Ruské elity počas vojny Oponovať vojne pred Putinom sa dnes rovná samovražde

Farida Rustamová je bývalou novinárkou médií BBC Russian, Meduza, RBC a TV Dožď. V súčasnosti prevádzkuje nezávislý newsletter Faridaily, v ktorom prináša iný pohľad na súčasnú situáciu ako ten, ktorý poskytuje ruská štátna propaganda. Jej postrehy sú cenné, keďže stále disponuje sieťou kontaktov a dokáže zmapovať, ako rozmýšľajú aj ľudia z Putinovho okolia.

V tomto článku sa novinárka Rustamová venuje svetonázoru ruských elít po vyše mesiaci bojov. Ukazuje, ako sankcie a propaganda zjednotili jej členov a ako sa z vrchných miest ruskej spoločnosti pomaly vytráca názorová pluralita. Novinárka takisto špekuluje o tom, kto spomedzi ruských elít by mohol mať výrazný vplyv na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Ako sankcie zjednotili Rusko

„Keď proti nám prijali sankcie, tak sa na nich vykašleme. Teraz si budú musieť kupovať ruble na moskovskej burze, aby si od nás mohli kúpiť plyn. Ale to je iba začiatok. Teraz s nimi všetkými vy*ebeme,“ povedal Rustamovej s nadšením v hlase vysokopostavený ruský úradník. Ešte pred mesiacom zastával názor, že najdôležitejšie je zastaviť násilie. Potom však rýchlo našiel spôsob, ako prežiť v novej ruskej realite.

„V Rusku už nie sú pri moci žiadni nelojálni ľudia,“ tvrdí Rustamová. Štátni úradníci, zamestnanci a šéfovia štátnych firiem, zákonodarcovia, podnikateľské elity blízke vláde – tí všetci na začiatku vojny v súkromných rozhovoroch vyjadrovali svoje zmätenie, no v súčasnosti už mlčia alebo „sa obmedzujú na neutrálne frázy v prospech mieru“.

Rustamová uvádza, že sa rozprávala s viacerými ľuďmi z Putinovho okolia a asi s desiatkou úradníkov a štátnych zamestnancov, aby pochopila „náladu medzi ruskými elitami po uvalení bezprecedentných sankcií na Rusko“ a aby zistila, „či sa niekto snaží presvedčiť Putina, aby zastavil krviprelievanie“.

Ruské elity sa podľa nej zjednotili, pretože pochopili, „že ich životy sú teraz späté len a len s Ruskom“. „Všetci chápu, že raz príde mier, ale aj to, že ani mier nám nevráti životy, ktoré sme mali predtým,“ hovorí napríklad zdroj blízky Kremľu.

Štátna propaganda zároveň presvedčila ruskú spoločnosť, že sa nachádzajú v súboji celého sveta proti Rusku, a to ju priviedlo k tomu, aby sa zomkla na podporu svojho prezidenta. K tejto spoločenskej klíme prispieva fakt, že štátne kanály „vysielajú takmer výhradne spravodajské programy založené na informáciách od ministerstva obrany a ďalších oficiálnych zdrojov, rovnako ako propagandistické talk shows“.

Podobne zjednocujúco na Rusko zapôsobila aj západná reakcia, ako napríklad stiahnutie známych značiek z ruského trhu alebo zákaz letov. Rusi nadobudli pocit, že celý svet je proti nim.

Rusi sú takisto presviedčaní, že Rusko bojuje proti nacistom, ktorí chceli zaútočiť na Donbas, a rozprávajú príbehy o laboratóriách, kde „s podporou Spojených štátov vznikali biologické zbrane proti Slovanom“.

Ako bol potlačený disent

Akýkoľvek disent v Rusku nevydržal dlho. V prvých dňoch vojny proti nej síce vystupovali „celoštátne uznávaní umelci, režiséri, spisovatelia a osobnosti verejného života“, no úrady za necelý týždeň novými zákonmi, zastrašovaním (počas prvých týždňov polícia zadržala približne 15-tisíc ľudí) a rušením médií potlačili akúkoľvek názorovú pluralitu.

„V prvých dňoch sme informačnú vojnu prehrávali,“ tvrdí napríklad vysokopostavený zdroj z regionálnej vlády. „Ľudia mali [z vojny] negatívne pocity. V spoločnosti panovalo ostré rozdelenie zhruba päťdesiat na päťdesiat. Ale potom sa všetky [štátne médiá] spojili a začali vysielať patričný obsah. A keď potom [na Západe] začali hovoriť, že všetci Rusi sú zlí, bojkotovať umelcov a športovcov, všetko sa zmenilo. Teraz asi 75 percent ľudí podporuje vojenskú operáciu. Čo znamená, že dochádza k spoločenskej konsolidácii. Hlasy proti vojne nie sú vôbec populárne, je to teraz skôr okrajová záležitosť.“

Podľa provládneho Celoruského centra pre verejnú mienku „špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine“ podporujú tri štvrtiny Rusov a miera dôvery v Putina sa od začiatku vojny zvýšila zo 67 percent na 80 percent, čo je niekoľkoročné maximum. Rustamová však dodáva, že „dôverovať kremeľským sociológom bolo ťažké aj v čase mieru a počas vojny je to nemožné“. „V dnešnom Rusku je všetko úplne podriadené vojenskej propagande,“ tvrdí.

Pohľad ruských elít

Ako sa však na situáciu pozerajú ruské elity, ktoré pre sankcie prišli o „svoje byty, sídla a jachty v zahraničí aj o možnosť navštevovať mnoho krajín“?

„Keď som videl, čo urobili tým úbohým paralympionikom, tak sa to pre mňa skončilo… Na iPhone se*iem, môžem používať čínsky telefón. Mám nemecké auto – pokojne budem namiesto toho jazdiť čínskym alebo ruským. Teraz už chápem, že šéf má pravdu, že to celé muselo prebehnúť tak či onak. Tak či tak by tie sankcie zaviedli,“ tvrdí jeden z vysokopostavených štátnych úradníkov. Aj on ešte pred mesiacom zastával miernejšie názory, tvrdil napríklad, že imperiálne ambície Ruska by sa mali v prvom rade prejavovať budovaním silnej ekonomiky.

Personalizované sankcie podľa viacerých zdrojov urobili Putinovmu režimu veľkú službu. „Všetky tieto sankcie stmeľujú elity. Každý, kto uvažuje o novom živote, pochopil, že prinajmenšom na nasledujúcich 10-15 rokov sa jeho život bude odohrávať v Rusku, jeho deti budú študovať v Rusku, jeho rodina bude žiť v Rusku. Títo ľudia sa cítia urazení. Nebudú nikoho zvrhávať, ale začnú budovať svoje životy tu,“ hovorí napríklad vysokopostavený človek z ruskej štátnej spoločnosti.

Podľa Rustamovej sa nálada takisto líši v závislosti od veku jednotlivých skupín občanov. Zatiaľ čo starší ľudia sa cítia niekedy priam nadšene zo vzniku „nového prostredia“ (podobne ako v 90. rokoch), mladšia generácia je frustrovaná a niekedy pociťuje zášť voči ľuďom, ktorí ju „zo zahraničia poučujú, ako žiť a ako zvrhnúť režim“.

Kto by mohol zatlačiť na Putina?

A ako sa teda snažia ruské elity zatlačiť na Putina? A snažia sa o to vôbec?

Rustamovej zdroje sú skeptické. „Neexistujú žiadne skupiny, žiadne kruhy, to všetko je zničené. Všetci sú finančne neistí, politicky neistí, stratili svoje pozície. Tí, ktorí sa mohli pokúsiť o ovplyvnenie Putina, z rôznych strán, pri rôznych príležitostiach, tak už urobili. Teraz je všetko anulované, každý sa stal aktérom svojho vlastného príbehu. Existujú iba jednotlivé sporadické akcie,“ hovorí napríklad vysokopostavený zdroj.

Samotný Putin je pri rozhovoroch podľa niektorých ľudí úprimný, no nepočúva, čo sa mu ostatní snažia povedať. Mierové rozhovory podľa niektorých špekulácií Putin využíva na zdržiavanie, pretože stále verí, že ruská armáda je schopná od Ukrajiny odtrhnúť Doneckú a Luhanskú oblasť a pobrežie Azovského mora.

Preniknúť k Putinovi a pozhovárať sa s ním je aj pre členov ruskej elity čoraz ťažšie. To platí už dokonca aj pre ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. „Putin už dlho nemá chuť aktívne počúvať názory kohokoľvek iného,“ tvrdí Rustamová.

Oponovať vojne? Samovražda

Ako príklad uvádza šéfa Účtovnej komory Alexeja Kudrina a prezidenta spoločnosti Sberbank Hermana Grefa. Tí stratili, podobne ako mnohí liberálnejšie zmýšľajúci Rusi, veľkú časť svojho vplyvu, no stále majú prístup k Putinovi.

Kurdin a Gref na začiatku tohto storočia ako ministri zrealizovali viacero významných reforiem, ktoré Rusku významne pomohli. Putin sa raz vyjadril, že je hrdý na to, že je Kudrin v jeho vláde. No teraz už dokonca aj ten stratil svoj vplyv na prezidenta. Pred vojnou sa Kudrin s Putinom porozprával a údajne ho varoval, že Rusko sa v dôsledku vojny a sankcií ekonomicky vráti na začiatok 90. rokov. Putin na to nereagoval.

Odvtedy sa to ešte zhoršilo. Podľa ruského podnikateľa Michaila Fridmana by bolo akékoľvek protivojnové vyjadrenie pred Putinom v súčasnosti samovraždou.

Ako príklad ďalšej osoby v Putinovej blízkosti Rustamová uvádza predsedníčku centrálnej banky Elviru Nabiullinu, ktorá pre Putina pracuje už vyše dvadsať rokov. Bloomberg uvádza, že Nabiullina chcela po vypuknutí vojny opustiť svoju pozíciu, no Putin jej to nedovolil.

Štyri Rustamovej zdroje túto verziu spochybňujú. Podľa nich mohla Putinovi maximálne povedať: „Keď je situácia taká ťažká a existujú pochybnosti o mojej profesionalite, pochopila by som, keby ste si ma v tíme nenechali.“ Jeden zo zdrojov tvrdí, že „akékoľvek spory s Putinom alebo rezignácia by boli vnímané ako zrada, za ktorú sa, ako je známe, platí vysoká cena“.

Rustamová uvádza, že spomedzi členov ruskej elity rezignoval zrejme iba jeden človek z protestných dôvodov, a to Anatolij Čubajs, „prezidentov poradca pre udržateľný rozvoj a jeden z architektov trhových reforiem v Rusku“.

Ten v marci odišiel do Turecka a zatiaľ sa nevrátil. Jeho rozhodnutie rezignovať prišlo v poslednej tretine marca, a keďže v Rusku nie je veľmi populárny, podľa Rustamovej „úradníci a propagandisti privítali jeho odchod so škodoradosťou“, čiže nie je pravdepodobné, že jeho gesto inšpiruje ostatných.

Relevantný Abramovič

Ako zaujímavejší príklad Rustamová spomína miliardára Romana Abramoviča, ktorý prejavil ochotu byť neoficiálnym vyjednávačom. Abramovič nie je Putinovým blízkym priateľom, ale v minulosti mu viackrát pomohol, napríklad vtedy, keď mu pomohol získať kontrolu nad Prvým kanálom, ktorý je v súčasnosti hlásnou trúbou ruskej propagandy. Miliardár takisto patril do úzkeho okruhu ľudí, ktorí mali blízko k prezidentovi Borisovi Jeľcinovi.

Jeho vplyv zrejme vníma aj Ukrajina. Podľa Wall Street Journal Zelenskyj neverejne požiadal Joea Bidena, aby na Abramoviča neuvaľoval sankcie, a Mychajlo Podoľak, člen ukrajinskej delegácie, na konci marca Abramoviča označil za „mimoriadne efektívneho prostredníka“.

„Čiastočne moderuje proces a zabraňuje nedorozumeniam. Zasahuje, keď napríklad jedna strana niečo tvrdí a druhá si to zle vykladá, pokiaľ ide o logistiku procesu rokovania,“ povedal vtedy.

Abramovič sa v súčasnosti sústreďuje na to, aby „ponúkal rôzne možnosti riešenia konfliktu“. Jeho pozícia je výhodná preto, lebo nie je priamo podriadený Putinovi a podľa Rustamovej zdrojov „má prístup k ruským a ukrajinským predstaviteľom, ich súhlas so svojím zapojením, prostriedky a možnosť cestovať medzi Moskvou a Kyjevom (dvakrát letel tam a späť cez Poľsko), známosť cez spoločných priateľov s členmi ukrajinskej delegácie Davydom Arachamijom a Rustemom Umerovom, nehovoriac o jeho skúsenostiach podnikateľa, ktorý budoval svoje impérium v ​​90. rokoch“.