Svet bežca Môj (bežecký) Exodus 90

„Chýba nám jedna kotva do fraternity v Exode 90. Nechceš sa pridať?“ To bolo otázka nášho kaplána po nedeľnej omši na konci januára. A ja som si pomyslel, že hovorí o nejakej „splavovacej“ avantúre.

No dobre, tak nie úplne celkom. O duchovných cvičeniach Exodus 90 som veľmi okrajovo v minulosti počul. Ale fakt to bolo len zbežne vo forme nejakého názvu článku. O čo v týchto duchovných cvičeniach ide? Celý program je založený na troch pilieroch: modlitbe, askéze a spoločenstve. Modlitba zahŕňa: prečítanie denného úryvku zo Svätého písma (zväčša z Knihy Exodus); rozjímanie; modlitbu tzv. svätej hodinky; modlitbu za moje spoločenstvo (bratstvo); modlitbu za všetkých mužov zapojených do Exodu a večerné spytovanie si svedomia.

Asketické disciplíny sú: studená sprcha; abstinencia od alkoholu; iba tri jedlá denne; bez sladených nápojov a sladkostí; v stredu a v piatok prísny pôst (bez mäsa a iba jedno jedlo dosýta a dve menšie, ktoré nie sú spolu ako jedno sýte jedlo); žiadna TV; žiadne filmy; žiadne videohry; žiadne športové prenosy; hudba iba taká, ktorá povznáša k Bohu; PC iba na účely práce, štúdia a pod.; mobil bez zbytočného nadužívania; žiadne výraznejšie nákupy; minimálne sedem hodín spánku; pravidelné cvičenie. Predpísané aktivity v rámci spoločenstva zasa pozostávajú z denného kontaktovania jedného dohodnuté člena, tzv. kotvy, a vzájomného zdôverovania; spoločenstvo bratstvo (fraternity) sa minimálne raz do týždňa má stretnúť. Tieto duchovná cvičenia vznikli v USA v prostredí kňazského seminára.

Pravdupovediac, keď mi to náš pán kaplán Janko Mahút spomenul po svätej omši, tak som si už v duchu hľadal výhovorky, ako sa z toho decentne vyvliecť. A to som ešte nevedel detaily. Iba mi spomenul, že aj tak už mnoho z toho robím. No áno, niečo som fakt praktizoval (cvičenie, bezmäsité jedlo, abstinencia od alkoholu, studená sprcha), ale všetko ostatné bolo úplne mimo môjho bežného života. Ja mám fungovať bez internetu? Bez športu v TV? (Veď o pár dní sa začína olympiáda!) A čo pravidelné filmové piatky s rodinou?

Aj sedem hodín spánku som predýchaval veľmi dlho (často som spal päť hodín maximálne). A ešte toľko modlitieb a denné zdôverovanie s kaplánom... Myslím, že som mal viac ako dosť individuálnych (a aj sebeckých) dôvodov povedať NIE. A aj keď neviem prečo, tak som paradoxne povedal ÁNO. A začal som. Nie po dlhom zvážení, ale po pár hodinách, v ktorých som si ani nestihol uvedomiť, do čoho idem.

Začiatky boli všelijaké a sám som sa párkrát zháčil, aby som medzi hlavnými jedlami nevzal nič do úst. Alebo pri akejkoľvek prestávke, ktorú som v minulosti vypĺňal rolovaním (internetových stránok a sociálnych sietí) na mobile. Už som automaticky ťukal na apky, ale aj ich následne rýchlo zatváral. Pripadal som si ako závislý človek. A aj som ním naozaj bol. Ak aj nie závislý podľa klinickej diagnózy, tak aspoň výrazne neslobodný. Na druhej strane to nebolo celé až také ťažké, ako som si najprv myslel. Možno sila spoločnej modlitby, zdôverovanie a aj postupné odhodlanie urobili svoje.

A čo urobil Exodus 90 s mojím behom? Ak si to zoberiem z dlhodobého hľadiska, tak som dokázal odbehnúť „osobák“ na 10 km. Osobný rekord (na akejkoľvek trati) som už pár rokov nezabehol. Na druhej strane som sa na konci trojmesačného obdobia zranil. Mohlo by sa teda zdať, že prišiel jeden vrchol, ale aj jeden pád. Bez zachádzania do detailov však viem povedať, že zranenie bolo dlhodobejšieho charakteru a týkalo sa skôr abnormality môjho bedrového kĺbu. Avšak výnimočnosť (pre mňa) bežeckého výkonu v Strážskom bola, naopak, situačná, a keď už, tak odrážala maximálne obdobie zimnej prípravy.

V skratke, zranil by som sa pravdepodobne aj bez Exodu 90, ale osobný rekord by som podľa mňa bez tejto špecifickej duchovnej prípravy nedokázal. A to nespomínam, ako mi tieto cvičenia ducha a duše pomáhali, aj pokiaľ ide o psychickú stránku, práve vtedy, keď som nemohol behať (z dôvodu zranenia a neskôr covidu). Nedokážem posúdiť alternatívnu realitu (čo by bolo keby...), ale viem, že to, po čom som v minulosti túžil (viac sa venovať svojej duši a vzťahu k Bohu), mi dodávalo nádej a upriamovalo ma k hľadaniu zmyslu. A v konečnom dôsledku to bola aj veľká škola pokory.

Strava v pôstne dni (streda a piatok) mi naháňala trochu strach. Avšak vôbec to nebol problém. Pri kvalitnom potravinovom obsahu ostatných dní v týždni, ako aj v daný pôstny deň som dokázal odbehnúť aj náročné tréningy. Dá sa povedať, že viacej ako plné brucho mi k dobrému behu pomáhala dobrá regenerácia v podobe dlhšieho spánku, než som bol zvyknutý. Energiu som síce neprijímal v podobe tzv. rýchlych cukrov, ale z ovocia, cestovín, pečiva a ostatných príloh, v ktorých som mal sacharidov teda dosť.

Boli aj vcelku humorné situácie. Napríklad keď som sa dozvedel o našom olympijskom hokejovom úspechu najprv od predavačiek v obchode (semifinále) a potom počas online vzdelávania (súboj o bronz), kde ma opäť informovali kolegyne, ktoré popri školení stihli aj pozerať zápas. Dokázal som sa z tohto úspechu dokonca tešiť a zároveň neľutovať túto absenciu pasívneho športovania v mojom živote.

S Exodom 90 má už aj na Slovensku skúsenosti značný počet mužov. Niektorých som spoznal aj osobne, či už z môjho bratstva, alebo keď prišla reč na dôvod niektorého špecifického správania (napríklad pri vysvetľovaní na kúpačke, prečo sa neponúknem).

Veľkou posilou mi okrem Božej pomoci a bratstva (hlavne mojej kotvy) bola aj moja rodina. Tá ma v tomto novom spôsobe života podporovala a aj sa mu prispôsobila. Bez jej pomoci by to bolo opäť o niečo ťažšie. Avšak keď sa ľudia pýtali na to, ako Exodus 90 zmenil náš život, tak manželka povedala, že okrem toho, že som oveľa menej na internete, zvonku to nie je nijaká extra zmena pre rodinu. Ja však viem, čo sa dialo v mojom vnútri. A tam to teda bola revolúcia. Nie, nestal sa zo mňa žiaden svätec. Práve naopak, uvedomil som si, že keď už pociťujem hlad, tak mám omnoho väčšiu tendenciu reagovať menej láskavo a viacej agresívne. Rovnako mi spätne zrkadlo do mojich skutkov ponúkal aj examen – spytovanie si svedomia.

Mojich 90 dní intenzívnych duchovných cvičení upravilo môj vzťah k Bohu, k môjmu duchovnému životu, rovnako aj vzťah k špecifickej komunite a k rodine. Som šťastný, že som povedal (napriek všetkému) áno. Ďakujem svojej kotve, nášmu kaplánovi Jankovi Mahútovi, že ma oslovil. A teším sa, že pokračujeme aj ako bratstvo v ďalších stretnutiach. Pre mňa nie je Exodus 90 minulosťou. Mám v sebe rozhodnutie žiť Exodus 90. Nie v zmysle 90 dní, ale 90 percent. Teda väčšinu z modlitieb, askézy, ako aj bratského spoločenstva sa budem snažiť zachovávať. Lebo Pán nás povoláva k slobode. K pravej slobode rozhodovať sa pre dobro.