Vojna na Ukrajine Rusko oznámilo prímerie v Azovstali, vytvorí humanitárny koridor

Dianie sledujeme online:

21.27 Rusko oznámilo, že od štvrtka na tri dni zastaví útoky na železiarne Azovstaľ v ukrajinskom Mariupole a umožní tak vytvorenie humanitárneho koridoru pre odchod civilistov z komplexu. 

„Ruské ozbrojené sily otvoria humanitárny koridor z metalurgického závodu Azovstaľ 5., 6. a 7. mája v čase od 8.00 h do 18.00 h moskovského času,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

„V tomto čase ruské ozbrojené sily a oddiely Doneckej ľudovej republiky jednostranne zastavia všetky útoky,“ dodalo ministerstvo.

Ukrajinskí predstavitelia predtým obvinili Rusko, že na Azovstaľ – poslednú baštu ukrajinských jednotiek v Mariupole – spustilo mohutný útok. Ruské sily v utorok oznámili, že zaútočili na Azovstaľ delostrelectvom a aj zo vzduchu, keďže ukrajinskí vojaci v závode predchádzajúce prerušenie bojov využili na zaujatie bojových pozícií. (afp, tasr)

20.54 V Mariupole naďalej operuje približne 2-tisíc ruských vojakov.

Uviedol to nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva obrany, podľa ktorého medzi nimi môžu byť aj čečenskí bojovníci.

Vojaci desiatich ruských taktických skupín, ktoré predtým operovali v Mariupole, sa presunuli na sever k obci Velyka Novosilka v Doneckej oblasti, kde si pravdepodobne vytvárajú lepšie obranné pozície alebo preskupujú svoje rady, domnieva sa predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

Progres ruskej armády na severe Ukrajiny je naďalej „pomalý a nerovnomerný“, uviedol predstaviteľ Pentagónu. Dodal, že Rusko čelí veľkému ukrajinskému odporu aj na juhu krajiny. „Na juhu (Rusi) nezaznamenávajú žiaden pokrok,“ skonštatoval.

Moskva sa tento týždeň pokúšala útočiť na kľúčovú infraštruktúru, najmä železnice, v oblasti Ľvova na západe Ukrajiny. Podľa amerického predstaviteľa však ruské útoky neboli presné. (cnn, tasr)

20.17 Predstavitelia mesta Mariupol obliehaného ruskými silami znova nadviazali spojenie s vojakmi, ktorí obraňujú tamojšiu poslednú baštu ukrajinského odporu – oceliarne Azovstaľ.

Starosta Mariupola Vadym Bojčenko predtým oznámil, že predstavitelia mesta stratili kontakt s vojakmi v Azovstali a nič o nich nevedia.

Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba poprel tvrdenia Moskvy, že Mariupol je pod plnou kontrolou Ruska, píše webová stránka stanice BBC. Vo videu na Twitteri povedal aj to, že Azovstaľ stále odoláva útokom. Ruské sily tam podľa jeho slov každý deň vykonajú nespočetné množstvo útokov vrátane bombardovania a delostreleckej paľby.

Utorková evakuačná operácia pod záštitou Organizácie Spojených národov, vďaka ktorej sa dostalo do bezpečia viac než 100 ľudí, podľa Kulebu ukázala, že „ak existuje politická vôľa v Rusku, tento mechanizmus môže fungovať“. (sky news, bbc, tasr)

19.52 V ukrajinskom meste Vasyľkiv neďaleko Kyjeva pomenujú jedno z tamojších nábreží po britskom premiérovi Borisovi Johnsonovi.

Oznámila to v stredu na Facebooku miestna starostka Natalia Balasynovyčová. 

„Skvelé správy, priatelia!“ Naše nábrežie pri rieke Stuhna... bude niesť meno úžasného priateľa Ukrajiny: premiéra Borisa Johnsona,“ napísala Balasynovyčová na sociálnej sieti.

Dodala, že Johnson bol prvým z európskych lídrov, ktorý poskytol Ukrajine plnú vojenskú podporu a „podporil úsilie našej krajiny a našich ľudí poraziť ruských útočníkov“. „Ďakujeme ti, Boris!“ uviedla. (bbc, tasr)

18.04 Ukrajina uviedla, že členské štáty Európskej únie, ktoré budú blokovať embargo na dovoz ropy z Ruska, sa stanú komplicmi zločinov páchaných ruskými silami na území Ukrajiny, keďže týmto konaním prispejú k financovaniu ruskej armády.

„Ak bude nejaká krajina v Európe naďalej oponovať embargu na ruskú ropu, bude existovať dobrý dôvod tvrdiť, že táto krajina je komplicom zločinov páchaných Ruskom na území Ukrajiny,“ povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo videu zverejnenom na Twitteri.

Dodal, že takéto správanie by znamenalo jediné: „Hrajú na strane Ruska a sú spoluzodpovedné za všetko, čo Rusko robí na Ukrajine.“ Rusko podľa jeho slov využíva príjmy z ropy a plynu na „pokračovanie financovania svojej vojnovej mašinérie“.

Európska komisia (EK) v šiestom balíku sankcií súvisiacich s ruskou inváziou na Ukrajinu navrhla v stredu okrem iného postupné ukončenie európskych dovozov ruskej ropy v období šiestich až ôsmich mesiacov, do konca roku 2022. Výnimku dostali Maďarsko a Slovensko, krajiny, ktoré sú úplne závislé od dodávok ropy prúdiacej cez ropovod Družba. Obe krajiny by podľa návrhov EK mali mať možnosť nakupovať ruskú ropu aj v roku 2023.

Maďarsko však v stredu uviedlo, že návrh EK nemôže v jeho súčasnej podobe podporiť, pretože by „úplne zničil“ bezpečnosť dodávok energií do Maďarska. (afp, tasr)

16.39 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že nebude súhlasiť s mierovou dohodou s Moskvou, ktorá by ruským silám umožňovala zostať na ich súčasných pozíciách na okupovaných ukrajinských územiach.

Zelenskyj zdôraznil, že Kyjev nebude akceptovať žiaden „zamrznutý konflikt“ na území Ukrajiny.

V prejave k účastníkom summitu klubu Wall Street Journal, ktorého členmi sú manažéri najväčších svetových spoločností, Zelenskyj povedal, že ukrajinským silám sa už v prvej fáze vojny podarilo zastaviť ruskú ofenzívu. V druhej fáze Ukrajina podľa jeho slov vytlačí ruské jednotky zo svojho územia a v tretej fáze úplne obnoví svoju územnú celistvosť.

Prezident Zelenskyj zdôraznil, že prípadná dohoda o zastavení bojov by si vyžadovala jeho osobné stretnutie so šéfom Kremľa Putinom. Pokračovanie mierových rokovaní je podľa neho dôležité, poznamenal však, že „pokiaľ to ruský prezident nepodpíše alebo nespraví príslušné oficiálne vyhlásenie, nevidím v takýchto dohodách zmysel“.

AP pripomína, že Vladimir Putin podmieňuje ukončenie konfliktu na Ukrajine tým, že Kyjev uzná suverenitu Ruska nad Krymským polostrovom, ktorý Moskva anektovala v roku 2014, a aj nezávislosť separatistických regiónov v Donbase. (ap, tasr)

16.00  V oceliarňach Azovstaľ, ktoré obliehajú ruské sily, prebiehajú ťažké boje.

Uviedol to starosta Mariupola Vadym Bojčenko s tým, že predstavitelia mesta „stratili kontakt“ s vojakmi, ktorí bránia tento priemyselný komplex. 

Dodal, že o vojakoch, ktorí sa tam nachádzajú, nevedia, „či sú v bezpečí alebo nie“, ani to, čo sa tam presne deje. Ešte v utorok sa podľa jeho slov dokázali s obhajcami továrne spojiť, v stredu to už však možné nebolo.

Bojčenko tiež uviedol, že ruské sily útočia na ukrajinské pozície v Azovstali delostrelectvom, tankami a bojovými lietadlami a do útoku sú údajne zapojené aj vojnové plavidlá.

Priemyselný komplex Azovstaľ sa so svojimi bunkrami a tunelmi stal útočiskom pre civilistov, ale aj ukrajinských vojakov po tom, ako strategicky významné prístavné mesto Mariupol začali obliehať ruské invázne jednotky. (tasr)

15.13 V Kyjevskej oblasti sa v uplynulých 24 hodinách objavili mŕtve telá ďalších 20 civilistov, oznámila miestna polícia.

Celkový počet nájdených tiel v Kyjevskej oblasti tak dosiahol 1235. 

Šéf kyjevskej oblastnej polície Andrij Nebytov uviedol, že ďalšie telá objavili v Boroďanke a v priľahlých dedinách, ktoré sa nachádzajú asi 25 kilometrov od mesta Buča, kde boli po stiahnutí sa ruských okupačných síl objavené stovky mŕtvych civilistov.

Ďalšie telá našli aj v okolí mesta Vyšgorod, ktoré sa nachádza severne od Kyjeva. (ap, tasr)

14.36 Ukrajinská poslankyňa Kira Rudyková uviedla, že do mesta Záporožie v poriadku prišlo 156 ľudí evakuovaných z oceliarní Azovstaľ, pričom to mnohých rozplakalo.

Ako dodala, v oceliarňach naďalej zostáva približne 30 detí. Poslankyňa poznamenala, že bolo najmenej 20 neúspešných pokusov o evakuáciu ľudí z Mariupola.

„Viete si predstaviť, že keď prišla prvá skupina do bezpečia, všetci sme plakali. Je to neuveriteľný pokrok, že sme ľudí odtiaľ dostali preč,“ uviedla Rudyková.

Podľa jej slov je teraz „hlavným cieľom“ evakuovať všetky deti, ktoré v oceliarňach zostali – sú tam spolu so ženami, seniormi a ranenými vojakmi. (sky news, tasr)

14.30 Najvyššie postavený britský námorný veliteľ, admirál Tony Radakin, je prekvapený zo zlyhaní ruskej armády, ktorá zaútočila na Ukrajinu napriek „slabým“ spravodajským informáciám, čo podľa neho viedlo ku „katastrofálnym výsledkom“ invázie.

Povedal to na podujatí CEO Council Summit v Londýne, ktorý zorganizoval denník The Wall Street Journal.

„Katastrofálne chyby majú tendenciu viesť ku katastrofálnym následkom,“ povedal admirál a spresnil, že Rusko nikdy vojensky neoperovalo v takomto veľkom rozsahu od konca druhej svetovej vojny. Úspešná operácia by sa podľa Radakina musela opierať o synchronizáciu a dynamiku, ktorá v ruskej armáde absentuje. Moskva podľa neho robí strategické chyby a jej „rozhodovanie sa len zriedka zlepšuje“.

Admirál povedal, že verí tomu, že ruský prezident Vladimir Putin osobne dohliada na vojenské ťaženie a že šéf Kremľa vykazuje črty autokratického vodcu, ktorý je čoraz izolovanejší.

„Boli sme prekvapení, akým spôsobom sa Rusko postavilo k invázii. Postup na Ukrajine svedčí o šokujúcom zlyhaní jeho spravodajských služieb a o neuveriteľnej arogancii,“ povedal Radakin. Na druhej strane vyzdvihol odvahu a vynaliezavosť ukrajinských ozbrojených síl. (wsj, tasr)

14.25 Takmer 600 ľudí zahynulo pri ruskom nálete na divadlo v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ku ktorému došlo ešte 16. marca.

Vyplýva to z výsledkov zisťovania agentúry AP. Tento počet je približne dvojnásobok počtu obetí, ktorý odhadla radnica v Mariupole v súvislosti s týmto doposiaľ najkrvavejším známym útokom na civilistov vo vojne na Ukrajine.

Reportéri AP čerpali z výpovedí 23 ľudí, ktorí nálet na divadlo prežili, ako aj z výpovedí záchranárov a osôb dôverne oboznámených s krytom v Doneckom Akademickom oblastnom činohernom divadle v Mariupole. Čerpali aj z dvoch súborov pôdorysov divadla, fotografií a videozáznamov nakrútených vnútri pred týmto dňom, počas neho a po ňom.

Agentúra tieto informácie vrátane spätnej väzby od expertov využila na vytvorenie 3D modelu divadla. Svedkovia a preživší sa s novinármi virtuálne prešli po budove na pôdoryse a poukazovali na to, kde sa ľudia po jednotlivých miestnostiach ukrývali a ako husto boli jednotlivé priestory preplnené.

Šestnásti priami svedkovia, z ktorých väčšina bola v divadle, uviedli, že budova bola preplnená, pričom na každé tri metre štvorcové voľného priestoru v miestnostiach a na chodbách pripadala jedna osoba. Všetci uviedli, že pri poľnej kuchyni pred budovou sa nachádzalo viac než 100 ľudí a že všetci zomreli, píše AP.

Väčšina svedkov uviedla, že v čase útoku sa v divadle nachádzalo zhruba 1000 ľudí. Odchýlku tvorila výpoveď jedného svedka, ktorý sa domnieval, že v budove bolo len niekoľko stoviek ľudí, a odhad ďalšieho svedka, podľa ktorého ich bolo zhruba 1300.

Nikto zo svedkov vrátane záchranárov nevidel vyviaznuť živých viac než 200 osôb, pričom väčšina z nich ich videla menej. Tieto počty sú v súlade s odhadmi počtov preživších zo strany predstaviteľov Mariupola (130) a OBSE (150), uvádza AP. Preživší pritom unikli z hlavného východu alebo z vedľajšieho vchodu, pretože ostatné časti budovy boli zničené. (ap, tasr)

14.15 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poprel špekulácie, že ruský prezident Vladimir Putin plánuje 9. mája, keď Rusko oslavuje víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne, vyhlásiť vojnu proti Ukrajine a následnú mobilizáciu. 

„Nie je to pravda. Je to nezmysel,“ odpovedal Peskov na otázky novinárov, či sú podobné špekulácie pravdivé.

Ruský prezident doteraz označoval konflikt na Ukrajine ako špeciálnu vojenskú operáciu, a nie vojnu. Západní politici a niektorí pozorovatelia Ruska sú však presvedčení, že Putin možno v pondelok plánuje veľké oznámenie. Špekuluje sa, že by mohlo ísť o celý rad záležitostí – od vyhlásenia vojny až po vyhlásenie víťazstva, píše Reuters.

Deň víťazstva (9. máj) je jednou z najdôležitejších národných udalostí Ruska, počas ktorej si jeho obyvatelia pripomínajú obrovskú obeť, ktorú krajina priniesla vo vojne proti nacistickému Nemecku v rokoch 1941 – 1945. Tá je v Rusku známa ako veľká vlastenecká vojna.

Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo asi 27 miliónov občanov Sovietskeho zväzu, pričom vo vojne prišla o niekoho takmer každá sovietska rodina.

Ruský prezident už v minulosti vo svojich rečiach prednesených v deň tohto sviatku podľa Reuters podpichoval Západ a poukazoval na silu ruskej postsovietskej armády. (tasr)

13.53 Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo v stredu ráno „pozoruhodné“ informácie – tvrdilo, že po boku „krajne pravicového“ pluku Azov bojujú proti Rusku na Ukrajine izraelskí žoldnieri, píše americká spravodajská televízia CNN.

Táto správa prišla po tom, čo Rusko vyhlásilo, že Adolf Hitler mal „židovskú krv“.

„Izraelskí žoldnieri bojujú na Ukrajine prakticky plece pri pleci s militantmi z pluku Azov,“ uviedla pre rozhlasovú stanicu Sputnik hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Pluk Azov sa v roku 2014 chopil zbraní a bojoval proti proruským separatistom vo východoukrajinskom regióne Donbas.

Od konca februára, keď Moskva spustila inváziu na celej Ukrajine, bojuje Azov spolu s ukrajinskými ozbrojenými silami proti ruským vojakom.

Rezort ruskej diplomacie už v utorok obvinil Izrael z podpory neonacistov na Ukrajine. Podľa agentúry Reuters Moskva týmito vyjadreniami ďalej eskalovala svoju diplomatickú roztržku so židovským štátom, ktorá sa začala nedeľňajšími vyjadreniami šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova. Ten prirovnal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý má židovský pôvod, k nacistickému vodcovi Hitlerovi.

Izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid v pondelok vyhlásil, že „obviniť samotných Židov z antisemitizmu je tým najprimitívnejším prejavom rasizmu voči Židom“.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorkovom vyhlásení uviedlo, že Lapidove vyjadrenia sú „protihistorické“ a „do veľkej miery vysvetľujú, prečo súčasná izraelská vláda podporuje neonacistický režim v Kyjeve“. Moskva zopakovala Lavrovove vyjadrenia, že Zelenského židovský pôvod nevylučuje, že Ukrajinu riadia neonacisti.

Agentúra Reuters pripomenula, že Izrael už vyjadril podporu Ukrajine po ruskej invázii. Obáva sa však poškodenia vzťahov s Ruskom, a preto sa židovský štát spočiatku vyhýbal priamej kritike Moskvy a nezaviedol sankcie voči Rusku. (tasr)

12.48 Takmer desať týždňov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, počas ktorých Moskva zaznamenala len čiastkové územné zisky, sa Rusko začalo sústreďovať na upevnenie svojej vojenskej a politickej kontroly nad doteraz obsadeným územím. Zámerom je anektovať Donbas.

Tvrdí to agentúra Bloomberg, ktorá sa odvolala na tri nemenované zdroje, ktoré sú zapojené do tohto procesu a s agentúrou hovorili pod podmienkou zachovania anonymity.

„Kremeľ (na obsadených územiach) inštaluje okupačné vlády, nariaďuje miestnym, aby používali ruské ruble, a podľa informácií troch ľudí zapojených do tohto úsilia plánuje Moskva v niektorých oblastiach uskutočniť narýchlo zorganizované referendá, aby sa tým otvorila cesta k úplnej anexii,“ píše Bloomberg. V tejto súvislosti však agentúra dodáva, že ľudové hlasovania o pripojení k Rusku sa môžu oneskoriť, pretože ruská ofenzíva na Ukrajine nejde podľa pôvodného plánu.

„Aj keď sú (aktuálne plány) vzdialené od pôvodných cieľov (ruského) prezidenta Vladimira Putina, ktorý chcel zosadiť (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského a nastoliť proruský režim na väčšine územia Ukrajiny, najnovšie snahy (Kremľa) predstavujú novú prekážku pre už aj tak zablokované mierové rozhovory, pretože Kyjev trvá na tom, aby sa Rusko stiahlo z okupovaných území,“ tvrdí Bloomberg.

Zatiaľ čo nemenovaný americký predstaviteľ povedal, že hlasovanie o pripojení k Rusku by sa mohlo konať v Donecku a Luhansku už v polovici mája, uvedení traja Rusi oboznámení so situáciou uviedli, že referendá budú pravdepodobne odložené, kým ruské sily nerozšíria svoju kontrolu nad územím, ktoré bude prinajmenšom kopírovať súčasné administratívne hranice ukrajinských regiónov. To môže podľa Bloomberga trvať týždne alebo aj mesiace.

Agentúra ďalej uviedla, že predstavitelia Kremľa sú stále presvedčení o tom, že budú na Ukrajine vojensky postupovať a že ich armáda dobyje prinajmenšom celú Doneckú i Luhanskú oblasť. Moskva sa snaží získať kontrolu aj nad Chersonskou a Záporožskou oblasťou.

Bloomberg pripomína, že ak by sa to Rusom podarilo, väčšina ukrajinského pobrežia by sa ocitla pod kontrolou Ruska a Moskva by mala pozemné spojenie s polostrovom Krym, ktorý bol anektovaný v roku 2014. (tasr)

Ruský vojak Na Ukrajine sme stratili viac životov než za štyri roky v Čečensku

TASR

Ruský vojak vyjadril v nahrávke aj nespokojnosť s tým, že elitní príslušníci Rosgvardije, Národnej gardy podriadenej priamo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, a špeciálnej policajnej jednotky OMON odišli z Ukrajiny.

11.11 Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že na východe Ukrajiny ruské jednotky znefunkčnili šesť železničných staníc, ktoré sa využívali na zásobovanie ukrajinských jednotiek zbraňami západnej výroby. 

Ruský rezort obrany uviedol, že znefunkčnil železničné stanice bombardovaním ich energetických zdrojov pomocou vysokopresných leteckých a námorných zbraní. Nespresnil však, ktorými Západom vyrobenými zbraňami boli ukrajinské jednotky zásobované na týchto trasách.

Agentúra Reuters uvádza, že vyhlásenie ministerstva nebola schopná bezprostredne overiť a Kyjev naň doposiaľ nereagoval.

Rezort obrany v Moskve ďalej uviedol, že zasiahol 40 ukrajinských vojenských cieľov vrátane štyroch skladov s muníciou a delostreleckými zbraňami.

Rusko ešte 24. februára poslalo na Ukrajinu desaťtisíce svojich vojakov vo vojenskej invázii, ktorú Moskva nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“ s cieľom demilitarizovať krajinu a vykoreniť tam „nebezpečných nacionalistov“, píše Reuters.

Narazilo však na tvrdý odpor krajinských jednotiek a Západ na Rusko vzápätí uvalil tvrdé sankcie v rámci úsilia prinútiť ho stiahnuť sa z Ukrajiny. (tasr)

10.09 Konvoj autobusov odišiel ráno z mesta Mariupol v rámci snáh ukrajinských orgánov, OSN a Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) o evakuáciu civilistov z tohto prístavného mesta.

„Dnes za pomoci Organizácie Spojených národov a Červeného kríža evakuujeme civilistov. Autobusy už odišli z Mariupola,“ uviedol na sociálnej sieti gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko s tým, že konvoj autobusov bude mať zastávku v Lunačarskom okruhu pri Berďansku a mestách Tokmak a Vasylivka. V Tokmaku sa pritom ku konvoju môžu pridať aj ľudia v osobných vozidlách.

Konvoj autobusov smeruje do mesta Záporožie, ktoré ovládajú ukrajinské sily. Kyrylenko nespresnil, koľko autobusov je súčasťou konvoja, a ani to, či boli evakuovaní nejakí civilisti z areálu oceliarní Azovstaľ, kde poslední obrancovia Mariupola odolávajú ruským jednotkám.

Priemyselný komplex Azovstaľ sa so svojimi bunkrami a tunelmi stal útočisko, pre civilistov, ale aj ukrajinských bojovníkov po tom, ako strategicky významné prístavné mesto Mariupol začali obliehať ruské jednotky. (tasr)

09.53 Britská armáda je presvedčená, že Rusko podnikne pokus o dobytie miest Kramatorsk a Severodoneck na východe Ukrajiny. Britské ministerstvo obrany to uviedlo v pravidelnej každodennej správe o rusko-ukrajinskej vojne, ktorú zverejňuje na Twitteri. Informácie prevzala aj tlačová agentúra AP.

Ministerstvo napísalo, že Rusko má neďaleko mesta Izium približne 22 práporných taktických skupín, s ktorými sa bude snažiť o postup v tejto oblasti. Rusko využíva vo svojich operáciách tieto tzv. práporné taktické skupiny – ide o jednotky pechoty typicky podporované tankmi, protivzdušnou obranou a delostrelectvom. Každá skupina má obvykle okolo 800 vojakov.

Briti uviedli: „Napriek všemožným (neúspešným) snahám Ruska preraziť cez ukrajinskú armádu a dosiahnuť spád udalostí má Rusko s veľkou pravdepodobnosťou v úmysle postúpiť za Izium a dobyť veľké mestá Kramatorsk a Severodoneck.“

Ministerstvo dodalo: „Dobytie týchto lokalít upevní vojenskú kontrolu Ruska nad severovýchodnou časťou Donbasu a stanú sa preň aj zhromaždiskom pre pokus odrezať ukrajinské sily v tomto regióne.“

Analytici sledujú dianie na východnej Ukrajine, ktorá je teraz miestom najťažších bojov na jej území, a očakávajú, že Rusko sa pokúsi obkľúčiť ukrajinské sily. Vývoj je však pomalý, lebo ukrajinskí vojaci sa tam zakopali a pri cielení na Rusov používajú zbrane s dlhým dostrelom, ako napríklad húfnice. (tasr)

Protiruské sankcie Šiesty balík sankcií EÚ sa týka ropy, páchateľov masakier, bánk a Kirilla

Postoj TASR

Nové sankcie sa vzťahujú aj na najväčšiu ruskú banku Sberbank.

08.13 Štyri humanitárne koridory vedúce z obliehaného prístavného mesta Mariupol do mesta Záporožie sú naplánované na stredu. Oznámila to v noci ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

„Ak to situácia dovolí, tak v stredu plánujeme štyri trasy na evakuáciu do Záporožia,“ napísala Vereščuková na sociálnej sieti Facebook.

Podľa ukrajinskej vicepremiérky povedú evakuačné koridory zo štyroch bodov – spred nákupného centra PortCity v Mariupole, z Lunačarského okruhu pri meste Berďansk a z miest Tokmak a Vasylivka. (tasr)

06.43 Rusko plánuje bojkotovať stretnutie medzi Bezpečnostnou radou (BR) OSN a Politickým a bezpečnostným výborom (PBV) Európskej únie, ktoré sa má uskutočniť v priebehu stredy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na nemenovaných diplomatov.

Ruský diplomatický zdroj pre AFP pod podmienkou anonymity uviedol, že toto rozhodnutie ruskej vlády súvisí s vojnou na Ukrajine. Rusko, ktoré je jedným z piatich stálych členov BR OSN, bolo od začiatku vojny (24. februára) vylúčené z viacerých orgánov OSN vrátane Rady pre ľudské práva.

Očakáva sa, že účastníci stredajšieho stretnutia sa budú venovať spolupráci medzi EÚ a OSN v krajinách, kde pôsobia obe organizácie, približuje AFP.

Toto každoročné neformálne stretnutie medzi PBV a Bezpečnostnou radou OSN sa pre koronavírusovú pandémiu uskutočnilo naposledy v roku 2019, pripomína AFP.

Veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová v utorok informovala, že Bezpečnostná rada napriek politickej izolácii Ruska naďalej funguje normálne.

„Rusko je v Bezpečnostnej rade izolované a zakaždým, keď v BR OSN vedieme diskusiu, ktorá sa týka Ruska, sú v defenzíve a my ich budeme naďalej držať v defenzíve, kým neukončia svoj brutálny útok na občanov Ukrajiny,“ povedala Thomasová-Greenfieldová.

05.38 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že z areálu oceliarní Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol sa podarilo evakuovať 156 ľudí.

„Konečne máme prvý výsledok evakuačnej operácie z Azovstaľu, ktorú sme dlho organizovali,“ vyhlásil Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore. Dodal, že evakuácia si vyžiadala mnoho úsilia, dlhých rokovaní a dohadovania.

Zelenskyj potvrdil, že v utorok dorazilo z Azovstaľu do Záporožia 156 ľudí. Mnohí z nich sa v spleti podzemných tunelov pod oceliarňami ukrývali viac ako dva mesiace.

Dodal, že na fungovanie humanitárneho koridoru je potrebný pokoj zbraní, no ruské jednotky prímerie nedodržiavajú. Útoky na Azovstaľ tak podľa ukrajinskej hlavy štátu stále pokračujú.

Zelenskyj sa v rámci prejavu poďakoval britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi za jeho podporu Ukrajine. Johnsonov utorkový príhovor pred ukrajinským parlamentom Zelenskyj označil za „veľmi úprimné gesto“. Poďakoval sa aj za novú dávku vojenskej pomoci od Británie v hodnote 300 miliónov libier (358 miliónov eur), ktorá zahŕňa zariadenia potrebné na vedenie tzv. elektronickej vojny, radarový systém zachytávajúci delostrelecké útoky, GPS vybavenie a tisíce zariadení na nočné videnie.

Ukrajinský prezident taktiež oznámil, že hovoril s predstaviteľmi najväčších svetových spoločností, ktoré sú členmi klubu CEO Wall Street Journal. Rozprávali sa o tom, ako by sa dal zvýšiť tlak na Rusko, aby ukončilo vojnu, priblížil Zelenskyj. (tasr)

05.11 Ruské útoky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny si v utorok vyžiadali celkovo 21 civilných obetí a 27 zranených. Informoval o tom miestny gubernátor Pavlo Kyrylenko. 

Najmenej desať ľudí prišlo o život pri ostreľovaní koksovne v meste Avdijivka a ďalších 15 utrpelo zranenia, uviedol gubernátor Doneckej oblasti Kyrylenko na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že ďalších 11 osôb zahynulo pri ostreľovaní miest Lyman a Vuhledar a obcí Veľká Novosilka a Šandriholove.

Podľa Kyrylenka ide o najvyšší denný počet civilných obetí od aprílového ruského útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk, kde prišlo o život 59 osôb.

Rusko v ostatných týždňoch zintenzívnilo útoky na územia ovládané Kyjevom v Donbase na východe Ukrajiny. Moskva sa na Donbas, ktorý už od roku 2014 čiastočne ovládajú proruskí separatisti, zamerala po tom, ako stiahla svojich vojakov z okolia ukrajinského hlavného mesta Kyjev. (tasr)

UTOROK 3. MÁJ:

23.31 Podľa predbežných informácií nie sú v ukrajinskom meste Volovec v Zakarpatskej oblasti žiadne obete raketového útoku, napísala miestna štátna správa na Telegrame. Ruskojazyčná BBC informovala, že v zakarpatských horách sa môžu skrývať ukrajinské vojenské objekty a sklady.

„Okupanti dnes útočili na Zakarpatsko riadenými strelami, ktoré preleteli takmer pozdĺž celou krajinou, aby zasiahli náš región,“ uviedol šéf oblastnej správy Viktor Mykyta. Apeloval na všetkých ľudí v Zakarpatskej oblasti, aby sa pri leteckom poplachu okamžite skryli do krytu. (postoj, bbc russian)

22.53 Rusi útočili v Zakarpatskej oblasti na železničný objekt blízko ukrajinského mesta Volovec. Informovala o tom miestna Zakarpatská oblastná správa na Telegrame.

Mesto Volovec je od hraníc so Slovenskom vzdialené asi 60 kilometrov. Úlomky rakety poškodili autá v okolí, rozbité zostali aj okná v okruhu 500 metrov. Obete zatiaľ nehlásia. Na odstraňovaní následkov útoku pracujú príslušné zložky.

V dôsledku útoku zostalo vo Volovci 57 domov bez dodávky plynu, napísala oblastná správa. Raketa totiž poškodila aj rozvodné plynovodné potrubie. Spotrebiteľov požiadali, aby zaistili plynové kohútiky. (postoj, hromadske)

22.05 Zakarpatskú oblasť na Ukrajine ležiacu pri hraniciach so Slovenskom v utorok zasiahla raketa. Išlo o prvý raketový útok Ruska na túto oblasť od začiatku invázie na Ukrajinu.

Informuje o tom TASR na základe správ Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) a americkej stanice CNN.

O raketovom útoku informoval na sociálnych sieťach šéf Zakarpatskej oblastnej správy Viktor Mykyta. „Na mieste zasahujú záchranné zložky, zisťujeme presnejšie informácie o zranených i možných obetiach,“ napísal Mykyta na sociálnych sieťach Telegram a Facebook.

Zároveň vyzval občanov, aby na mieste útoku nevyhotovovali fotografie a nenatáčali videá. „Nepriateľ by to mohol použiť na korekciu útoku,“ vysvetlil. (tasr)

Čo sa udialo v utorok 3. mája:

Vojna na Ukrajine Zakarpatskú oblasť susediacu so Slovenskom zasiahla prvá raketa

Postoj

Rusi útočili na železničný objekt v blízkosti mesta Volovec, vzdialeného asi 60 kilometrov od slovenských hraníc. Obete nehlásili.