Vojna na Ukrajine Za Putinom príde rakúsky kancelár, prvý z európskych lídrov od začatia invázie

Dianie sme sledovali online:

19:45 Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová uviedla, že v oblasti okolo Kyjeva, odkiaľ sa nedávno stiahli ruské vojská, bolo doposiaľ nájdených 1222 tiel.

„To, čo vidíme vo všetkých ukrajinských regiónoch, sú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti. Spravíme všetko pre to, aby sme to napravili,“ uviedla Venediktovová. Ukrajinské úrady uvádzajú, že v súčasnosti vyšetrujú 5600 prípadov možných vojnových zločinov, ktoré spáchali ruskí vojaci od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu.

Úrady už pritom identifikovali vyše 500 vojnových zločincov, medzi ktorými sa nachádzajú aj vysokopostavení predstavitelia ruskej armády a vlády.

Venediktovová zároveň uviedla, že má dôkazy, že Rusko bolo zapojené do piatkového raketového útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk na východe Ukrajiny.

Rusko pritom poprelo zodpovednosť za útok, pri ktorom zahynulo vyše 50 ľudí, pričom naznačilo, že Ukrajina napadla vlastných obyvateľov. Podľa ruského ministerstva obrany totiž typ rakiet, ktoré dopadli na vlakovú stanicu, používa iba ukrajinská armáda. (the guardian, tasr)

18:50 Rakúsky kancelár Karl Nehammer sa v pondelok v Moskve stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovala tlačová agentúra AFP.

Pôjde o prvého európskeho lídra, ktorý sa so šéfom Kremľa stretne od začiatku ruského vpádu na Ukrajinu. Spolkové kancelárstvo v tejto súvislosti informovalo o ceste Brusel, Berlín a aj Kyjev. Cieľom Nehammerovej návštevy je podpora mierového dialógu, no priznal, že od cesty „nečaká zázraky“. Jeho cieľom je sprostredkovať dialóg medzi Zelenským a Putinom, ktorý by viedol k prímeriu a otvoreniu humanitárnych koridorov.

Uviedol tiež, že nebude „morálne neutrálny“, a uistil, že spomenie aj ruské vojnové zločiny. Minulý mesiac vyhlásil, že na vojenskej „neutralite“ Rakúska sa nič nezmení.

Nehammer v sobotu zavítal aj do Kyjeva, kde sa stretol so Zelenským, ktorému ponúkol humanitárnu pomoc a politickú podporu. Rakúsko, ktoré nie je členom Severoatlantickej aliancie, doteraz poskytlo Ukrajine okrem iného 10-tisíc prilieb a deväťtisíc nepriestrelných viest na civilné použitie.

Zelenskému sľúbil ďalšiu aj sprísňovanie protiruských sankcií v rámci EÚ, až kým sa vojna nezastaví. Musel tiež obhajovať svoj nesúhlas s prerušením dodávok ruského plynu.

„Sankcie sú účinné, keď zasiahnu tých, proti ktorým sú namierené, a neoslabujú tých, ktorí sankcie uvaľujú proti tomu, kto vedie vojnu,“ povedal kancelár počas návštevy Kyjeva. Uznal však, že pokiaľ ľudia zomierajú, každá sankcia je stále nedostatočná. (tasr)

Karl Nehammer a Vladimir Putin. Foto – TASR/AP

17:20 Ukrajinská pohraničná stráž oznámila, že zabránila takmer 2200 mužom vo veku brannej povinnosti opustiť krajinu, čo je od začiatku vojny s Ruskom zakázané. Ženy a deti utekajú po státisícoch, ale muži sú povolaní brániť svoju vlasť.

Niektorí muži sa pokúsili podplatiť úradníkov alebo sa dostať cez hranice s falošnými dokladmi, uviedla pohraničná stráž. Niekoľkých ľudí našli v Karpatoch – vrátane hraníc s Rumunskom – s omrzlinami. „V poslednom čase sa vyskytlo aj niekoľko prípadov, keď sa na brehoch vôd v blízkosti hraníc našli telá mužov,“ oznámila pohraničná stráž bez vysvetlenia, ako zomreli.

Rozruch vyvolali aj správy ukrajinských médií o bývalom ústavnom sudcovi Olexandrovi Tupyckom. Tohto 59-ročného muža totiž odfotili vo Viedni. Ukrajinské úrady oznámili, že potrestajú tých, ktorí utiekli z krajiny. (tasr)

16:58 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu vyhlásil, že rozhodnutie Francúzska a Nemecka nepovoliť v roku 2008 Ukrajine vstúpiť do NATO bolo „strategickou chybou“.

„Za strategickú chybu, ktorej sa v roku 2008 dopustilo Nemecko a Francúzsko, keď odmietli snahy Spojených štátov a iných spojencov dostať tam (do NATO) Ukrajinu, teraz platíme. Nie je to však Nemecko ani Francúzsko, kto platí cenu za túto chybu, je to Ukrajina. Ak by sme boli členmi NATO, k tejto vojne by nedošlo,“ uviedol Kuleba v rozhovore pre spravodajskú televíziu NBC.

Šéf ukrajinskej diplomacie okrem toho povedal, že Ukrajina vyhrala boj o Kyjev, no teraz ju čaká ďalší boj. Ukrajina totiž v ostatnom čase varovala, že ruskí vojaci sa po odsune z Kyjevskej oblasti preskupujú, aby mohli spustiť novú ofenzívu na východe a juhu Ukrajiny. (the guardian, tasr)

15:58 Letisko v stredoukrajinskom meste Dnipro bolo úplne zničené počas najnovšieho ostreľovania ruskými silami, uviedol miestny predstaviteľ, z ktorého vyhlásenia cituje tlačová agentúra AFP.

„Na letisku v Dnipre došlo k ďalšiemu útoku, nič z neho nezostalo. Samotné letisko a infraštruktúra okolo neho sú zničené. Rakety stále dopadajú,“ uviedol na Telegrame šéf mestskej vojenskej správy Valentyn Rezničenko.

Dodal, že úrady sa snažia objasniť informácie o obetiach. Podľa jeho vyjadrenia sa útoky na mesto, ktoré leží na brehu rieky Dneper, v nedeľu zintenzívnili.

Toto priemyselné mesto so zhruba miliónom obyvateľov je cieľom ruských síl už od začiatku vojenskej invázie (24. februára), ale rozsiahla deštrukcia sa mu zatiaľ vyhýbala.

Oznámenie prichádza v čase, keď Ukrajina, ktorá odrazila ruskú ofenzívu na metropolu Kyjev, očakáva obnovenie útokov Kremľa vo východných a južných častiach krajiny.

Čítajte tiež

Patriarcha Kirill vyzval ľudí, aby sa zomkli okolo vedenia krajiny

„Nech nám Pán všetkým pomôže v týchto pre našu vlasť ťažkých časoch spojiť sa, a to aj okolo vlády. Vláda nech si splní svoje povinnosti k ľudu – pokorne a pripravene mu slúžiť, a to aj ak by zaň mala položiť svoj život,“ uviedol počas kázne najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi.

13:27 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu telefonoval s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Hovorili spolu o možnosti zavedenia ďalších sankcií voči Rusku, ako aj o ďalšej obrannej a finančnej podpore pre Ukrajinu.

Zelenskyj na Twitteri napísal, že obaja v telefonáte „zdôraznili, že všetci páchatelia vojnových zločinov musia byť identifikovaní a potrestaní“.

Okrem toho Zelenského úrad v samostatnom vyhlásení uviedol, že prezident usporiadal konferenčný hovor s ukrajinskými predstaviteľmi, počas ktorého boli vypracované návrhy Kyjeva na šiesty balík protiruských sankcií Európskej únie.

V poradí piaty balík protiruských sankcií EÚ vstúpil do platnosti v piatok. Brusel okrem uhlia zakázal aj dovoz dreva, chemikálií a ďalšieho tovaru.

Zákaz dovozu uhlia však vstúpi do platnosti až v druhom augustovom týždni, od piatka platí len zákaz uzatváranie nových zmlúv o dovoze. Moskva teda vďaka už existujúcim dohodám bude ešte niekoľko mesiacov ďalej poberať od EÚ peniaze za uhlie. Podľa údajov Európskej komisie ide o približne osem miliárd eur ročne.

Dodávky ropy a plynu do EÚ, ktoré Rusku vynesú každý rok zhruba 100 miliárd eur, sú stále neobmedzené, uvádza Reuters.

11:04 Snaha ruských síl o zvýšenie svojej bojovej sily zahŕňa aj pokus o nábor bojovníkov z moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. Informovalo o tom v nedeľu britské ministerstvo obrany.

„V reakcii na narastajúce straty sa ruské ozbrojené sily snažia posilniť počet svojich vojakov personálom prepusteným z vojenskej služby od roku 2012. Snahy o vytvorenie väčšej bojovej sily zahŕňajú aj pokusy o nábor z neuznaného regiónu Podnestersko v Moldavsku,“ uviedlo britské ministerstvo obrany na Twitteri.

Začiatkom februára sa na území Podnesterska konalo cvičenie ruských jednotiek. Došlo k nemu v situácii, keď sa pri východnej hranici Ukrajiny hromadili ruské jednotky, ktorých časť potom 24. februára začala inváziu na územie Ukrajiny.

Rusko má v Podnestersku zhruba 500 až 750 vojakov a ďalších zhruba 450 príslušníkov mierových síl. Ruské jednotky sú v separatistickom regióne rozmiestnené od roku 1992, keď Podnesterci viedli krátku vojnu s Moldavskom a vyhlásili nezávislosť.

Podnestersko je naďalej medzinárodne neuznaný, ale inak de facto samostatný štát v Moldavsku na území s ruským obyvateľstvom. Rozprestiera sa na ľavom brehu rieky Dnester, má rozlohu 4 163 štvorcových kilometrov a vyše 465-tisíc obyvateľov.

Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba proruské separatistické regióny ako Abcházsko, Južné Osetsko a Náhorný Karabach, hoci samy majú problémy s medzinárodným uznaním.

10:33 V meste Dnipro i Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny hlásili ostreľovanie, pričom ruská armáda zasiahla niekoľko budov. Informovala agentúra Reuters, podľa ktorej informácie nebolo možné nezávisle overiť.

V Dnipre pri zásahu budovy utrpela zranenia jedna osoba. Ostreľovanie spôsobilo požiar, ktorý sa nakoniec podarilo uhasiť, uviedol gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko.

V meste Sjevjerodoneck v Luhanskej oblasti ruské sily zasiahli školu a výškový obytný dom, uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Našťastie nie sú žiadne obete,“ napísal na Telegram.

Hajdaj v sobotu vyzval v televíznom prejave tamojších obyvateľov, aby z oblasti odišli, keďže Rusko na východe Ukrajiny hromadí svoje zložky a pripravuje sa tam na zintenzívnenie ofenzívy. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko v sobotu večer uviedol, že pri ostreľovaní zahynulo v dvoch mestách päť civilistov a ďalší piati utrpeli zranenia, píše agentúra AFP.

9:29 V ukrajinskej obci Buzova neďaleko Kyjeva našli hrob s desiatkami mŕtvych civilistov. Z tejto oblasti sa nedávno stiahli ruské okupačné jednotky. S odvolaním sa na miestneho predstaviteľa o tom v nedeľu informovala agentúra Reuters s tým, že informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Taras Didyč, predstaviteľ oblasti Dmytrivka, do ktorej patrí aj obec Buzova, pre ukrajinskú televíziu povedal, že telá našli v priekope pri čerpacej stanici. Počet mŕtvych zatiaľ nebol potvrdený. „Teraz sa vraciame k životu, ale počas okupácie... zomrelo veľa civilistov,“ povedal.

Na rôznych miestach Kyjevskej oblasti sa po odsune ruských vojakov našli telá zabitých civilistov. Vyše 360 mŕtvych tiel sa našlo len na uliciach alebo v masových hroboch v meste Buča. Podľa Kyjeva a Západu existujú dôkazy, že Rusko sa v Buči dopustilo vojnových zločinov. Moskva tieto obvinenia popiera, pričom ich označila za „obludný falzifikát“.

9:02 NATO podľa šéfa Jensa Stoltenberga pracuje na plánoch trvalej vojenskej prítomnosti na svojich hraniciach v snahe bojovať proti prípadnej ruskej agresii (telegraph)

8:20 Zelenskyj znova vyzval Západ na úplné embargo na ruskú ropu. „Keď tyrania spustí agresiu proti všetkému, čo udržuje mier v Európe, treba okamžite konať,“ povedal Zelenskyj vo svojom najnovšom videoprejave a požiadal aj o dodanie ďalších zbraní Ukrajine.

„Ropné embargo by malo byť prvým krokom. Na úrovni všetkých demokracií, celého civilizovaného sveta. Potom to Rusko pocíti. Potom to bude pre nich argument – snažiť sa o mier, zastaviť nezmyselné násilie,“ povedal ukrajinský prezident.

Ukrajinský prezident Zelenskyj varoval, že ruská agresia sa nikdy neobmedzovala len na Ukrajinu a cieľom Ruska je celá Európa. Povedal, že použitie sily zo strany Ruska je „katastrofa, ktorá nevyhnutne zasiahne všetkých“.

Zelenskyj zároveň poďakoval rakúskemu kancelárovi Karlovi Nehammerovi a britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi za ich sobotňajšiu návštevu Kyjeva.

Poďakoval tiež šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a kanadskému premiérovi Justinovi Trudeauovi za celosvetovú finančnú zbierku pre ukrajinských vojnových utečencov, v rámci ktorej sa vyzbieralo viac ako desať miliárd eur.

Čítajte tiež

Taliansky expremiér Berlusconi Putin bol môj priateľ, jeho správanie na Ukrajine ma hlboko sklamalo

„Spoznal som ho pred približne 20 rokmi a vždy sa mi zdal ako demokrat a mierumilovný človek,“ dodal 85-ročný miliardár.

6:46 Briti objavili ďalšie dôkazy o neprimeraných ruských útokoch na civilistov. Vyhlásilo to britské ministerstvo obrany.

„Sú tu dôkazy o neprimeranom zameriavaní útokov na civilistov vrátane prítomnosti masových hrobov, fatálnom používaní rukojemníkov ako ľudské štíty a zamínovania civilnej infraštruktúry,“ uviedlo ministerstvo obrany.

Podľa správy ruské vojská používali improvizované výbušné zariadenia (IED), aby spôsobili „straty na životoch, zlomili morálku a obmedzili Ukrajincom slobodu pohybu“, pričom takisto útočili na infraštruktúru spôsobom, ktorý výrazne ohrozuje životy civilistov.

4:18 Ukrajinský generálny prokurátor tvrdí, že počas ruskej invázie zahynulo 176 detí, pričom ďalších 324 utrpelo zranenia.

Generálna prokuratúra dodala, že čísla ešte nie sú konečné, pretože nezahŕňajú zranené či zabité deti v lokalitách, kde prebieha „aktívny konflikt, a v dočasne okupovaných či oslobodených územiach“.

Podľa údajov prokuratúry najväčšie počty obetí hlásia v Doneckej oblasti (102), Kyjevskej oblasti (91), Charkovskej (76), Černihivskej (50), Mykolajivskej (40), Luhanskej (35), Záporožskej (22), Chersonskej (29), v meste Kyjev (16), Sumskej oblasti (16) a Žytomyrskej oblasti (15). Tieto údaje sa nedajú nezávisle overiť.

2:39 Z Ukrajiny utieklo pred vojnou už vyše 4,4 milióna utečencov. Vyplýva to z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.

Podľa UNHCR utieklo z Ukrajiny od 24. februára do soboty celkovo už 4 441 663 ľudí. Počet ukrajinských utečencov tak oproti predchádzajúcemu dňu vzrástol o takmer 60-tisíc. Približne 90 percent utečencov z Ukrajiny tvoria ženy a deti, pretože ukrajinské úrady nepovoľujú mužom, ktorí majú vek na to, aby mohli brániť svoju vlasť, krajinu opustiť.

Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) utieklo z Ukrajiny aj približne 210-tisíc cuzdincov. IOM zároveň odhaduje, že sa na Ukrajine nachádza približne 7,1 milióna vnútorne vysídlených osôb.

Vyše 11 miliónov ľudí žijúcich na Ukrajine, čo predstavuje viac než jednu štvrtinu ukrajinskej populácie, bolo tak nútených od začiatku ruskej vojenskej invázie opustiť svoje domovy a presunúť sa buď do bezpečnejších oblastí Ukrajiny, alebo odísť za hranice.

Najviac ľudí prekročilo podľa údajov UNHCR ukrajinskú hranicu smerom do Poľska, kam od začiatku ruskej vojenskej invázie prišlo už vyše 2,6 milióna utečencov z Ukrajiny. Poľskí pohraničníci zároveň odhadujú, že späť na Ukrajinu cez ich hranice od 24. februára prešlo asi 500-tisíc ľudí.

Ľudia z Ukrajiny okrem toho utekajú aj do ďalších susedných krajín – do Maďarska, Moldavska, Rumunska a na Slovensko, ale i do Ruska a Bieloruska.

Pred začiatkom ozbrojeného konfliktu žilo na území Ukrajiny kontrolovanom Kyjevom, ktoré nezahŕňa Krymský polostrov anektovaný Ruskom v roku 2014 a ani oblasti na východe krajiny, kde moc prebrali proruskí separatisti, vyše 37 miliónov ľudí.

1:00 Objavenie tiel mŕtvych civilistov v ukrajinských mestách „natrvalo poškvrnilo“ povesť ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal britský premiér Boris Johnson počas návštevy Kyjeva.

„To, čo Putin urobil na miestach ako Buča a Irpiň, sú vojnové zločiny, ktoré natrvalo poškvrnili jeho povesť i povesť jeho vlády,“ povedal Johnson, stojac po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Johnson je zatiaľ posledným európskym lídrom, ktorý počas tohto víkendu navštívil Kyjev po tom, ako boli vo viacerých mestách, odkiaľ ustúpila ruská armáda, objavené telá civilistov. Johnson vyzdvihol Ukrajinu za to, že „vzdoruje nepriazni osudu“ a odrazila ruskú ofenzívu na metropolu Kyjev.

„Rusi boli presvedčení o tom, že Ukrajinu pohltia v priebehu niekoľkých dní a že Kyjev padne za niekoľko hodín do rúk ich armády. Kruto sa však mýlili,“ dodal britský premiér.

Johnson po rozhovoroch so Zelenským prisľúbil Ukrajine britské obrnené vozidlá a protilodné rakety. Zelenskyj vyzval Západ, aby nasledoval príklad Británie a poskytol Ukrajine vojenskú pomoc a uvalil na Rusko ďalšie sankcie.

Čo sa udialo v sobotu 9. apríla:

Čítajte tiež

Vojna na Ukrajine Zelenskyj tvrdí, že väznia ruských pilotov, ktorí mali mapy s civilnými cieľmi

Rusko reorganizovalo velenie na Ukrajine, predstaviteľa tajných poslalo za mreže. Podľa predsedníčky Komisie Rusi na Ukrajine spáchali vojnové zločiny.