Úrad eviduje za posledných päť rokov deväť prípadov nevydarených operácií

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) eviduje za posledných päť rokov deväť prípadov nevydarených operácií. „Ide napríklad o nesprávne extrahované zuby či zámenu strán pri operáciách,“ uviedla to pre TASR hovorkyňa úradu Monika Hudecová.

Reagovala tak na otázku, či úrad už v minulosti prešetroval podobné prípady, než k akému došlo v bratislavskej nemocnici Ružinov pri operácii nesprávneho oka. Na incident, v dôsledku ktorého prišiel pacient o obe oči, upozornila TASR. Okrem polície ho preveruje aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Súčasná úprava výkonu dohľadu nad nemocnicami prešla podľa ÚDZS za posledné roky zmenami. „Úrad sa aktívne podieľa na pripomienkovaní zverejňovaných návrhov noviel, nie len zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ale aj ostatných zdravotníckych zákonov,“ podotkla hovorkyňa.

V uplynulom období podľa jej slov úrad predložil nový návrh úpravy výkonu dohľadu.

„Zatiaľ je však otázne, v akej forme prejde ďalším schvaľovacím procesom a či úradom navrhované zmeny, ktoré by mohli zefektívniť tento proces, prejdú v navrhnutej podobe,“ doplnila.

Dodala, že návrh sa netýka len „dohľadov nad nemocnicami“, ale komplexne nad všetkými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

Pripomenula tiež, že dohľadovú kompetenciu v prostredí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykonáva len ÚDZS.

„Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve pozná aj inštitút klinického auditu, ktorý je súčasťou systému kvality,“ ozrejmila Hudecová.

Priblížila, že klinickým auditom je systematické preverovanie a hodnotenie dodržiavania štandardných postupov na výkon prevencie, štandardných diagnostických postupov a štandardných terapeutických postupov. Tiež interného systému hodnotenia bezpečnosti pacienta a minimálnych požiadaviek na tento systém.

„Osobami oprávnenými na výkon klinického auditu sú ministerstvo zdravotníctva a osoby odborne spôsobilé na výkon zdravotníckeho povolania na základe písomného poverenia rezortu zdravotníctva,“ doplnila.

Bezpečnostné opatrenia, ktoré majú nemocnice dodržiavať, sú definované legislatívne. V nemocniciach je podľa MZ zavedený interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta. Ide o súbor pravidiel zameraný na zvyšovanie bezpečnosti pacienta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má mať tiež vypracovaný checklist, teda kontrolný protokol na zaistenie bezpečnosti pacienta v perioperačnom období.

Lekár zaoberajúci sa bezpečnosťou v zdravotníctve Vladimír Černák pre TASR skonštatoval, že i keď sú opatrenia v zákone definované dostatočne, ich implementácia zlyháva. Tá si podľa neho vyžaduje vyškolenie a neustály tlak zo strany nadriadených orgánov.