Dianie sme sledovali online:
22.07 Osem civilistov prišlo o život v Doneckej a Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny počas nedeľňajšieho ostreľovania ruskými silami.
„Počas ruského ostreľovania v Doneckej oblasti boli 1. mája zabití štyria civilisti, všetci z nich v (meste) Lyman. Zranených bolo ďalších 11 ľudí," uviedol gubernátor uvedenej oblasti Pavlo Kyrylenko na online platforme Telegram. Dodal, že ďalšia osoba podľahla zraneniam v meste neďaleko Lymanu.
Očakáva sa, že Lyman, známy ako "červené mesto" pre svoje priemyselné budovy z červených tehál, bude jedným z ďalších miest, ktoré po tom, čo sa odtiaľ stiahli ukrajinské sily, ovládne ruská armáda, poznamenala AFP.
Tím spravodajcov z AFP, ktorý sa nachádza v danej oblasti, dodal, že za posledných 24 hodín zaznamenali ruské sily v okolí Lymanu značné pokroky a na svojich pozíciách postúpili o niekoľko kilometrov.
Ďalšie tri osoby v nedeľu zomreli pri ostreľovaní obytnej oblasti v meste Charkov a jeho okolí, uviedol na Telegrame gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.
„V dôsledku tohto ostreľovania boli, bohužiaľ, zabití traja ľudia a osem civilistov bolo zranených," informoval. Podľa novinárov AFP, ktorí nedávno navštívili Charkov, sa ukrajinskí vojaci stiahli aj z tohto mesta a momentálne sa nachádzajú vo vzdialených pozíciách.
21.46 Zverejnili zábery z evakuácie ľudí z oceliarní Azovstaľ v Mariupole.
Полк "Азов" предоставил уникальные кадры операции по спасению людей в #Мариуполе #Азовсталь pic.twitter.com/d6aPTK0jns
— Антон Геращенко (@Gerashchenko7) May 1, 2022
21.04 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v rozhovore pre pondelkové vydanie novín Frankfurter Allgemeine Zeitung vyzval Nemecko, aby prevzalo "vedúcu úlohu v Európe, a to najmä v súvislosti s otázkami východnej politiky".
Berlín totiž podľa neho v porovnaní s inými európskymi krajinami zaujal váhavý postoj čo sa týka pomoci Ukrajine brániacej sa pred ruskou vojenskou agresiou.
"Nemecko a Ukrajina sú dnes dve kľúčové krajiny, ktoré nesú zodpovednosť za budúcnosť Európy," zdôraznil Kuleba. "Nemecko v otázkach zbraní, sankcií a perspektívy (Ukrajiny získať štatút kandidátskej krajiny) EÚ. A Ukrajina zase čo sa týka úlohy zastaviť (ruského prezidenta Vladimira) Putina, poraziť jeho vojnovú mašinériu," priblížil.
"Pretože ak tu Putin dosiahne víťazstvo, Európa sa nebude tešiť zo stability a bezpečnosti celé desaťročia," varoval šéf ukrajinskej diplomacie. "Ak však zvíťazí Ukrajina, Európu to do budúcnosti posilní," uviedol.
Ukrajina podľa Kulebu verí v "odvážne, vizionárske rozhodnutia" nemeckej vlády.
Hrozby Moskvy ohľadom možnej atómovej vojny Kuleba komentoval slovami, že "jadrové zbrane sú pre Putina najúčinnejšie predtým než sa použijú". "Vyhrážky sú účinnejšie než použitie zbraní," povedal. (faz, tasr)
20.07 V zariadení ruského ministerstva obrany neďaleko mesta Belgorod vypukol v nedeľu požiar, uviedol gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov s tým, že jedna osoba utrpela ľahké zranenia.
"Vypukol požiar v jednom z objektov ministerstva obrany," uviedol Gladkov prostredníctvom aplikácie Telegram. Belgorodská oblasť susedí s Ukrajinou.
Predtým v nedeľu gubernátor Kurskej oblasti, ktorá tiež hraničí s Ukrajinou, Roman Starovojt informoval, že sa zrútila časť železničného mosta.
"Bola to sabotáž a spustili sme trestné konanie. Orgány zodpovedné za vyšetrovanie tento problém vyriešia," povedal Starovojt, pričom však nespomenul ukrajinské sily. Rusko počas uplynulých týždňov obvinilo ukrajinské jednotky zo zasahovania cieľov na ruskom území vrátane dedín v Belgorodskej i Brjanskej oblasti, pripomína AFP. (afp, tasr)
19.30 Nemecký kancelár Olaf Scholz odmietol kritiku, že jeho vláda neposkytuje dostatočnú a rýchlu pomoc Ukrajine brániacej sa pred ruskou ofenzívou.
"Rozhodnutia (ohľadom Ukrajiny) som prijal rýchlo a v koordinácii s našimi spojencami," povedal Scholz pre nedeľník Bild am Sonntag.
Scholz v nedeľu na prvomájovom zhromaždení v Düsseldorfe, ktoré zorganizovala Nemecká konfederácia odborových zväzov (DGB), prisľúbil, že Berlín bude naďalej podporovať Ukrajinu finančne, humanitárnou pomocou, ako aj zbraňami.
Pacifistov kritizoval za ich cynický postoj, ktorý označil v aktuálnej situácii za "zastaraný". "Rešpektujem každý pacifizmus a všetky postoje," povedal podľa agentúry AP. Dodal však, že "pre ukrajinských občanov sa musí zdať cynické, keď im hovoria, že sa majú brániť pred Putinovou agresiou bez zbraní". Šéf nemeckej vlády obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z imperializmu. "Nedovolíme, aby sa násilím posúvali hranice a dobývalo sa územie," zdôraznil. (afp, tasr)
18.24 Skupina prvých približne 100 civilistov bola v nedeľu evakuovaná z komplexu oceliarní Azovstaľ v ukrajinskom meste Mariupol obliehanom ruskými silami.
Na sociálnej sieti Twitter to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Začala sa evakuácia civilistov z Azovstaľa. Prvá skupina zhruba100 ľudí už smeruje do kontrolovanej oblasti. Zajtra (v pondelok) sa s nimi stretneme v Záporoží,“ uviedol Zelenskyj v tvíte.
Mesto Záporožie leží 220 kilometrov severozápadne od juhoukrajinského prístavu Mariupol. „Teraz spoločne s OSN pracujú na evakuácii ďalších civilistov zo železiarní,“ dodal prezident. (ap, tasr)
17.29 Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie Valerij Gerasimov bol údajne zranený na Ukrajine neďaleko Iziumu v Charkovskej oblasti.
Informujú o tom ukrajinské médiá, ktoré sa odvolávajú na vyjadrenie novinára a blogera Alexandra Šulmana.
Gerasimova zasiahol šrapnel do nohy. Úlomok bol odstránený a nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života. (unian)
16.10 V Mariupole aktuálne prebieha operácia OSN, ktorej cieľom je evakuovať civilistov z komplexu oceliarní Azovstaľ, potvrdil v nedeľu hovorca humanitárneho úradu OSN Saviano Abreu.
OSN na tejto evakuačnej operácii spolupracuje s Medzinárodným výborom Červeného kríža, ako aj s predstaviteľmi Ukrajiny a Ruska, priblížil Abreu s tým, že o tejto „veľmi zložitej“ situácii v tomto čase neposkytne ďalšie informácie.
Oceliarne Azovstaľ sú posledným miestom organizovaného ukrajinského odporu v Mariupole proti presile ruských inváznych síl. Ako píše AP, v podzemných bunkroch pod oceliarňami, takmer úplne zničenými v dôsledku ruských útokov, sa podľa odhadov stále ukrýva približne 2000 ukrajinských vojakov a 1000 civilistov.
Britská verejnoprávna stanica BBC pripomenula, že ruský prezident Vladimir Putin nariadil svojim jednotkám, aby v rámci útoku, ktorý Mariupol v podstate zrovnal so zemou a pripravil o život tisíce civilistov, areál oceliarní hermeticky uzavreli. (bbc, tasr)
15.03 Európska únia sa prikláňa k zákazu dovozu ruskej ropy do konca roka.
Uviedli to po víkendových rokovaniach medzi Európskou komisiou a členskými štátmi bloku dvaja diplomati, ktorí nechceli byť menovaní. Únia pripravuje šiesty balík sankcií proti Rusku v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu, ktorú Moskva nazýva špeciálnou vojenskou operáciou.
Očakáva sa, že nové sankcie sa zamerajú na ruskú ropu, ruské a bieloruské banky, ako aj na ďalších jednotlivcov a spoločnosti.
Komisia, ktorá koordinuje reakciu EÚ, viedla rokovania s malými skupinami krajín a bude sa snažiť dokončiť svoj plán sankcií včas pred stredajším (4. 5.) stretnutím veľvyslancov Únie v Bruseli. (tasr)
14.22 Ukrajina navrhuje Poľsku, aby sa pripojilo ku skupine krajín, ktoré budú garantmi jej bezpečnosti. Poľsko túto ponuku prijme, uviedol hlavný poradca poľského prezidenta pre zahraničnú politiku Jakub Kumoch.
V rozhovore pre poľskú internetovú stránku Gazeta.pl Kumoch špecifikoval, že autorom návrhu bola administratíva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Kumoch dodal, že poľský prezident Andrzej Duda a vláda prijali rozhodnutie, že „Poľsko sa nevyhne svojej zodpovednosti“. Informoval, že v súčasnosti sa vedie diskusia o návrhu dohody medzi Ukrajinou a štátmi pripravenými garantovať jej bezpečnosť.
Na margo prípadnej dohody s Ruskom Kumoch podľa agentúry PAP zdôraznil: „Ak sa má dosiahnuť mierová dohoda, máme záujem len o takú, ktorá zaručí územnú celistvosť Ukrajiny a jej nezávislosť, a len takú, s ktorou budú súhlasiť Ukrajinci.“
„Môžem vás ubezpečiť: nepodporíme žiadnu mierovú dohodu, ktorá by vydala Ukrajinu Rusku,“ zdôraznil Kumoch. Pripomenul, že medzi štáty, ktoré by mohli garantovať bezpečnosť Ukrajiny, patria okrem Poľska aj USA, Británia, Nemecko, Francúzsko, Turecko a niekoľko ďalších krajín. (tasr)
12.38 Ukrajinské ozbrojené sily v nedeľu oznámili, že opakovane pálili raketovými strelami na Ruskom obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori.
Pri útokoch bolo zničených niekoľko ruských protivzdušných obranných systémov a jedna komunikačná jednotka.
Píše o tom agentúra DPA s odvolaním sa na velenie Južného vojenského okruhu ukrajinskej armády. Podľa tohto zdroja prišlo o život pri ukrajinskej raketovej paľbe 42 ruských vojakov.
Ani samotné útoky, ani počet obetí sa však nedajú v súčasnosti nezávisle overiť, poznamenáva DPA. Z ruskej strany neprišla o tejto vojenskej akcii nijaká správa.
Hadí ostrov leží v Čiernom mori približne 35 kilometrov od ukrajinského pobrežia a koncom februára ho dobyli ruské jednotky. (dpa, tasr)
11.44 Z domov neďaleko oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol, kde ruským jednotkám kladú odpor ukrajinskí ozbrojenci, vyšlo v sobotu 46 civilistov, informovalo v nedeľu ruské ministerstvo obrany.
Ruský rezort v poste na platforme Telegram spresnil, že v sobotu v popoludňajších hodinách z objektov z blízkosti oceliarní vyšlo 25 miestnych obyvateľov. Po zotmení, v čase, keď platil režim zastavenia paľby, odišla druhá skupina – 21 ľudí, ktorých previezli do obce Bezimenne (v ruštine Bezymennoje), uvádza sa vo vyhlásení.
Daná obec je pod kontrolou samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky. Ministerstvo dodalo, že evakuanti tam dostali jedlo, ubytovanie a lekársku starostlivosť.
BBC poznamenala, že za súčasných okolností nie je schopná overiť tvrdenia Ruska z nezávislých zdrojov. Ukrajinské vedenie sa k záležitosti nevyjadrilo. (bbc, tasr)
11.28 Rusko naznačilo, že by sa mohlo zmocniť aktív zahraničných firiem z krajín, ktoré považuje za nepriateľské, ako odveta za americký návrh na predaj aktív ruských oligarchov a vyplatenie výnosov z predaja Ukrajine.
„Pokiaľ ide o spoločnosti so sídlom na ruskom území, ktorých vlastníkmi sú občania znepriatelených krajín a kde bolo prijaté rozhodnutie zhabať ruský majetok, je spravodlivé prijať recipročné opatrenia a skonfiškovať ich majetok,“ povedal predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin.
„A výnosy z predaja týchto aktív budú použité na rozvoj našej krajiny,“ uviedol na svojom účte na sociálnej sieti Telegram.
Volodin obvinil „určitý počet znepriatelených krajín – Litvu, Lotyšsko, Poľsko a dokonca aj Spojené štáty – z porušovania medzinárodného práva a uchyľovania sa k čistej krádeži“.
Uviedol tiež, že „ruskí podnikatelia v súčasnosti kupujú zahraničné spoločnosti pôsobiace v Rusku a kupujú akcie partnerov, ktorí chcú opustiť náš trh“.
Vyzval zároveň „nepriateľské“ krajiny, aby „konali civilizovaným spôsobom a rešpektovali medzinárodné právo“. (tasr)
10.54 Ruský štátny energetický koncern Gazprom informoval, že za prvé štyri mesiace 2022 znížil export zemného plynu do krajín mimo bývalého Sovietskeho zväzu o takmer 27 %.
Presnejšie, Gazprom v období január – apríl 2022 vyviezol na trhy mimo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) 50,1 miliardy kubických metrov (m3) plynu, čo bolo o 26,9 % menej ako v rovnakom období minulého roka. (reuters, tasr)
10.18 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici prešlo v sobotu 4275 obyvateľov Ukrajiny, z toho 846 mužov, 2658 žien a 771 detí.
O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 151 osôb. Zároveň na výstupe zo Slovenska smerom na Ukrajinu prešlo 3888 ľudí.
Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 381 505 utečencov. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 72 624 osôb. Celkový počet osôb na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu je od 24. februára 125 534. (tasr)
9.50 Pokračujúcu „silnú podporu“ Washingtonu Ukrajine v boji proti agresii Ruska opätovne potvrdil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Povedal to v rozhovore so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom, ktorý sa uskutočnil v sobotu večer miestneho času, uvádza sa vo vyhlásení rezortu americkej diplomacie, na ktoré sa odvoláva agentúra DPA.
Blinken informoval Kulebu aj o pripravovanom návrate amerických diplomatov – najskôr do Ľvova v nadchádzajúcom týždni a čo najskôr do Kyjeva.
Obaja ministri hovorili aj o ďalšej finančnej pomoci Ukrajine vo výške 33 miliárd dolárov, o ktorú požiadala vo štvrtok vláda USA Kongres, aby umožnila Kyjevu poraziť „bezohľadnú vojnu“ vedenú Kremľom. Z tejto sumy má byť 20 miliárd dolárov použitých na vojenské účely a asi 8,5 miliardy ako ekonomická pomoc. (tasr)
9.23 Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová sa v rámci svojej aktuálnej návštevy Kyjeva stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Pelosiová je v línii nástupníctva na úrad šéfa Bieleho domu z titulu svojej funkcie druhá v poradí, hneď za viceprezidentom. Je zároveň najvyššie postaveným americkým politikom, ktorý zavítal na Ukrajinu od začiatku vojny s Ruskom, a jej súčasná návšteva je dôležitým znamením pokračujúcej podpory Spojených štátov Ukrajine v jej boji proti Rusku, analyzuje AP.
„Všetci ste vítaní,“ citovala AP Zelenského slová k americkej delegácii. Pelosiová ukrajinskému prezidentovi odvetila: „Navštívili sme vás, aby sme sa vám poďakovali za váš boj za slobodu.“
„Váš boj za slobodu je totiž bojom každého (z nás). Je preto naším záväzkom stáť pri vás, až kým sa tento boj neskončí,“ dodala predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu USA. (tasr, ap)
Čo sa dialo v sobotu 30. apríla:

Z Azovstaľu sa dostalo 20 civilistov, tvrdia ukrajinskí vojaci. Oceliarne sú posledným miestom organizovaného ukrajinského odporu v Mariupole.