Joe a ostatní po „Roe“ Aká bude Amerika po nádejnom zrušení sporného potratového rozsudku

Ešte stále sa však občas popletie. Napríklad začiatkom tohto týždňa, keď ubezpečoval novinárov, že podľa jeho presvedčenia je „právo ženy na voľbu základné“. Biden urobil chybu vtedy, keď vysvetľoval, že ide o voľbu „potratiť dieťa“, čo znie dosť obludne. Pretože to také aj je.

Kontextom týchto Bidenových slov bol, samozrejme, uniknutý návrh väčšinovej mienky sudcu Alita v prípade Dobbs verzus Jacksonská organizácia pre ženské zdravie, ktorý sa práve nachádza pred Najvyšším súdom. Tento návrh, ktorý súd medzičasom potvrdil ako autentický, by zrušil rozsudok v prípade Roe verzus Wade a reguláciu potratov by opäť vrátil samotným štátom.

Pre politika ako Biden je dôležité držať sa slov, ktoré majú ľudia radi („práva“, „sloboda“, „voľba“), a vyhýbať sa takým, ktoré ľuďom pripomínajú, že sa ničí mladý a nevinný život. No i „pekné“ slová začnú strácať lesk, ak sa používajú príliš falošne a príliš dlho. Vznešené ciele ako sloboda a rovnosť sa stanú podozrivými, keď sa dajú kúpiť iba za takú odpornú cenu.

Je šialenstvom veriť tomu, že rovnosť a sloboda polovice ľudského rodu musia nevyhnutne spočívať na neobmedzenom práve použiť smrtiacu silu voči nevinným deťom. Toto však predstavuje uváženú mienku Nancy Pelosiovej k tejto veci. Tá totiž vystríhala, že zrušenie rozsudku v prípade Roe verzus Wade by bola „ohavnosť“. Povedané jej vlastnými slovami: „Keď radikálni sudcovia nominovaní republikánmi vypitvajú základnú slobodu žien na plnú reprodukčnú starostlivosť, sú pripravení spôsobiť desiatkam miliónom rodín nepredstaviteľné utrpenie.“

Takáto teatrálnosť je dobrou známkou toho, ako dôkladne Alitov návrh ničí (akú-takú) logiku prípadov Roe verzus Wade a Planned Parenthood verzus Casey. Napriek všetkému plaču a škrípaniu zubami, ktoré sme tento týždeň počúvali z propotratového tábora, nápadne chýbala vážna kritika Alitovho právneho argumentu. Ako sa tento týždeň už nespočetnekrát spomenulo, ešte nemáme konečnú verziu Alitovej mienky: no hrozba tu je. A je ťažké nedúfať, že rozsudok v prípade Roe bude čoskoro zrušený.

Zrušením tohto rozsudku sa však, samozrejme, potraty v tejto krajine neskončia. Bude to síce významné a potrebné víťazstvo, no zápas o potraty sa presunie na iné bojiská – väčšinou štátne parlamenty, ale aj do Kongresu. Dlho sa predpokladalo, že vrátenie potratovej agendy štátom vytvorí rozmanitý – celkovo však miernejší – súbor potratových opatrení, než boli tie, ktoré boli povolené na základe Roe. A možno sa stane presne to. Nestane sa to však automaticky. A nestane sa to bez obrovského úsilia a odvahy na lokálnej úrovni a na úrovni štátov.

Propotratové skupiny sa dlho pripravovali na to, čo bude ďalej. Už sú plány na prepravovanie tehotných žien zo štátov s prísnejšími potratovými zákonmi do štátov s voľnejšími potratovými zákonmi – akási „podzemná železnica“ pre zabezpečenie potratov. Takisto bol dôraz na zvýšenie dostupnosti potratových liekov doručovaných poštou.

Prekračovanie hraníc štátov na zabezpečenie potratu či doručovanie abortifacientov cez hranice štátov dáva istotou, že pri obmedzovaní (či podpore) potratov bude veľkú úlohu stále hrať federálna vláda. Dokonca aj keď sa ukáže, že Kongres nie je schopný či ochotný priamo a zásadne konať, ústrednú úlohu pri vytváraní pravidiel a smerníc okolo potratov bude hrať výkonná moc. Nie je nepravdepodobné, že keď Najvyšší súd pri tvorbe federálneho potratového práva vyprázdni pole, obe strany budú mať pokušenie čo najviac presunúť federálnu potratovú politiku do rúk výkonnej moci.

Samozrejme, vo svete po Roe bude ešte naliehavejšie rozšíriť programy na pomoc matkám s deťmi v ťažkej situácii. Napríklad texaský zákon o bití srdca je známy zákazom väčšiny potratov a neortodoxným spôsobom vymáhania. Oveľa menej sa však hovorilo o tom, že ten istý zákon, ktorý takmer zastavil potratový priemysel v Texase, zvýšil aj štátne príspevky pre chudobné mamy, rozšíril im krytie zdravotného poistenia a ročne dáva 100 miliónov dolárov na program Alternatívy k potratu.

Štáty, ktorým sa po páde Roe môže podariť obmedziť potraty, by to určite mali urobiť. Tieto štáty by sa však mali tiež pripraviť byť čo najštedrejšie a zabezpečiť, aby matky a bábätká (ako aj otcovia) mali podporu, ktorú potrebujú, aby bolo pre nich čo najľahšie rozhodnúť sa pre život. Keď sa regulácia potratov vráti štátom, bude politicky ešte dôležitejšie zvíťaziť v otázke potratov na miestnej a osobnej úrovni nielen pomocou rétoriky, ale aj skutkami.

Tisícky jestvujúcich krízových centier pre tehotné ženy po celej krajine už robia v tejto oblasti úžasnú prácu. Nejestvuje dôvod, prečo by sa obmedzenie potratov nemohlo spojiť so stále väčšou pomocou týmto organizáciám a podobne ako Texas dávať verejné zdroje k dispozícii priamo ženám, ktoré čelia zložitému alebo nechcenému tehotenstvu. Je to správna vec a zároveň to oslabuje tvrdenia tých propotratových kritikov, podľa ktorých sa pro-life hnutie prestáva starať o ľudskú dôstojnosť, len čo sa dieťa narodí.

Ešte posledná vec, nad ktorou by sa mali zamyslieť katolíci v situácii po Roe: rozsudok v tomto prípade po celé desaťročia definoval právny a politický status quo. Voči tomuto „ustálenému“ status quo prejavovali príliš mnohí katolíci po celé desaťročia nadmernú podriadenosť. Keď však bude Roe (dal by Boh) preč a súdna bariéra sa prelomí, takáto snaha stáť bokom a nevíriť vodu okamžite prestane byť obhájiteľná. Keď súdy uvoľnia pri potratoch svoj smrtiaci stisk, bude to znamenať, že obyčajní občania, ako aj miestni a štátni zákonodarcovia budú mať odrazu väčšiu priamu zodpovednosť za obranu života – alebo za priamu podporu jeho ničenia. Katolíci, vrátane našich biskupov a kňazov, by mali byť pripravení na to, čo to znamená.

Originál článku v angličtine nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

Stephen P. White je výkonný riaditeľ Katolíckeho projektu na Americkej Katolíckej univerzite a akademický pracovník Katolíckych štúdií v Centre pre etiku a verejnú politiku vo Washingtone.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.