Musk kupuje Twitter Ukončí kolonizátor Marsu cancel culture na sociálnych sieťach?

Najbohatší muž sveta Elon Musk pravdepodobne kúpi Twitter. So súčasným vedením sa dohodol na cene 44 miliárd dolárov. Ukončil tak špekulácie okolo budúcnosti sociálnej siete, ktoré kolovali od začiatku apríla, keď sa stal najväčším akcionárom Twitteru. Miliardár by sa mal stať vlastníkom Twitteru v priebehu niekoľkých mesiacov.

Musk chce Twitter zmeniť na súkromnú spoločnosť. Môžeme očakávať zaujímavú zmenu kurzu. Ikonickú sociálnu sieť nepreberie skupina akcionárov ani radový mamonár, ale excentrický technologický dobrodruh, ktorý pracuje na kolonizácii Marsu (SpaceX), vytvára globálne prístupnú vysokorýchlostnú sieť internetu (Starlink), skúma prepojenie umelej inteligencie s ľudskou mysľou (Neuralink) a predáva najžiadanejšie elektroautá (Tesla). Musk je človek, ktorý veci robí po svojom a bezprecedentne ambiciózne plány vie dotiahnuť do úspešného konca.

„Chcem Twitter urobiť lepším ako kedykoľvek predtým pomocou zapojenia nových funkcií, otvorením zdrojových kódov algoritmov zvýšiť dôveru, poraziť spamovacích botov a autentifikovať všetkých ľudských používateľov (aby zabránil vytváraniu fakeových, robotmi ovládaných účtov napríklad na dezinformačné kampane, pozn. red.),“ uviedol Musk.

Staré vedenie Twitteru čelilo kritike predovšetkým od amerických konzervatívcov za cenzúru – napríklad vypnutie účtu Donalda Trumpa, keď bol ešte stále prezidentom, alebo predvolebné blokovanie elektronických odkazov, ktoré odkazujú na články o pochybnom biznise syna Joea Bidena. Dôvodom blokovania bolo, že malo ísť o dezinformačnú kampaň, neskôr sa ukázalo, že články boli legitímne.  

Na súčasný Twitter sa preto republikáni pozerajú ako na spojenca demokratických politikov a aktivistov, a tak mnohých bude zaujímať, aký postoj zaujme k slobode prejavu pod novým vedením.

Free speech alebo hate speech?

Musk nie je ideológom, ale biznismenom závislým od slobodnej výmeny tovaru a myšlienok. Na vlastnej koži denne zakúša, že bez toho nie je možný žiadny pokrok. Považuje sa za free speech absolutist, teda za prívrženca absolútnej slobody slova, a vo všeobecnosti nemá rád regulácie. Dá sa očakávať, že takto pristúpi aj k premene Twitteru.

Podľa Elona Muska je sloboda slova „základom fungujúcej demokracie a Twitter je digitálnym námestím, na ktorom sa diskutuje o veciach životne dôležitých pre budúcnosť ľudstva“. Z tohto dôvodu dlhodobo odsudzoval pokusy o moderovanie Twitteru a vraj preto sa aj rozhodol sociálnu sieť kúpiť. „Vôbec to nie je o ekonomike,“ povedal počas rozhovoru pre organizáciu TED.

Na druhej strane, práve tento jeho postoj vyvoláva v časti verejnosti obavy či odmietavé reakcie pri správach, že Twitter zmení vlastníka a s ním aj kurz.

Musk v utorok uverejnil krátky tweet, ktorým pravdepodobne naráža na túto kritiku: „Za všetko hovorí extrémna imunitná odpoveď tých, ktorí sa boja slobody slova.“

V diskusnom vlákne podal aj krátke vysvetlenie: „Slobodou slova myslím jednoducho to, čo je v súlade so zákonom. Som proti cenzúre, ktorá ďaleko prekračuje právo. Ak chcú ľudia menej slobody slova, požiadajú svoje vlády o prijatie takých zákonov. Z toho vyplýva, že ísť proti zákonu znamená ísť proti vôli ľudí.“

Pod tweetom ho niektorí chvália, vopred ďakujú za ukončenie cenzúry a pritakávajú, že ľavičiari sa boja slobodnej diskusie, lebo ich názory za nič nestoja. Iní mu pripomínajú, že on sám pre zlú recenziu odmietol predať zákazníkovi Teslu. Organizácia Anonymous sa pýta, či ide o free speech alebo hate speech, ďalší sa boja, že toleranciou netolerancie vytvorí netolerantnú platformu.

Podobné obavy vyslovil aj prezident združenia NAACP (Asociácie pre pozdvihnutie farebných ľudí): „Nedovoľte, aby sa z Twitteru stala Petriho miska pre nenávistné prejavy alebo klamstvá, ktoré podvracajú našu demokraciu. (…) Pán Musk: V stávke sú životy a americká demokracia.“

Podľa The Washington Post sa súčasní zamestnanci Twitteru boja, že Musk zvráti kroky, ktoré podnikli s cieľom lepšie moderovať hate speech a dezinformácie.

Lenže bývalý výkonný riaditeľ a spoluzakladateľ Twitteru Jack Dorsey je s Muskom veľmi spokojný: „Elonov zámer vytvoriť platformu, ktorá je ‚maximálne dôveryhodná a široko inkluzívna‘, je správny.“

Biden: Musk aj Zuckerberg ponesú zodpovednosť

Na Muskovo prevzatie Twitteru svojím spôsobom reaguje aj Biely dom. Odmietol sa síce vyjadriť konkrétne k Muskovi, ale hovorca Bieleho domu podľa agentúry Reuters povedal, že „prezident dlhodobo vyjadruje svoje obavy z moci sociálnych médií, vrátane Twitteru a iných, šíriť dezinformácie“.

Riešením tohto problému by podľa Bidenovej administratívy mohlo byť zrušenie zákona známeho ako Section 230, ktorý zbavuje online platformy zodpovednosti za obsah, ktorý na ne uverejnia tretie strany. Jednoducho povedané, ak si človek A založí sociálnu sieť, na ktorú používateľ B zavesí rasistické heslá, nemôže za to americká vláda postihovať človeka A. Ide o jeden z kľúčových prvkov fungovania dnešného internetu.

Bidenovi úradníci si myslia, že prísnejšia kontrola by mohla zabrániť šíreniu falošných informácií o politických témach či o pandémii. Ťažko predvídať, čo presne by znamenalo zrušenie spomínaného zákona. Isté je len to, že internet by to podstatne zmenilo, pravdepodobne k väčšej neslobode. Spoločnosti by mohli kvôli obavám zo súdov výrazne obmedziť, čo ešte používateľovi dovolia na ich platformách uverejniť.

Nebude to také jednoduché

Portál Wired uverejnil článok kritický voči Muskovmu nadšenému oznámeniu, že sprístupní zdrojové kódy. Potvrdzuje tým skutočnosť, ktorá je jasnejšia čoraz väčšiemu počtu ľudí: Sociálne médiá sú ohromne zložitou problematikou a jednoduché riešenia typu „otvorím zdroják a všetko sa razom zlepší“ v ich prípade nefungujú.

Autor spomínaného článku víta väčšiu transparentnosť, pretože princípy, na ktorých fungujú sociálne siete, sú zväčša dosť nejasné. Otvorený zdrojový kód navyše znamená rýchlejší vývoj a riešenie bugov (chýb) či zadných dvierok (tzv. backdoors) v kóde, pretože do jeho analyzovania sa bude môcť zapojiť hocikto. Teoreticky by sa svet tiež mohol dozvedieť, či a ako Twitter uprednostňuje určité príspevky pred inými. A v neposlednom rade, môže to prinútiť aj iných gigantov ako napríklad Facebook, aby boli otvorenejší.

Bohužiaľ, Twitter nebeží na jednom algoritme. O tom, čo a ako používateľ nakoniec uvidí, rozhoduje celé zamotané klbko zložitých algoritmov. Rozmotať ho vôbec nebude také jednoduché, ako by sa mohlo zdať z Muskových vyjadrení.

Druhým problémom je, že Twitter v mnohých prípadoch používa strojové učenie. Zjednodušene ide o program, ktorý vývojári vytvárajú tým, že s ním interagujú, trénujú ho. Nie je to skrátka kód, ktorý robí presne to, čo je v ňom zapísané. Nedá sa teda jednoducho prečítať, aby sme zistili, čo robí, museli by sme ho testovať v prostredí, ktoré zodpovedá skutočnému svetu. Systémy založené na strojovom učení sa navyše rapídne menia počas toho, ako do nich používatelia nalievajú skutočné dáta.

Keďže sa takýto algoritmus mení v čase podľa toho, aké vstupné dáta dostáva, dôležitejší ako on sám sú tí, ktorí tieto primárne dáta vytvárajú – obyčajní používatelia.

Ťažko povedať, ako Muskovi vyjde ambiciózna snaha vytvoriť „maximálne dôveryhodnú a široko inkluzívnu“ sociálnu sieť, na ktorej budú prebiehať ťažiskové diskusie súčasnosti. Nástrah je veľa – od zaplavenia nenávistným, falošným či hlúpym obsahom cez snahy o reguláciu cez rôzne zákony až po možnosť úplného prepadáka a upadnutia do zabudnutia.

Ako varuje Wired na inom mieste, aj keby sa mu nástrahy podarilo prekonať, Twitter bude stále centralizovaný a úplne závislý od ľubovôle jedného muža, ktorý je zároveň najbohatším človekom na svete a je známy kontroverznými a nie vždy dobre premyslenými rozhodnutiami.

Tak či tak, po vstupe Elona Muska na trh sociálnych sietí môžeme očakávať nový vietor, ktorý poriadne rozvíri hladinu.