Vysoká cena elektriny znižuje požiadavky na štátnu podporu obnoviteľných zdrojov

 Aktuálne vysoké ceny elektriny prinášajú problémy viacerým podnikom a inštitúciám, no zároveň zvyšujú atraktivitu investícií do obnoviteľných zdrojov energie. To by v budúcnosti mohlo urýchliť transformáciu smerom k nízko uhlíkovej ekonomike, posilniť energetickú bezpečnosť a odolnosť voči šokom na trhoch s fosílnymi palivami. Tiež je možné očakávať, že podpore alternatívnych zdrojov nebude v strednodobom horizonte nutné poskytovať významnú dotačnú podporu, uviedli analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska.

Trhová cena elektriny do roku 2020 dokázala pokryť necelú tretinu garantovanej ceny z obnoviteľných zdrojov energie. Štát výrobcom prostredníctvom výberu tarify za prevádzku systému doplácal za každú megawatthodinu od 80 do 100 eur. "Dynamický vývoj ceny elektriny od druhého polroka 2021 zredukoval doplatok a tým znížil náklady na financovanie podpory OZE," priblížil analytik ÚMS Marián Labaj.

V minulom roku sa doplatok štátu na jednu MWh znížil na približne 50 eur. "Pri aktuálnom cenovom vývoji, ktorý sa zároveň premieta do vyšších cien termínovaných kontraktov pre dodávku elektriny v strednodobom horizonte, je pravdepodobné, že sa dopyt na doplatok bude naďalej znižovať, resp. ostane výrazne nižší v porovnaní s obdobím s relatívne nízkymi cenami energií," dodal Labaj.

Náklady spojené s financovaním doplatku znášajú domácnosti a firmy, ktoré vo vyúčtovaní spotreby elektriny platia jednu pätinu z celkových nákladov práve za tarifu za prevádzku systému. Tá sa okrem podpory obnoviteľných zdrojov energie využíva aj na financovanie ťažby uhlia na hornej Nitre a na doplatok pre vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

Pokles odhadovaných výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie, postupné splatenie historického dlhu na tarifu za prevádzku systému a zánik podpory hnedouhoľného baníctva by sa mohlo premietnuť aj na nižšej regulovanej tarife za prevádzku systému. "To by ale znížilo príjmy schémy a zredukovalo bilančný prebytok. Pákový efekt spolu so súkromnými investíciami môže zvýšiť objem investícií do energetiky a tým urýchliť transformáciu smerom k nízko uhlíkovej ekonomike a do istej miery posilniť energetickú bezpečnosť a odolnosť voči potenciálnym šokom na trhoch s fosílnymi palivami," upozornil Labaj.