Vojna na Ukrajine Putin slávil Veľkú noc, krátko predtým Rusi bombardovali Odesu. Zahynulo 8 ľudí

Dianie sme sledovali online:

20.58 Evakuácia civilistov z Mariupola nebola v nedeľu možná. Ukrajina vyzýva na bezpečný odchod civilného obyvateľstva z mesta, viacnásobné pokusy na zriadenie humanitárnych koridorov však zlyhali.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že sa ukrajinská strana opätovne pokúsi zriadiť bezpečný prechod pre civilistov v pondelok. Zároveň vyzvala generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý na budúci týždeň odcestuje do Moskvy – aby od Ruska požadoval prímerie.

„O tomto by mal Guterres rokovať v Moskve, ak sa pripravuje na to, že bude hovoriť o mieri,“ podotkla. Očakáva sa, že strategické prístavné mesto Mariupol padne do rúk ruských jednotiek napriek tomu, že istý počet ukrajinských obrancov zostáva v areáli tamojších oceliarní Azovstaľ. Predpokladá sa, že sa tam spolu s vojakmi skrývajú stovky civilistov vrátane žien a detí. (tasr)

19.22 Vladimir Putin už nemá záujem o diplomatické kroky zamerané na vyriešenie konfliktu na Ukrajine a namiesto toho chce dobyť čo najviac ukrajinského územia. Túto správu priniesol v nedeľu britský denník The Financial Times, na ktorý sa odvolal portál spravodajskej stanice Sky News.

Traja ľudia informovaní o situácii okolo rozhovorov s ruským prezidentom denníku FT povedali, že Putin minulý mesiac vážne uvažoval nad mierovou dohodou s Ukrajinou.

Uviedli však, že Putin teraz nevidí žiadne možné riešenie prostredníctvom diplomatických rokovaní a je presvedčený, že sú v „slepej uličke“.

Jedna osoba informovaná o rozhovoroch povedala: „Putin úprimne verí tým nezmyslom, ktoré počuje v (ruskej) televízii, a chce veľké víťazstvo.“

Svoj postoj pritvrdil po potopení ruskej bojovej lode Moskva, k čomu sa prihlásila Ukrajina. Oznámila, že ruský krížnik Moskva zasiahla raketami Neptun.

Zdroj dodal: „Putin bol proti podpísaniu čohokoľvek...  Po potopení Moskvy nepôsobí ako víťaz, pretože to bolo ponižujúce.“ (tasr)

17.41 Na Ukrajinu dorazili podľa prezidentky Zuzany Čaputovej naši odborníci. Pomáhať budú miestnej prokuratúre dokumentovať dôkazy o vojnových zločinoch.

Troch kriminalistických technikov a troch súdnych lekárov dopĺňa antropológ. Historicky je to prvýkrát od našej samostatnosti v roku 1993, keď Slovensko týmto spôsobom pomôže inej krajine.

17.22 OBSE je „mimoriadne znepokojená“ zatknutím svojich členov na východe Ukrajiny. Organizácia evakuovala množstvo svojich členov z Ukrajiny po začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára. Veľa sa ich nachádzalo na východe, kde dohliadali na prímerie po ruskej anexii Krymského polostrova v roku 2014.

Niekoľko ukrajinských členov OBSE však zostalo a organizácia uviedla, že „boli pozbavení slobody“. Vyjadrenie je v súlade s ruskými mediálnymi informáciami, že boli zatknutí. OBSE zároveň dodala, že „využíva všetky dostupné kanály v záujme dopomôcť k ich prepusteniu“.

The OSCE is extremely concerned that a number of @OSCE_SMM national mission members have been deprived of their liberty in Donetsk and Luhansk and is using all available channels to facilitate their release.

— OSCE (@OSCE) April 23, 2022

Bezpečnostné služby luhanských separatistov tento mesiac uviedli, že zatkli dvoch členov misie OBSE, o čom informovala aj ruská tlačová agentúra TASS, píše AFP.

Podľa agentúry TASS sa jeden zo zadržaných „priznal“ k poskytovaniu „citlivých vojenských informácií predstaviteľom zahraničných špeciálnych služieb“ a začalo sa proti nemu vyšetrovanie v prípade velezrady.

Prokuratúra doneckých separatistov potvrdila, že tvorila vyšetrovanie pre podozrenia zo špionáže proti niekoľkým zamestnancom OBSE. Tí mali údajne zhromažďovať a odovzdávať ukrajinskej tajnej službe „informácie obsahujúce štátne tajomstvá“.

Americký veľvyslanec pri OBSE Michael Carpenter v nedeľu vyzval na prepustenie všetkých zadržiavaných členov organizácie. „Lži Ruska, podľa ktorých ukrajinský personál @OSCE_SMM vykonával špionáž pre ukrajinskú vládu, sú hanebné,“ uviedol.

Medzinárodná pozorovateľská misia OBSE na Ukrajine nebola koncom marca obnovená, Moskva totiž návrh zablokovala. Medzinárodný personál OBSE musel krajinu opustiť do konca apríla, píše AFP. (tasr)

16.47 Británia vyzvala Francúzsko a Nemecko, aby viac pomáhali Ukrajine, a upozornila, že ruské víťazstvo „je stále možné“. 

Britský minister Oliver Dowden pre stanicu BBC povedal, že Západ by mal vo vzťahu k Rusku „pokračovať v priťahovaní skrutky“, pretože Moskva zintenzívňuje útoky na juhu a východe Ukrajiny. „Západ musí zakaždým reagovať a my sme ochotní to robiť,“ uviedol.

„My všetci si to želáme robiť, ale bolo by dobré vidieť viac aktivity aj zo strany Francúzska a Nemecka,“ dodal Dowden. Na otázku, či pokladá víťazstvo Ruska za možné, odpovedal: „Vždy tu bola možnosť, že Rusko z tohto vyjde ako víťaz. Nechceme, aby sa to stalo.“ (afp, bbc, tasr)

16.02 Zelenskyj hovoril s Erdoganom o svetovej potravinovej bezpečnosti. Ukrajinský prezident mu povedal, že Rusko od začiatku svojej vojenskej ofenzívy na Ukrajinu blokuje prístup k ukrajinským prístavom. Z tohto dôvodu nemôže Ukrajina, jeden z najväčších exportérov obilia na svete, nič vyvážať po mori.

Zelenskyj v telefonickom rozhovore tiež požiadal Erdogana, aby s Putinom hovoril o evakuácii civilistov so zničeného obliehaného prístavného mesta Mariupol.

Témou rozhovoru boli tiež dodávky zbraní a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, píše DPA. Turecko ako členská krajina NATO udržuje dobré vzťahy s Ukrajinou i Ruskom a považuje sa za sprostredkovateľa v mierových rokovaniach. V pondelok sa má Erdogan stretnúť s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. (tasr)

15.35 Ukrajina navrhla špeciálnu sériu rokovaní, ako dostať ľudí preč z Mariupola, ktorý je po ruských útokoch už takmer celý zrovnaný so zemou.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak navrhol v tvíte špeciálne zasadnutie. Rusko a Ukrajina už mali od začiatku ruskej invázie 24. februára množstvo kôl rozhovorov, ale dosiahli na nich malý pokrok, pričom obe krajiny sa navzájom obviňujú zo zlých úmyslov pri rokovaniach.

(2/2) RF should think about the remnants of its reputation. For this, 3 “Mariupol steps” are needed.
1. Announce a real Easter truce in Mariupol.
2. Immediate humanitarian corridor for civilians.
3. Agree to a “special round of negotiations” so that we take/exchange our military.

— Михайло Подоляк (@Podolyak_M) April 24, 2022

Podoľakov návrh prišiel v deň, keď prezident Zelenskyj očakáva príchod amerického ministra zahraničných vecí Blinkena a ministra obrany Austina do Kyjeva. S oboma politikmi má diskutovať o ďalšej americkej vojenskej pomoci Ukrajine, aby sa jej podarilo poraziť ruské invázne sily.

Mariupol je jedným z ukrajinských miest, ktoré sú najhoršie zasiahnuté ruskými útokmi, keďže ovládnutie mesta je pre Rusov nutné. Dúfajú totiž, že takto vytvoria pozemné spojenie medzi východoukrajinským regiónom Donbas, kontrolovaným proruskými separatistami, a Krymským polostrovom, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.

Väčšina Mariupola je už zničená a vládnu obavy, že dochádza k masovému vraždeniu ľudí, ktorí neušli. V tamojších oceliarňach Azovstaľ je stále zabarikádovaná skupina približne 2500 ukrajinských vojakov a zahraničných bojovníkov, ale zásoby im ubúdajú. Navyše tvrdia, že v oceliarňach sa s nimi nachádza aj okolo tisíc civilistov.

Zástupca veliteľa pluku Azov, ktorý je v oceliarňach zabarikádovaný, obvinil v novom videu Rusov z krutosti. Svjatoslav Palamar povedal: „Nepriateľ v Mariupole zhadzuje bomby nad hlavy úplne nevinných detí, práve keď sa slávi Veľká noc.“

Podoľak v tvíte uviedol, že Rusko by malo myslieť na svoju povesť vo svete a navrhnúť to pravé veľkonočné prímerie. Pravoslávni kresťania slávia práve túto nedeľu Veľkú noc, ale namiesto toho lietajú na oceliarne bomby a delostrelecká munícia, kritizoval Rusov.

Nie je jasné, či Rusko plánuje vtrhnúť do Azovstaľa. Ruský prezident Vladimir Putin dal tento týždeň rozkaz, aby tam ruskí vojaci nevtrhli, ale zároveň prikázal, aby boli oceliarne tak dobre zablokované, že odtiaľ neunikne ani mucha.

Podoľak žiadal aj vytvorenie humanitárneho koridoru, aby mohli všetci civilisti, ktorí si to želajú, odísť z Mariupola. Už zlyhalo mnoho pokusov o takéto koridory, pričom z neúspechu sa navzájom obviňujú obe strany, dodala DPA. (tasr)

15.07 Slovenský minister Ivan Korčok povedal, že ukrajinská strana má záujem o slovenskú samohybnú húfnicu Zuzana.

Ministerstvo obrany o tom rokuje a Korčok verí, že sa dokončí toto technické rokovanie.

Ukrajinská strana má záujem o húfnicu Zuzanu

TASR

Minister Korčok to uviedol v nedeľnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo. Obe krajiny o veci rokujú.

14:59 Ukrajina hlási opätovné ovládnutie ôsmich obcí v Chersonskej oblasti, uviedol generálny štáb s tým, že presné názvy obcí nespomenul.

Ruské ozbrojené sily predtým tvrdili, že ovládli celé územie Chersonskej oblasti. Ukrajina sa obáva, že tam môže dôjsť k vyhláseniu nezávislosti od Kyjeva – rovnako ako v prípade odštiepeneckých republík Doneckej a Luhanskej na Donbase, ktoré Rusko už uznalo.

Generálny štáb ukrajinskej armády informoval aj o ostreľovaní ruského vojenského konvoja v blízkosti obce Kyselivka severozápadne od Chersonu.

„Po tom, čo utrpel značné škody, sa nepriateľ stiahol k Čornobajivke,“ uvádza sa vo vyhlásení. Celkové denné straty ruskej armády v Chersonskej oblasti predstavovali podľa ukrajinských ozbrojených síl 74 vojakov, dva tanky, jeden raketomet, šesť obrnených vozidiel a štyri drony.

Kyjev vyčíta Moskve, že plánuje uskutočniť „pseudoreferendum“ o „Ľudovej republike Cherson“. Aj preto je pre ukrajinské vedenie dôležité udržať si kontrolu aspoň nad časťami tohto územia. (dpa, tasr)

Vojak pred smerovou tabuľou pri Chersone na juhu Ukrajiny. Foto – Twitter.

14.42 Pápež František v nedeľu znovu vyzval na prímerie na Ukrajine počas pravoslávneho veľkonočného víkendu, aby sa „zmiernilo utrpenie vyčerpaných ľudí“, nivočených vojnou.    

Medzi veriacimi zhromaždenými na vatikánskom Námestí svätého Petra viali modro-žlté ukrajinské vlajky. Líder rímskokatolíckej cirkvi prítomným pripomenul, že pred dvoma mesiacmi 24. februára vypukli boje na Ukrajine.

„Namiesto toho, aby sa vojna zastavila, ešte sa zhoršila,“ dodal pápež. „Je smutné, že v tieto najposvätnejšie a najslávnostnejšie dni pre kresťanov viac počujeme vražedný hluk zbraní než zvuk zvonov ohlasujúcich zmŕtvychvstanie Krista,“ povedal František.

„Znovu vyzývam na veľkonočné prímerie, na ten najmenší hmatateľný prejav ochoty zaviesť mier,“ naliehal pápež. „Zastavte útoky, aby sa zmiernilo utrpenie vyčerpaných ľudí,“ apeloval. Túto nedeľu slávia pravoslávnu Veľkú noc Rusi aj Ukrajinci. (afp, tasr)

Pápež František kývajúci veriacim na Námestí sv. Petra. Foto – TASR/AP

14.20 Ukrajinci sa na Veľkú noc modlili v Kyjeve aj za ľudí uviaznutých v Mariupole a za tých, čo bojujú na frontových líniách. Zelenskyj sa s veľkonočným posolstvom prihovoril z kyjevského Chrámu sv. Sofie. Ukrajincov vyzval, aby sa v dôsledku vojny nenechali premôcť hnevom. „Všetci veríme, že príde náš východ slnka,“ vyhlásil.

„Dnešný veľký sviatok nám dáva veľkú nádej a neochvejnú vieru, že svetlo zvíťazí nad tmou, dobro zvíťazí nad zlom, život zvíťazí nad smrťou, a preto Ukrajina určite zvíťazí,“ citoval ukrajinského prezidenta denník The Guardian.

„Pán a nebeské sväté svetlo sú na našej strane... Prechádzame veľmi ťažkými skúškami. Dosiahneme na tejto ceste spravodlivý koniec – začiatok šťastného života a prosperity Ukrajiny,“ dodal vo videoposolstve.

Chrám sv. Vladimíra v Kyjeve obklopili stovky veriacich s veľkonočnými košíkmi, ktoré niesli na požehnanie. Keďže pravoslávnu cirkev rozdelilo napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, niektorí veriaci dúfali, že tento posvätný deň by mohol byť inšpiráciou pre gestá vedúce k mieru, píše AP.

„Budeme sláviť Veľkú noc napriek všetkému, bez ohľadu na hrôzy,“ uviedla 68-ročná Kateryna Lazarenková z dediny Ivanivka pri Černihive, kde cesty stále lemovali zničené ruské tanky.

„Ako sa cítim? Veľmi nervózne, každý je nervózny,“ povedala podľa AP ďalšia obyvateľka dediny Olena Koptylová. „Veľkonočné sviatky neprinášajú žiadnu radosť. Veľa plačem. Nevieme zabudnúť na to, ako sme žili,“ dodala. Ona i 12 ďalších ľudí strávili celý mesiac skrývajúc sa pred ruskými vojakmi v pivnici jej domu, píše AP.

Ukrajina sa v nedeľu zároveň pripravuje na prvú návštevu zo Spojených štátov na vysokej úrovni od začiatku ruskej vojenskej invázie (24. februára). Zelenskyj v sobotu oznámil, že sa v Kyjeve stretne s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom a ministrom obrany Lloydom Austinom. Ukrajinský prezident uviedol, že od nedeľňajšej návštevy, ktorá sa bude konať presne tri mesiace od začiatku invázie, očakáva konkrétne výsledky, pripomína AP. (tasr)

13.13 Koordinátor OSN pre ukrajinskú krízu Amin Awad vyzval v nedeľu na „okamžité zastavenie“ bojov v Mariupole, aby sa „dnes“ umožnila evakuácia civilistov uviaznutých v zničenom prístavnom meste na juhu Ukrajiny. 

„Ide o životy desaťtisícov obyvateľov Mariupola vrátane žien, detí a starších ľudí,“ napísal Awad vo vyhlásení. „Hneď teraz potrebujeme prestávku v bojoch, aby sme zachránili životy. Čím dlhšie čakáme, tým viac životov je ohrozených. Musia umožniť bezpečnú evakuáciu už teraz, dnes. Zajtra môže byť príliš neskoro,“ dodal predstaviteľ OSN na adresu ruských inváznych síl.

Zdevastované strategické mesto Mariupol z veľkej časti ovládajú ruské jednotky. Ukrajinskí vojaci sa zabarikádovali v areáli tamojších oceliarní Azovstaľ, kde sa údajne nachádzajú aj stovky miestnych civilistov. Ruské sily oceliarne obkľúčili a ostreľujú ich.

Obkľúčenie celého mesta ruskými jednotkami spôsobilo v Mariupole rozsiahlu humanitárnu katastrofu. (tasr)

10.31 Ruské sily sa zrejme snažia vyhladovať obrancov oceliarní v Mariupole, uviedol Inštitút pre štúdium vojny.

Ukrajinskí predstavitelia uvádzajú, že v areáli oceliarní uviazli stovky vojakov a civilistov, ktorým dochádza voda a potraviny. Opakovane preto vyzývajú na prímerie, ktoré by umožnilo evakuovať civilistov z mesta takmer úplne ovládaného ruskými jednotkami.

Podľa Inštitútu ruské sily zrejme neumožnia evakuáciu týchto uviaznutých ľudí. Inštitút tiež predpokladá, že Rusko v najbližších dňoch rozšíri svoje pozemné ofenzívne operácie v Donbase a bude pokračovať v útokoch juhovýchodne z mesta Izium, západne z miest Kreminna a Popasna a severne z Donecka.

#Russian forces continued offensive operations along multiple axes even as they completed moving reinforcements drawn from the retreat from #Kyiv into the east and continued redeploying some forces from #Mariupol to the north.

Latest Report: https://t.co/ah2GipsEVs pic.twitter.com/jNfHrztqxY

— ISW (@TheStudyofWar) April 23, 2022

Britské vojenské spravodajstvo v zhodnotení situácie na Ukrajine v nedeľu ráno uviedlo, že ukrajinské sily tento týždeň odrazili početné ruské útoky na frontovej línii v Donbase. „Napriek tomu, že Rusko dosiahlo určité územné zisky, ukrajinský odpor bol silný vo všetkých smeroch a spôsobil ruským silám značné straty,“ uvádza sa v správe, podľa ktorej bojovú účinnosť ruských síl zhoršuje slabá morálka a obmedzený čas na prezbrojenie a reorganizáciu.

Ukrajinská armáda podľa stanice BBC informovala, že Rusko zvýšilo počet svojich vojakov v pohraničnej Belgorodskej oblasti. Podľa dostupných zdrojov tiež umiestnilo mobilné balistické raketové systémy Iskander-M do vzdialenosti 60 kilometrov od ukrajinskej hranice.

Riadené strely systému Iskander majú dolet 500 kilometrov a môžu niesť konvenčné alebo jadrové hlavice, priblížila agentúra Reuters. Pripomenula tiež, že Rusko v piatok uviedlo, že chce ovládnuť celý juh Ukrajiny. (tasr)

9.28 Ukrajina tvrdí, že zabila ďalších dvoch ruských generálov. Údajne sa tak stalo pri ukrajinskom útoku na veliteľské stanovište v Chersonskej oblasti. Tretí generál podľa ministerstva obrany v Kyjeve vyviazol s vážnymi zraneniami. Toto tvrdenie sa nedalo bezprostredne overiť.

„22. apríla 2022 ozbrojené sily Ukrajiny podnikli zničujúci úder na predsunuté veliteľské stanovište 49. kombinovanej armády ruských okupačných síl, ktoré sa nachádzalo neďaleko od frontovej línie v Chersonskej oblasti“ na juhu Ukrajiny, píše sa vo vyhlásení vojenskej rozviedky. Zasiahnuté stanovište sa nachádzalo v blízkosti mesta Cherson, ktoré už takmer od začiatku invázie okupujú ruskí vojaci. (tasr)

9.22 Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu umiestňuje raketové systémy Iskander len 60 kilometrov od ukrajinských hraníc. Balistické raketové systémy môžu predstavovať potenciálne riziko ďalších útokov na ukrajinskom území. (kyiv independent)

8.50 V lotyšskej Rige usporiadali členovia miestnej rusky hovoriacej komunity zhromaždenie, na ktorom odsúdili „barbarskú vojnu Ruska proti Ukrajine“. Prejavili tak zároveň solidaritu s ľuďmi na Ukrajine počas slávenia veľkonočných sviatkov.

In #Riga, #Latvia, members of the local Russian-speaking community held a rally today to condemn #Russia’s barbaric war against Ukraine, and to show solidarity with #Ukraine: pic.twitter.com/6wdkmUIQZX

— Alex Kokcharov (@AlexKokcharov) April 23, 2022

8.08 Ukrajina obvinila ruskú armádu, že v okupovaných oblastiach na východe krajiny násilne verbuje do svojich radov ukrajinské civilné obyvateľstvo. Toto tvrdenie nie je možné nezávisle overiť. O plánovanom nábore mladých Ukrajincov v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti do ruskej armády informoval generálny štáb a vojenská rozviedka ministerstva obrany v Kyjeve.

Okrem mladých ľudí sa podľa nich ruské invázne sily zameriavajú na východe Ukrajiny aj na násilný nábor lekárov. V meste Vovčansk v Charkovskej oblasti bol – ako uviedli – zaznamenaný prípad, keď miestnych zdravotníkov pod hrozbou popravy donútili na fronte ošetrovať zranených ruských vojakov.

Touto problematikou sa v sobotu, v pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine, zaoberalo aj britské ministerstvo obrany. Podľa neho už Rusko takéto praktiky nútených odvodov brancov v minulosti aplikovalo v okupovaných častiach Donbasu a na anektovanom Kryme.

Ruský vojak opierajúci sa o bojové vozidlo v oblasti zničenej vojnou. Foto – Telegram

Britské ministerstvo zatiaľ nepotvrdilo, že k takýmto metódam Rusko pristúpilo aj v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Varovalo však, že by to predstavovalo jasné porušenie Ženevských konvencií zaisťujúcich ochranu civilistov vo vojnách.

„Článok 51 Štvrtej ženevskej konvencie stanovuje, že ‚okupačná mocnosť nesmie nútiť chránené osoby (civilistov na okupovaných územiach), aby slúžili v jej ozbrojených alebo pomocných silách‘“ a že „nie je povolený akýkoľvek tlak ani propaganda zameraná na dobrovoľný nábor brancov‘,“ uviedol rezort obrany v Londýne.

Zároveň zdôraznil, že o jednoznačné porušenie Ženevských konvencií by išlo aj v prípade, ak by sa Kremeľ snažil tvrdiť, že osoby z okupovaných oblastí vstúpili do ruskej armády dobrovoľne alebo v súlade s platnými ruskými zákonmi. (tasr)

7.00 Putin sa v noci zúčastnil na polnočnej veľkonočnej bohoslužbe v pravoslávnom Chráme Krista Spasiteľa v Moskve. Po boku mu pritom stál moskovský starosta Sergej Sobianin, informovala agentúra Reuters.

Putin slávil pravoslávnu Veľkú noc v čase, keď ruská vojenská agresia voči Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára, vstupuje do tretieho mesiaca. Vyžiadala si už tisíce životov civilistov, spôsobila rozsiahlu devastáciu ukrajinských miest a vyhnala z domovov vyše 12 miliónov Ukrajincov; približne 5,2 milióna z nich utieklo do zahraničia.

Prežehnávajúci sa Vladimir Putin v Chráme Krista Spasiteľa v Moskve. Foto – TASR/AP

Putin oblečený v slávnostnom tmavomodrom obleku, bielej košeli a tmavofialovej kravate držal počas slávnostnej liturgie v ruke zapálenú sviecu a opakovane sa prežehnával. Na zverejnenom krátkom videu vidno, ako vedľa Putina stál v rovnakom oblečení jeho politický spojenec a dlhoročný starosta Moskvy Sobianin.

Bohoslužbu slúžil ako hlavný celebrant patriarcha Kirill, najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá vyjadruje rozhodnú podporu Putinovej „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine.

Keď Kirill v rámci liturgických úkonov oznámil, že „Kristus vstal z mŕtvych“, Putin spolu s ostatnými veriacimi odpovedal „On naozaj vstal“.

Niekoľko hodín predtým ruská raketa zasiahla obytnú budovu v juhoukrajinskom prístave Odesa. Pri útoku zahynulo osem ľudí vrátane trojmesačného dieťaťa, jeho matky a starej matky. Ďalších minimálne 18 obyvateľov utrpelo zranenia, uviedol v sobotu večer Zelenskyj.

A video of a missile hitting an apartment building in #Odesa yesterday. Eight people were killed in the strike, including a three-month-old baby. pic.twitter.com/3TwBhBxZ5I

— NEXTA (@nexta_tv) April 24, 2022

Patriarcha Kirill v sobotu popoludní na inej veľkonočnej bohoslužbe v Moskve vyjadril nádej, že sa „špeciálna vojenská operácia“ Moskvy na Ukrajine sa rýchlo skončí. Opätovne sa však vyhol jej kritike. Podpora moskovského patriarchu pre ruskú vojenskú agresiu spôsobila rozkol v pravoslávnej cirkvi vo svete, uvádza Reuters. (tasr)

Čo sa udialo v sobotu 23. apríla:

Vojna na Ukrajine Rusi odpálili rakety na Odesu. Ukrajinci hovoria o veľkonočných daroch od Putina

Postoj

Boje prebiehajú aj o Mariupol. Ukrajinci tam spomaľujú Rusov v ich ďalšom postupe na Donbas na východ Ukrajiny.