlavný inžinier Seluck Bayraktar je totiž Erdoğanovým zaťom. Sümeyye Erdoğanová sa stala jeho ženou v roku 2016. Predtým pracovala ako poradkyňa svojho otca.
Server Middle East Eye informoval, že Bayraktar TB2 použila Ukrajina v apríli na zasiahnutie dvoch ropných skladov hlboko na ruskom území, čím sa vojna dostala za frontovú líniu a strápnila ruskú protivzdušnú obranu.
Hoci krajiny stoja proti sebe aj v konfliktoch v Líbyi, Sýrii či Náhornom Karabachu, minulý týždeň sa obaja autokrati zišli na schôdzke a začínajú vraj „novú éru vzťahov“. Jednou z hlavných tém ich stretnutia boli energetické vzťahy medzi oboma krajinami.
Takmer polovica tureckého plynu totiž pochádza z Ruska a viac ako 34 % tureckej elektriny sa vyrába v elektrárňach spaľujúcich plyn. Akékoľvek obmedzenie dodávok ruského plynu by tak malo veľmi vážny vplyv na fungovanie celej krajiny vrátane priemyslu.
„Turecko nemá ani alternatívne dodávky, ani skladovaciu kapacitu, aby zvládlo obmedzenie dodávok plynu z Ruska,“ povedal pre Al-Monitor David Tonge, vedúci výskumu a poradenstva IBS so sídlom v Istanbule.
Kým sa hlasovalo o prijatí Švédska a Fínska do NATO, ruský Gazprom na dva týždne obmedzil dodávky plynu do Turecka. Výhovorkou Gazpromu na obmedzovanie toku plynu do Európy cez jeho hlavný plynovod Nord Stream 1 je vraj potrebná pravidelná údržba.
A rovnaká výhovorka bola použitá aj na 10-dňovú servisnú odstávku plynovodu Blue Stream, ktorý prepravuje 60 % ruského dovozu plynu do Turecka. Odstavenie bolo pritom oznámené iba s dvojdňovým predstihom.
Turecko sa následne vyslovilo proti prijatiu severských krajín medzi členské štáty NATO.
Očakávať od Erdoğana, že odsúdi ruskú inváziu na Ukrajinu, porušovanie ľudských práv či vojnové zločiny, by bolo márne. Samo Turecko má maslo na hlave.
V roku 2018 a 2019 zabralo veľkú časť severnej Sýrie, a to počas dvoch vojenských invázií tureckej armády a ich sýrskych spojencov. Vojenský útok bol namierený proti kurdským milíciám, ktoré v Sýrii s podporou USA porazili Islamský štát.
Z územia zabraného Tureckom bolo vyhnaných 400 000 civilistov, ktorí sú dodnes utečencami. Zabitých bolo vyše 600 civilistov a spáchaných mnoho vojnových zločinov.
Medzinárodné spoločenstvo nad tým zavrelo oči. Rovnako nad tým, ako sa turecká armáda zapojila do bojov v Líbyi, kam Turecko poslalo bojovať za svoje záujmy aj tisíce žoldnierov najatých v Sýrii. Nehovoriac o tom, ako Turecko najalo Sýrčanov a poslalo ich bojovať do Náhorného Karabachu po boku Azerbajdžanu proti Arménom.
Rusko skrátka vie, ako pritlačiť Turecko k stene a donútiť ho, aby konalo v ruskom záujme. Turecko bude časť dodávok plynu platiť v rubľoch. Nikoho neprekvapí, ak sa nakoniec dohodnú aj na rozdelení Sýrie, Kaukazu a Stredomoria. A nemusí to trvať ani veľmi dlho.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.