Pred pretrvávajúcou hrozbou, ktorú predstavujú jadrové zbrane, varoval v sobotu na spomienkovom podujatí pri príležitosti 77. výročia zhodenia atómovej bomby na japonské mesto Hirošima generálny tajomník OSN António Guterres. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

„Ľudstvo sa hrá s nabitou zbraňou,“ povedal Guterres v hirošimskom Parku mieru. „Krízy s vážnym jadrovým podtextom sa rýchlo šíria — od Blízkeho východu cez Kórejský polostrov až po ruskú inváziu na Ukrajinu.“

Jadrové odzbrojenie stroskotalo podľa Guterresa už predtým, ako Rusko spustilo vojnu proti Ukrajine. Zníženie počtu takmer 13-tisíc jadrových zbraní na celom svete je tak ešte zložitejšie.

„Vždy musíme mať na pamäti hrôzy Hirošimy a uznať, že jediným riešením, ako sa zbaviť jadrovej hrozby, je nemať žiadne jadrové zbrane,“ vyhlásil Guterres, ktorý za svoj prejav zožal potlesk.

Generálny tajomník OSN sa zúčastnil na pietnej spomienke v Hirošime prvýkrát za 12 rokov. Vlani jeho účasti zabránila pandémia ochorenia covid-19.

Zástupcovia Rusko a Bieloruska na podujatie neboli pozvaní. Ruský veľvyslanec však vo štvrtok navštívil Hirošimu, kde položil kvety k pamätníku.

„Musíme sa okamžite postarať o to, aby všetky jadrové tlačidlá stratili význam,“ povedal vo svojom prejave k predstaviteľom 98 krajín a štátov Európskej únie starosta Hirošimy Kazumi Macui. Spomenul i ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine, ktorej obeťami sa stali nevinní civilisti.

Pred úsvitom sa pozostalí obetí a ich príbuzní zhromaždili v hirošimskom Parku mieru, kde položili kvety. Obyvatelia Hirošimy držali minútu ticha o 08.15 h miestneho času (01.15 h SELČ), teda v čase, keď americký bombardér Enola Gay 6. augusta 1945 zhodil na Hirošimu prvú atómovú bombu s názvom Little Boy (Malý chlapec), ktorou chceli USA počas druhej svetovej vojny prinútiť Japonsko ku kapitulácii.

Bezprostredne po výbuchu zahynulo takmer 80-tisíc ľudí. Do konca roka 1945 sa počet úmrtí v Hirošime zvýšil na takmer 140-tisíc a v roku 1950 dosiahol hranicu 200-tisíc. V nasledujúcich rokoch desaťtisíce ďalších ľudí zomierali na choroby spôsobené rádioaktívnym ožiarením.

Tri dni po Hirošime zhodili Spojené štáty druhú atómovú bombu na ďalšie japonské mesto Nagasaki. Krátko nato Japonsko kapitulovalo. Išlo o doteraz jediné prípady použitia jadrových zbraní vo vojne.