Obete Buče a Irpiňa trpeli V telách im našli malé kovové šípy, používané najmä počas prvej svetovej vojny

Súdni lekári vyslaní na Ukrajinu v rámci misie OSN objavujú v telách civilistov nájdených v masových hroboch v Buči a Irpini drobné kovové šípy z ruského delostrelectva. Zbrane podobného typu sa len zriedka používajú v modernej vojne.

„V telách mužov a žien sme našli niekoľko skutočne tenkých predmetov podobných klincom alebo šípom,“ povedal pre britský denník The Guardian ukrajinský súdny lekár Vladyslav Pirovskyj.

Odborníci na zbrane potvrdili, že ide o tzv. fléchettes (šípky). V Buči prišlo podľa Ukrajiny o život najmenej 400 civilistov.

Podľa patológov je veľmi ťažké nájsť podobné predmety v tele, keďže sú veľmi tenké. Našli ich v telách na miestach, kde ruskí vojaci masakrovali aj civilistov. Moskva nechce prebrať zodpovednosť za úmrtia ľudí v Buči a Irpini.

Zbraň používaná počas prvej svetovej vojny

Malé šípy alebo klinčeky sú súčasťou protipechotnej zbrane, ktorá sa vo veľkom zhadzovala z lietadiel počas prvej svetovej vojny. Zabíjalo sa ňou aj počas vojny vo Vietname. Ide o tankové alebo poľné delostrelecké granáty. 

Pri výbuchu podobného granátu sa do prostredia vypudí v niektorých prípadoch až osemtisíc kusov malých šípov. Zbraň má veľký rozptyl, preto by sa nemala používať na miestach, kde sú aj civilisti. Zbrane podobného typu však nie sú zakázané.

Podľa experta na zbrane Neila Gibsona pochádzajú šípy z delostreleckého náboja, ktorý používa ruské delostrelectvo.

Еще одно преступление против человечности.

В телах убитых жителей Бучи и Ирпеня судмедэксперты обнаружили флешеты - заостренные стальные снаряды, похожие на дротики. Оккупанты начиняли ими снаряды, которые летели по жилым домам.

То, что рашисты - не люди, понял уже весь мир. pic.twitter.com/VZncjHXXbe

— Մιtαuskαs 🇱🇹🇺🇦 (@_A_Vit_) April 24, 2022

Používanie nepresných smrtiacich zbraní v husto obývaných oblastiach je však podľa Guardianu porušením humanitárneho práva.

Desiatky civilistov zomreli zrejme po dopade šípov na ich telá. Kúsky kovu sa totiž môžu ohnúť do tvaru háku, pričom sa môžu ešte viac trieštiť a spôsobiť aj ďalšie rany.

Jedna z obyvateľov Buče Svitlana Chmutová pre Washington Post povedala, že na svojom aute našla pribitých niekoľko podobných šípov, ktoré patológovia nachádzajú v telách obetí. Dodala, že ich našla aj v okolí svojho domu. Cituje ju aj britský bulvár Daily Mail.

„Nemusíte byť expert na zbrane, aby ste pochopili, že Rusko v Buči ignorovalo pravidlá vojny,“ povedal starosta Buče Anatolij Fedoruk. „Buča sa zmenila na čečenské safari, kde proti civilistom použili aj nášľapné míny,“ dodal.

Ženy pred smrťou znásilňovali

Forenzní experti natrafili počas skúmania tiel z masových hrobov neďaleko Kyjeva aj dôkazy, ktoré potvrdzujú, že niektoré mŕtve ženy boli pred smrťou znásilnené.

„Zaznamenali sme niekoľko prípadov, ktoré potvrdzujú, že tieto ženy boli pred zastrelením znásilnené,“ uviedol Vladyslav Pirovskij zo skupiny lekárov, ktorá vykonala už niekoľko desiatok pitiev obyvateľov Buče, Irpiňa a Boroďanky. Tieto osoby prišli o život počas ruskej okupácie tohto regiónu.

Kyjevský prokurátor Oleh Tkalenko uviedol, že jeho úrad dostal podrobnosti o údajných znásilneniach a vyšetruje okolnosti. Upozornil, že prípady znásilnenia sú veľmi „chúlostivé“.

„Súdni lekári majú špecifickú úlohu kontrolovať genitálie ženských obetí a hľadať známky znásilnenia,“ uviedol Tkalenko s tým, že je to veľmi citlivá záležitosť.

Denník The Guardian citoval aj zahraničného súdneho lekára, ktorý pre britské noviny vystupoval v anonymite, pričom uviedol, že niektoré telá sú vo veľmi „zlom stave“. Pri niektorých telách sa zatiaľ len domnievajú, že mohli byť pred smrťou znásilnené.

Horrific cases of sexual violence by Russian troops in Bucha and other places, including one in which a group of women and girls were kept in a basement of a house for 25 days. Nine of them are now pregnant, says Ukraine’s official ombudswoman for human rights, Lyudmyla Denisova pic.twitter.com/p5b8xcrEQm

— Hanna Liubakova (@HannaLiubakova) April 22, 2022

Vyšetrovatelia sa stretli so svedectvami o znásilňovaní ukrajinských žien už krátko po tom, čo ruské jednotky opustili Kyjevskú oblasť. Do médií sa dostal napríklad prípad, ktorý zdokumentovala splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre oblasť ľudských práv Ľudmyla Denisovová.

Komisárka Denisovová verejnosť informovala o 25 ženách, ktoré ruskí vojaci držali v pivnici v Buči a systematicky ich chodili znásilňovať. Hovorila vtedy, že Rusi páchali na ukrajinských občanoch nielen genocídu, ale používali aj „novú zbraň“, ktorou malo byť podľa splnomocnenkyne práve znásilňovanie.

Úrady vtedy varovali, že tento otrasný čin z Buče môže byť len špičkou ľadovca. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň uviedol, že ruskí vojaci znásilnili na Ukrajine stovky žien. Ukrajinské úrady však odmietli poskytnúť presné čísla alebo ďalšie podrobnosti o takýchto činoch.

Vyšetrovanie haagskeho súdu

Kyjevský prokurátor tiež upozornil, že niektoré ženy sa zdráhajú informovať políciu o aktoch sexuálneho násilia, pretože neveria, že by páchateľov chytili. Namiesto toho kontaktovali psychológov a lekárov so žiadosťami o pomoc.

Mnoho zozbieraných dôkazov ukrajinská prokuratúra čoskoro odovzdá Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu, ktorý začal vyšetrovanie možných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine.

Rusi opakovane popierajú, že by sa počas vojny zameriavali na civilistov, aj keď mnohé dôkazy hovoria o opaku. So súdnymi lekármi a ukrajinskými predstaviteľmi strávili viacero dní aj korešpondenti amerického denníka The New York Times. Zmapovali desiatky úmrtí civilistov, mnohé príbehy zachytili aj prostredníctvom fotografií.

Tím súdnych lekárov vyššie citovaného Vladyslava Pirovského obhliada denne približne 15 tiel, pričom sú mnohé z nich zohavené.

„Je medzi nimi mnoho spálených a vážne zmrzačených tiel, čo znemožňuje ich identifikáciu,“ uviedol súdny lekár. Dodal, že tváre sú často roztrieštené a niektorým telám chýba hlava.

Telá niektorých žien podľa neho dokazujú, že obete boli zavraždené paľbou z automatických zbraní, pričom niektoré z nich mali v chrbte až šesť dier po guľkách.

Iniciatívu vyvíja aj Európska únia

Európska únia chce posilniť vyšetrovanie aj tým, že svojej agentúre pre justičnú spoluprácu (Eurojust) udelí právomoc zhromažďovať, uchovávať a zdieľať dôkazy o vojnových zločinoch na Ukrajine.

Počas prebiehajúcej vojny je totiž náročné bezpečne uchovávať dôkazy o vojnových zločinoch v krajine, kde konflikt pretrváva. Európska komisia návrhom zmení a doplní nariadenie, ktoré zabezpečí uchovávanie dôkazov mimo územia Ukrajiny, ale aj podporí vyšetrovanie a trestné stíhanie zo strany rôznych európskych a medzinárodných súdnych orgánov.

Návrh eurokomisie ešte musí byť prerokovaný a prijatý europarlamentom a Radou EÚ. Podpredsedníčka eurokomisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla, že je potrebná spolupráca nato, aby vojnoví zločinci boli postavení pred súd.

„Potrebujeme posilniť Eurojust, aby sme sa uistili, že má potrebné nástroje na riešenie zverstiev takého rozsahu, akého sme svedkami na Ukrajine. Európa je odhodlaná a urobíme, čo je v našich silách, aby sme pomohli,“ odkázala komisárka Jourová.

Aj podľa eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa je potrebné, aby sa dôkazy o zverstvách počas vojny bezpečne uchovávali, analyzovali a vymieňali s vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi vrátane haagskeho súdu.

Vyšetrovať budú aj slovenskí odborníci

Prezidentka Zuzana Čaputová v nedeľu informovala, že na Ukrajinu už dorazili aj slovenskí odborníci. Traja kriminalistickí technici, antropológ a traja súdni lekári budú pomáhať svojim zahraničným kolegom. 

Vyšetrovať a dokumentovať by mali aj ďalšie podozrenia z vojnových zločinov na Ukrajine.

„Keď som videla hrôzu v záberoch z ukrajinskej Buče, túto formu pomoci som okamžite ponúkla prezidentovi Zelenskému. Je to veľmi dôležitá súčasť procesu, na konci ktorého môže byť rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu v Haagu,“ uviedla Čaputová.

Ako dodala, historicky je to prvýkrát od našej samostatnosti v roku 1993, keď Slovensko týmto spôsobom pomôže inej krajine.

Čaputová má radosť z toho, že Slovensko patrí medzi najaktívnejších spojencov Ukrajiny. „Chcem sa poďakovať našim odborníkom za ich odvahu ísť na Ukrajinu: robíte nesmierne dôležitú prácu, slúžite spravodlivosti, pomáhate Ukrajincom a robíte dobré meno Slovensku,“ dodala.