Vojna na Ukrajine Putin sa izoluje a prepúšťa svojich poradcov, tvrdí Biden

Dianie sledujeme online:

23.32 Británia a jej spojenci sa dohodli na tom, že pošlú Ukrajine viac smrtiacej vojenskej pomoci, aby jej pomohli brániť sa proti ruskej vojenskej invázii, oznámil vo štvrtok britský minister obrany Ben Wallace.

„Výsledkom dneška je, že na Ukrajinu pošleme viac smrtiacej pomoci. Niekoľko krajín prišlo buď s novými nápadmi, alebo prisľúbili ďalšie financie,“ uviedol Wallace po stretnutí s 35 medzinárodnými partnermi na druhej Medzinárodnej obrannej darcovskej konferencii pre Ukrajinu.

Táto pomoc bude zahŕňať poskytnutie systémov protivzdušnej a pobrežnej obrany, delostrelecké systémy s dlhým dosahom, pomoc spojenú s protibatériovou paľbou, ozbrojené vozidlá, ako i rozsiahlejší výcvik a logistickú podporu.

„Dnešná darcovská konferencia demonštruje odhodlanosť medzinárodného spoločenstva pomôcť Ukrajine pri nelegálnej a nevyprovokovanej invázii (ruského) prezidenta Putina," uviedol šéf britského rezortu obrany.

„Zlepšujeme našu koordináciu, aby sme zvýšili vojenskú pomoc a zaistili, aby sa ozbrojené sily Ukrajiny stali silnejšie a pokračovali v odrážaní ruských jednotiek," dodal Wallace. (tasr)

22.35 Ruskí vojaci sa stiahli z oblasti nefunkčnej jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli, oznámili vo štvrtok večer predstavitelia vlády v Kyjeve.

„Na území jadrovej elektrárne v Černobyle už nie sú žiadni cudzinci,“ uviedla na Facebooku ukrajinská štátna agentúra, ktorá dohliada na uzavretú zónu okolo tejto bývalej elektrárne.

Ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom predtým informovala, že ruské jednotky sa začínajú presúvať z Černobyľa smerom k ukrajinsko-bieloruským hraniciam.

Energetická spoločnosť tiež uviedla, že ruská armáda sa pripravuje na odchod aj z neďalekého ukrajinského mesta Slavutyč, kde žijú prevažne zamestnanci komplexu Černobyľskej jadrovej elektrárne.

V prvý deň invázie – 24. februára – ruské okupačné vojská prevzali kontrolu nad černobyľskou lokalitou, kde sa stále skladuje rádioaktívny odpad. Ruské jednotky sa 4. marca zmocnili aj Zázporožskej jadrovej elektrárne, najväčšej v Európe, a vyvolali poplach, keď ostreľovanie spôsobilo požiar vo výcvikovom zariadení.

Ukrajina má 15 reaktorov v štyroch aktívnych jadrových elektrárňach, ako aj sklady jadrového odpadu vrátane Černobyľa – miesta najhoršej jadrovej katastrofy z roku 1986. (tasr)

21.25 Pentagón varoval pred zvýšeným rizikom leteckých útokov na Kyjev. Aj keď sa ruská vojenská prítomnosť v okolí Kyjeva znižuje, Moskva naďalej podniká na mesto nálety. Za uplynulých 24 hodín sa počet bojových letov údajne „výrazne zvýšil“, tvrdí nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva obrany. Ruské tvrdenia o deeskalácii označil za „peknú rétoriku“, avšak realita je podľa neho taká, že „Kyjev je stále veľmi ohrozený“.

Americkí vojenskí analytici prisudzujú zintenzívnenie ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny práve tomu, že Moskva nedokázala dobyť Kyjev. „Toto prehodnotenie (ruských) priorít v Donbase jasne naznačuje, že (Rusi) vedia, že nedokázali dobyť hlavné mesto,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ. (tasr)

21.20 Krakov je teraz domovom približne 150-tisíc ukrajinských utečencov, informovali vo štvrtok miestne úrady. Kým sa spustila vlna ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine, malo mesto 780-tisíc obyvateľov. (tasr)

21.16 Riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi dorazil do ruskej exklávy Kaliningrad ležiacej na pobreží Baltského mora na rozhovory s vysokopostavenými ruskými predstaviteľmi. Nie sú známe ďalšie podrobnosti návštevy.

Grossi v stredu navštívil Juhoukrajinskú jadrovú elektráreň na juhu Ukrajiny, kde absolvoval rozhovory s ukrajinským ministrom energetiky Hermanom Haluščenkom a ďalšími predstaviteľmi úradov. Účastníci sa podľa jeho vyjadrení venovali „konkrétnym krokom na poskytnutie okamžitej pomoci“ s cieľom zaistiť bezpečnosť jadrových zariadení. Na Ukrajine sa nachádza 15 jadrových reaktorov v štyroch fungujúcich elektrárňach. Jednou z nich je aj Záporožská jadrová elektráreň, ktorej sa zmocnili ruské jednotky, pripomína AP. (tasr)

20.45 Americký prezident Joe Biden uviedol, že šéf Kremľa Vladimir Putin sa zrejme izoluje od svojho okolia a pravdepodobne prepustil niektorých svojich poradcov alebo ich dal dokonca do domáceho väzenia. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Zdá sa, že (Putin) je izolovaný a existujú určité náznaky, že prepustil alebo dal do domáceho väzenia niektorých svojich poradcov,“ povedal Biden bez poskytnutia ďalších informácií.

Šéf Bieleho domu v súvislosti s vojnou na Ukrajine uviedol, že je „skeptický“, čo sa týka tvrdení Moskvy, že sa sťahuje zo severnej časti krajiny a z okolia Kyjeva. „Zatiaľ neexistuje jasný dôkaz, že (Rusko) sťahuje všetky svoje sily z Kyjeva,“ povedal Biden. „Existujú aj dôkazy, že Rusko posilňuje svoje jednotky v oblasti Donbasu,“ dodal prezident USA.

Televízia CNN pripomenula, že informácie od západných spravodajských služieb naznačujú, že vojenskí poradcovia zrejme dávali Putinovi nepravdivé informácie o vývoji bojov na Ukrajine. Podľa britských tajných služieb Putin čoraz menej dôveruje svojmu vojenskému veleniu a cíti sa byť oklamaný. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to však vo štvrtok poprel a vyhlásil, že Západ „nerozumie“ Putinovi ani spôsobu, akým Moskva pracuje. (tasr)

20.25 Erdoğan telefonoval so Zelenským, zopakoval ponuku zaštítiť stretnutie s Putinom. Mierové rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou v Istanbule dali „zmysluplný impulz“ úsiliu o ukončenie vojny na Ukrajine. Tvrdí to turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan, ktorý vo štvrtok telefonoval s ukrajinským partnerom Volodymyrom Zelenským.

Erdoğan počas telefonátu zopakoval Zelenskému svoj návrh na usporiadanie stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Turecku. Ukrajinský prezident poďakoval tureckému kolegovi za pripravenosť poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky, napísal Zelenskyj na Twitteri.

„Mal som ďalší rozhovor so skutočným priateľom Ukrajiny, tureckým prezidentom Erdoğanom... Ďakujeme za pripravenosť Turecka stať sa garantom bezpečnosti nášho štátu,“ napísal ukrajinský prezident.

V tureckom Istanbule sa v utorok odohrali mierové rozhovory medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou. Ukrajinská strana navrhla systém bezpečnostných záruk, kde jedným z garantov má byť aj Turecko. Turecko má s Ruskom a Ukrajinou spoločnú námornú hranicu v Čiernom mori a s oboma krajinami udržuje dobré vzťahy. Ankara vyslovila podporu Kyjevu, no zároveň odmieta zaviesť sankcie voči Moskve. (tasr)

19.21 Dánsko vyšle do Lotyšska na žiadosť NATO 800 vojakov. Dánsko do Pobaltia a Poľska pritom už poslalo vzdušné a pozemné posily. Ešte pred začiatkom ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vyslalo Dánsko do Litvy niekoľko stíhačiek a na začiatku marca zase do Estónska 200 svojich vojakov. Do Poľska vyslala Kodaň dve vojenské stíhačky a do východných vôd Baltského mora fregatu. (tasr)

19.15 Rusi počas noci stiahli z Kyjeva 700 kusov vojenskej techniky, tvrdia ukrajinské ozbrojené sily. Dodali, že moskovská armáda je naďalej „pomerne veľká“.

18.55 Rímskokatolícky biskup z ukrajinskej Odesy Stanislaw Szyrokoradiuk považuje dezinformácie medzi ruským obyvateľstvom za jednu z príčin invázie na Ukrajinu. „My Ukrajinci sme obeťami vojny, ruský ľud je obeťou propagandy,“ povedal biskup.

Vojna podľa Szyrokoradiuka „nie je konfliktom medzi našimi dvoma národmi“. Obyvatelia Ruska nemajú prístup k úplným informáciám; mnohí z nich preto podporujú ruskú vládu, čo ešte viac priživuje agresiu. „Dúfam, že sa im otvoria oči, aby mohol prísť pokoj,“ povedal biskup. Pre jeho krajinu neexistuje žiadna alternatíva k nezávislosti, slobode a európskej orientácii. „Chceme pokračovať na tejto ceste, ktorú sme si zvolili, aj keď je to križovatka pre nás všetkých.“ (kathpress)

18.42 Rakúsko nie je žiadnym spôsobom pripravené uvoľniť sankcie uvalené voči Rusku za inváziu na Ukrajinu. Vyhlásil to rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer po rokovaní s nemeckým partnerom Olafom Scholzom v Berlíne. „Sankcie majú zmysel, keď zasahujú tých, ktorých zasiahnuť majú, a neoslabujú tých, ktorí uplatňujú sankcie,“ uviedol.

Podľa nemeckého kancelára Scholza je dôležité pokračovať v ekonomickom tlaku na šéfa Kremľa. „Spoločne vyzývame prezidenta Putina, aby súhlasil s prímerím, povolil dodávky humanitárnych potrieb a viedol skutočné mierové rozhovory,“ vyhlásil Scholz.

Obaja štátnici sa počas tlačovej konferencie venovali aj ruskej požiadavke platiť za plyn v rubľoch. Nehammer poznamenal, že viaceré krajiny strednej a východnej Európy sú do istej miery závislé od dodávok ruského plynu. Viedeň a Berlín však odmietajú platiť za suroviny v rubľoch.

18.15 Zelenskyj kritizoval v belgickom parlamente obchodovanie s ruskými diamantmi. „Sú ľudia, pre ktorých sú dôležitejšie ruské diamanty občas predávané v Antverpách,“ uviedol ukrajinský prezident vo videopríhovore k belgickým zákonodarcom, pričom odkazoval na diamantový trh v tomto prístavnom meste.

„Mier je cennejší ako diamanty, ako ruské lode v prístave, ako ropa a plyn, tak nám pomôžte,“ pokračoval ukrajinský líder. Agentúra Belga informovala, že Zelenskyj vyzval členov belgického parlamentu, aby podporili bezletovú zónu nad Ukrajinou, pričom uviedol, že ľudia v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol „bojujú za bezpečnosť všetkých miest Európy“.

Sankcie Európskej únie zakázali export diamantov a iných luxusných komodít do Ruska, nezakazujú však import ruských diamantov. Spojené štáty ich dovážanie už zakázali, pripomína DPA. (tasr)

17.37 Červený kríž je pripravený riadiť v piatok evakuáciu civilistov z Mariupola, za predpokladu, že všetky strany budú súhlasiť s podmienkami evakuácie. Ruské sily mesto obkľúčili a bombardujú ho, pritom sú v ňom uviaznuté desaťtisíce civilistov, ktorí majú len málo potravín, vody či liekov. Predchádzajúce pokusy dohodnúť humanitárny koridor zlyhali napriek medzinárodnému tlaku.

Medzinárodný výbor Červeného kríza oznámil, že je „zúfalo dôležité“, aby sa tento pokus o evakuáciu uskutočnil. „Naše tímy pracovníkov práve teraz cestujú s predpripravenou humanitárnou pomocou a zdravotníckymi zásobami, aby boli prichystaní riadiť bezpečný odchod civilistov z Mariupola,“ uviedol výbor vo vyhlásení.

„Z logistických a bezpečnostných dôvodov budeme pripravení riadiť bezpečnú evakuačnú operáciu zajtra, v piatok, za predpokladu, že budú všetky strany súhlasiť s presnými podmienkami vrátane trasy, času začiatku a trvania tejto evakuácie. Je zúfalo dôležité, aby táto operácia prebehla. Závisia od nej životy desaťtisícov ľudí v Mariupole,“ dodal výbor. (tasr)

17.28 Putin oznámil, že podpísal dekrét, podľa ktorého budú musieť zahraniční odberatelia od 1. apríla platiť za dodávky ruského plynu v rubľoch. V prípade, že sa platby nezrealizujú, kontrakty budú zastavené.

„Ak sa platby nezrealizujú, budeme to považovať za neuhradenie záväzkov, čo so sebou ponesie následky. Nám nikto nič nedodá zadarmo a my tiež nemienime robiť charitu. To znamená, že súčasné kontrakty budú zastavené,“ povedal ruský prezident.

Za plyn v rubľoch Putin podpísal dekrét, zahraniční odberatelia plynu budú platiť v ruskej mene

TASR

17.04 Domnienky amerických predstaviteľov, že poradcovia Vladimira Putina sa mu boja povedať nepríjemnú pravdu o vojenskej operácii Ruska na Ukrajine, ukazujú, ako málo rozumejú jemu alebo ruskej vláde, uviedol Kremeľ.

Biely dom a európski predstavitelia v stredu oznámili, že sú presvedčení, že Putina jeho poradcovia nepravdivo informujú, lebo sa mu boja povedať, ako zle sa konflikt na Ukrajine vyvíja či ako vážne západné sankcie zasiahli Rusko.

„Na našu ľútosť – a vlastne to v nás vyvoláva až obavy – sa ukazuje, že ani ministerstvo zahraničných vecí, ani Pentagón (ministerstvo obrany) nemajú skutočné informácie o tom, čo sa deje v Kremli,“ povedal novinárom Putinov hovorca Dmitrij Peskov na adresu predstaviteľov USA.

Postup Ruska na Ukrajine zastavil na mnohých frontoch tvrdý odpor ukrajinských síl a ruské jednotky ešte nedobyli žiadne veľké mesto, ale zabité boli už tisíce vojakov a civilistov. Riaditeľka komunikácie Bieleho domu Kate Bedingfieldová novinárom povedala, že Rusko urobilo „strategickú chybu“ a že nedostatok presných informácií odovzdávaných šéfovi Kremľa viedol k „neustálemu napätiu medzi Putinom a jeho armádnym velením“. Peskov však toto poprel.

„Jednoducho nerozumejú tomu, čo sa deje v Kremli, nerozumejú prezidentovi Putinovi, nerozumejú rozhodovaciemu mechanizmu a nerozumejú spôsobu, akým pracujeme,“ uviedol. „Toto nám nie je len ľúto, ale vyvoláva to obavy. Pretože takéto úplné nepochopenie – to vedie k zlým rozhodnutiam, k unáhleným rozhodnutiam, ktoré môžu mať veľmi zlé následky,“ dodal podľa Reuters Peskov. (tasr)

16.52 Ruské jednotky opúšťajú Černobyľ, tvrdí štátna jadrová agentúra Ukrajiny. Spoločnosť dodáva, že niektoré jednotky síce na mieste stále zostávajú, ale väčšina z nich mieri k bieloruským hraniciam.

Západní analytici predpovedajú, že ak Rusko tvrdí, že sa chystá sústrediť armádu v Donbase, jeho vojská by sa v skutočnosti mohli preskupiť k ďalším útokom po celej Ukrajine. (cnnprimanews)

15.47 NATO nezaznamenalo stiahnutie ruských síl na Ukrajine a očakáva dodatočné útočné akcie, uviedol šéf Aliancie Jens Stoltenberg.

„Podľa našich spravodajských informácií sa ruské jednotky nesťahujú, ale premiestňujú. Rusko sa snaží preskupiť, doplniť zásoby a posilniť svoju ofenzívu v regióne Donbas,“ povedal Stoltenberg počas tlačovej konferencie. „Rusko zároveň pokračuje vo vyvíjaní tlaku na Kyjev a ďalšie mestá. Takže môžeme očakávať ďalšie útočné akcie, ktoré prinesú ešte viac utrpenia,“ dodal generálny tajomník Aliancie.

Podľa AFP je aktuálne hodnotenie situácie zo strany NATO v rozpore so záväzkom ruských vyjednávačov, ktorí po mierových rokovaniach v Istanbule tvrdili, že Moskva „radikálne“ obmedzí vojenskú aktivitu na severe Ukrajiny vrátane hlavného mesta Kyjev.

„Počuli sme nedávne vyhlásenia, že Rusko obmedzí vojenské operácie v okolí Kyjeva a na severe Ukrajiny. Rusko však opakovane klamalo o svojich zámeroch. Takže môžeme Rusko súdiť len podľa činov, nie podľa slov,“ povedal na margo vyhlásení Moskvy Stoltenberg.

„Je zrejmé, že z ruskej strany sme videli malú ochotu nájsť politické riešenie,“ dodal generálny tajomník NATO. Podľa neho sme svedkami pokračujúceho ostreľovania ukrajinských miest zo strany ruskej armády. (tasr)

14.40 Rusko povoláva do armády viac ako 134-tisíc nových brancov, na Ukrajinu údajne nepôjdu. Nariadenie podpísal ruský prezident Vladimir Putin. Ministerstvo obrany uviedlo, že títo vojaci nebudú zapojení do bojov na Ukrajine.

Nábor nových brancov, ktorý sa koná každoročne na jar, sa uskutoční v termíne od 1. apríla do 15. júla a vzťahuje sa na mužov vo veku 18 – 27 rokov.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok uviedol, že ani jeden z povolaných brancov nebude vyslaný do ohniska prebiehajúcich bojov. Dodal, že na pridelené základne budú vyslaní koncom mája. „Väčšina vojenského personálu absolvuje odborný výcvik vo výcvikových strediskách po dobu troch až piatich mesiacov,“ priblížil Šojgu vo vyjadreniach zverejnených na webstránke svojho ministerstva.

Michail Beňjaš, právnik reprezentujúci niekoľkých členov Národnej gardy Ruskej federácie, ktorí odmietli ísť bojovať na Ukrajinu, však uviedol, že ruské zákony umožňujú brancov vyslať do bojov po niekoľkomesačnom výcviku. Po tom, čo šéf Kremľa Putin opakovane tvrdil, že na ofenzíve sa podieľajú len profesionálni vojaci, rezort obrany 9. marca priznal, že na Ukrajinu boli vyslaní i branci.

Putin podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova údajne pred spustením invázie na Ukrajinu nariadil „kategoricky vylúčiť“ brancov z inváznych jednotiek a pohrozil trestom veliteľom, ktorí ich tam napriek tomu pošlú. (tasr)

14.15 Vladimir Putin podpísal nariadenie, na základe ktorého ruská armáda prijme do svojich radov 134 500 nových brancov. Ministerstvo obrany uviedlo, že títo vojaci nebudú zapojení do bojov na Ukrajine. 

Nábor nových brancov, ktorý sa koná každoročne na jar, sa uskutoční v termíne od 1. apríla do 15. júla a vzťahuje sa na mužov vo veku 18 – 27 rokov.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok uviedol, že ani jeden z povolaných brancov nebude vyslaný do ohniska prebiehajúcich bojov. Dodal, že na pridelené základne budú vyslaní koncom mája. „Väčšina vojenského personálu absolvuje odborný výcvik vo výcvikových strediskách po dobu troch až piatich mesiacov,“ priblížil Šojgu vo vyjadreniach zverejnených na webstránke svojho ministerstva.

Michail Beňjaš, právnik reprezentujúci niekoľkých členov Národnej gardy Ruskej federácie, ktorí odmietli ísť bojovať na Ukrajinu, však uviedol, že ruské zákony umožňujú brancov vyslať do bojov po niekoľkomesačnom výcviku.

Po tom, čo šéf Kremľa Putin opakovane tvrdil, že na ofenzíve sa podieľajú len profesionálni vojaci, rezort obrany potom 9. marca priznal, že na Ukrajinu boli vyslaní i branci.

Putin podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova údajne pred spustením invázie na Ukrajinu nariadil „kategoricky vylúčiť“ brancov z inváznych jednotiek a pohrozil trestom veliteľom, ktorí ich tam napriek tomu pošlú. (tasr)

13.16 Proruskí separatisti na východe Ukrajiny tvrdia, že ovládajú takmer celú Luhanskú oblasť a viac ako polovicu Doneckej oblasti. Deklarovali to po tom, ako Moskva označila tieto územia v Donbase za hlavný cieľ svojej vojenskej operácie.

Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP, ktorá súčasne upozornila, že tieto tvrdenia nemohla overiť z nezávislých zdrojov.

Niekoľko dní pred inváziou ruských jednotiek na Ukrajinu Rusko uznalo nezávislosť oboch separatistických entít v Donbase – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky –, a to „v hraniciach, ktoré existovali, keď (tieto subjekty) v roku 2014 vyhlásili“ svoju nezávislosť, spresnil vtedy hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Agentúra AP v súvislosti s tým pripomenula, že ukrajinské sily sa neskôr zmocnili veľkej časti oboch regiónov, takže proruské republiky zaberali fakticky asi tretinu územia každej z oboch rovnomenných oblastí.

Ministerstvo zahraničných vecí samozvanej luhanskej republiky tvrdí, že podľa stavu „k ránu 31. marca 2022 bolo oslobodených viac ako 90 percent územia Luhanskej ľudovej republiky“.

Vodca doneckých separatistov Denis Pušilin zasa v stredu povedal, že pod dohľadom Ruska je „približne 55 – 60 percent“ územia uvedeného regiónu.

AFP dodala, že ruské sily v Doneckej oblasti obkľúčili prístavné mesto Mariupol, kde civilisti, ktorým sa nepodarilo alebo sa nemôžu evakuovať, majú veľký nedostatok potravín, vody i liekov.

Vodca ruskej Čečenskej republiky na severe Kaukazu Ramzan Kadyrov, ktorý vyslal do Mariupola tisíce čečenských bojovníkov, zasa v oznámení na sieti Telegram uviedol, že pod ruskou kontrolou je „90 – 95 percent“ tohto strategicky dôležitého prístavného mesta. (tasr)

13.09 Volodymyr Zelenskyj vyzval Holandsko, aby poskytlo Kyjevu zbrane a pomoc pri obnove krajiny zničenej inváziou ruskej armády. Zároveň požiadal holandskú vládu o bojkot ruských energetických surovín a o podporu členstva Ukrajiny v EÚ.

„Buďte ochotní zastaviť dovoz energetických surovín z Ruska... aby ste nedávali milióny na vojnu,“ vyhlásil Zelenskyj.

Európa musí podľa neho prijať voči Rusku ešte prísnejšie sankcie, aby šéf Kremľa Vladimir Putin nemohol zaútočiť na ďalšie krajiny. „Zastavte akékoľvek obchodovanie s Ruskom,“ naliehal Zelenskyj. (tasr)

12.50 Starosta kyjevského predmestia Irpiň Oleksandr Markušyn podľa webu The Kyiv Independent povedal, že zničená je polovica mesta a jeho kritickej infraštruktúry a že ešte neboli odpratané trosky. Irpiň je v dôsledku ruského ostreľovania bez dodávok elektrickej energie a vody. (čt24)

12.39 V ukrajinskej metropole Kyjev bude od piatka od 1. apríla po mesiac trvajúcom zákaze opäť povolený predaj alkoholu. Alkoholické nápoje sa budú dať kúpiť v čase od 11.00 h do 16.00 h v obchodoch a v reštauráciách.

Oznámili to predstavitelia Kyjeva.

Predaj alkoholu bol v hlavnom meste Ukrajiny zakázaný od 1. marca. Dočasné zákazy jeho predaja medzičasom uvoľnili aj iné ukrajinské mestá, napríklad Ľvov či Mykolajiv. (tasr)

12.24 V Nemecku sa má uskutočniť stretnutie ukrajinskej delegácie s vysokopostavenými nemeckými politikmi s cieľom získať prísľub „politickej, hospodárskej, humanitárnej a vojenskej pomoci“. Na svojom účte na Twitteri to uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko, informoval denník Der Tagesspiegel.

Päť týždňov od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine je podľa kyjevského starostu „veľmi dôležité zjednotiť všetky sily – a to jednak na Ukrajine a jednak s cieľom upevniť pozície a akcie našich partnerských krajín“.

Do Nemecka odcestoval podľa informácií denníka Bild mladší brat kyjevského starostu Vladimir.

„Prišiel som do Nemecka, aby som počas politických rozhovorov v Berlíne podporil ukrajinskú delegáciu... Sme vďační za poskytnutú pomoc – vo vojne voči ruskej armáde však nevyhnutne potrebujeme viac humanitárnej i vojenskej podpory,“ povedal pre nemecký denník Vladimir Kličko. (tasr)

11.15 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov by sa mohli do dvoch týždňov opäť osobne stretnúť na rokovaniach. Povedal to šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu, ktorého citovala agentúra AFP.

„Približne do týždňa alebo dvoch by sa mohlo uskutočniť stretnutie na vyššej úrovni, prinajmenšom na úrovni ministrov zahraničných vecí,“ uviedol Čavušoglu. „Záleží na tom, aby obe strany našli spoločnú reč a dohodli sa na trvalom prímerí,“ dodal s tým, že stretnutie Kulebu s Lavrovom by Turecko rado usporiadalo „ako čestný sprostredkovateľ“.

Ruská a ukrajinská delegácia sa naposledy stretli v utorok v Istanbule na mierových rokovaniach. Moskva na rokovaniach prisľúbila, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti Kyjeva a Černihiva. V útokoch však aj následne pokračovala. (tasr)

❗️10.38 Americké ministerstvo obrany pracuje na tom, aby Slovensko poslalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300. Informuje o tom portál Defense News, ktorý sa odvoláva na vyjadrenia zástupkyne amerického ministra obrany Celeste Wallanderovej.

Pentagón pracuje na tom, aby Slovensko poslalo Ukrajine systém S-300

Postoj

Spojené štáty pripomínajú, že Slovensko sa nechce vzdať systému protivzdušnej obrany bez trvalej náhrady.

10.36 Ukrajina by mohla byť schopná usporiadať referendum o svojej prípadnej neutralite najskôr o rok. Uviedol to Davyd Arachamija, šéf ukrajinskej delegácie na mierových rokovaniach s Ruskom, informuje stanica BBC.

Práve záväzok Kyjeva k neutralite je kľúčovou požiadavkou Ruska na mierových rokovaniach s Ukrajinou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril tento týždeň ochotu zaviazať sa k neutralite v prípade, že Moskva akceptuje ukrajinské požiadavky týkajúce sa bezpečnostných záruk.

Arachamija uviedol, že o takejto veci by mal v končenom dôsledku rozhodnúť prostredníctvom referenda ukrajinský ľud, nie politici. Dodal, že referendum je „rozsiahla procedúra“, ktorá sa môže uskutočniť len vtedy, keď v krajine panuje mier. (tasr)

❗️10.32 Gazprom zvažuje možnosť zastavenia dodávok plynu do krajín, ktoré Rusko označilo ako nepriateľské, a vyhodnocuje možné dôsledky, napísal Kommersant.

❗️10.25 Ukrajinská vláda vysiela do Mariupola 45 autobusov na evakuáciu civilistov a doručenie humanitárnych zásob. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

Ruské ministerstvo obrany v stredu vyhlásilo s platnosťou od štvrtka lokálne prímerie, ktoré má umožniť evakuáciu z Mariupola. Humanitárny koridor z Mariupola do Záporožia cez Ruskom ovládaný prístav Berďansk je otvorený od stredy 10.00 h miestneho času.

„Spravíme všetko, čo je možné, aby sme zaistili, že autobusy sa dnes dostanú do Mariupola a vyzdvihnú ľudí, ktorí sa dosiaľ nedokázali dostať z tohto mesta," zdôraznila vicepremiérka.

Obyvateľom strategicky dôležitého Mariupola – ktoré je už od konca februára ostreľované ruskými silami – sa doteraz kvôli tomu, že Moskva na dohodnutých trasách nerešpektovala prímerie, dalo unikať len osobnými automobilmi. To však bolo veľmi nebezpečné.

Starosta Mariupola Serhij Orlov tento týždeň uviedol, že v meste je stále uviaznutých do 170-tisíc obyvateľov bez dodávok elektriny a s míňajúcimi sa zásobami.

Na štvrtok boli dohodnuté dva ďalšie humanitárne koridory: z Melitopola do Záporožia a z Enerhodaru, kde sa nachádza najväčšia ukrajinská jadrová elektráreň, do Záporožia. (tasr)

❗️9.41 Britská vládna spravodajská a špionážna organizácia GCHQ tvrdí, že Rusko veľmi nesprávne odhadlo situáciu na Ukrajine a prezidentovi Vladimirovi Putinovi niektorí jeho poradcovia nehovoria o prebiehajúcej vojenskej ofenzíve pravdu. 

Riaditeľ GCHQ Jeremy Fleming počas návštevy Austrálie vo štvrtkovom prejave povedal, že ruskí vojaci, ktorým chýba morálka aj zbrane, odmietli splniť rozkazy, sabotovali svoje vlastné zariadenia a dokonca omylom zostrelili vlastné lietadlo.

Fleming tvrdí, že Putinovi sa jeho poradcovia boja povedať pravdu, avšak dodáva, že ruskému režimu musí byť napriek tomu úplne jasné, čo sa deje, rovnako ako rozsah nesprávneho vyhodnotenia situácie. Šéf Kremľa zle posúdil silu odporu ukrajinskej armády, odozvu Západu, ako aj schopnosti svojich jednotiek dospieť k rýchlemu víťazstvu, uvádza.

„To všetko prispieva k chybnému strategickému odhadu, pred akým západní lídri Putina varovali. Stáva sa z toho jeho (Putinova) osobná vojna, pričom náklady na ňu platia nevinní ľudia na Ukrajine a čoraz častejšie aj obyčajní Rusi,“ priblížil Fleming.

Šéf GCHQ zároveň varoval, že Čína takisto podstupuje isté riziko, keď udržiava s Ruskom blízke vzťahy. Ambície Pekingu stať sa vedúcou krajinou na svetovej scéne sa totiž podľa neho nenaplnia, ak bude spájaný s režimom v Moskve, ktorý úmyselne a nezákonne odignoroval globálne pravidlá, keď spustil vojenskú ofenzívu na Ukrajine.

Denník The Guardian pripomína, že západní predstavitelia Putina charakterizujú ako dominantného, izolovaného lídra, ktorý prijíma nesprávne rozhodnutia sčasti preto, že od svojich podriadených už nedostáva presné informácie ani úprimné názory.

Podobný názor vyjadrili aj Spojené štáty. Riaditeľka komunikácií Bieleho domu Kate Bedingfieldová v tejto súvislosti uviedla: „Máme informácie, že Putin mal pocit, že ho ruská armáda zavádza, čo malo za následok pretrvávajúce napätie medzi ním a jeho vojenským vedením.“

„Myslíme si, že Putin od svojich poradcov nedostáva pravdivé informácie o tom, ako zle si ruská armáda vedie a do akej miery ruskú ekonomiku postihujú sankcie, pretože jeho hlavní poradcovia sa príliš boja povedať mu pravdu,“ dodala.

S týmito tvrdeniami Bieleho domu sa stotožnil aj hovorca Pentagónu John Kirby. (tasr)

9.10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal ukrajinských veľvyslancov v Maroku a Gruzínsku. Zdôvodnil to tým, že nedokázali získať podporu pre pomoc Ukrajine a potrestanie Ruska za inváziu, ktorá sa začala 24. februára. Informovala o tom agentúra AP.

Vo svojom videopríhovore zverejnenom v stredu večer Zelenskyj povedal, že od ukrajinských diplomatov a vojenských pridelencov vyžaduje, aby zabezpečili, že krajiny, kde pôsobia, poskytnú Ukrajine pomoc v podobe zbraní pre armádu a posilnenia sankcií uvalených na Ruskú federáciu.

„Ak nebudú zbrane, nebudú ani sankcie, nebudú žiadne obmedzenia pre ruský biznis, môžu si hľadať inú prácu,“ vyhlásil Zelenskyj.

„Sú ľudia, ktorí spolupracujú so všetkými na obrane štátu, aby si Ukrajina zaistila svoju budúcnosť. Vážime si prácu každého takéhoto človeka. A sú aj takí, ktorí márnia čas a ide im len o to, aby sa udržali vo funkcii,“ konštatoval Zelenskyj.

Dodal, že v najbližších dňoch očakáva konkrétne výsledky práce ukrajinských diplomatov v Latinskej Amerike, na Strednom východe, v Juhovýchodnej Ázii a v afrických krajinách.

„Diplomatický front je jedným z kľúčových frontov,“ uviedol Zelenskyj s tým, že každý diplomat by mal pracovať čo najefektívnejšie v záujme dosiahnutia víťazstva a pomoci armáde. (tasr)

08.33 Ukrajinská armáda uvádza, že na území v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa ruská armáda stiahla, je časté zamínovanie územia aj obytných budov.

❗️08.28 Ukrajina a Rusko by mali od piatka 1. apríla opäť pokračovať v mierových rokovaniach prostredníctvom internetu. Uviedol to v stredu večer Davyd Arachamija, člen ukrajinskej delegácie na rokovaniach, ktorého citovala agentúra Reuters.

Arachamija zároveň povedal, že Ukrajina navrhla Rusku osobné stretnutie lídrov oboch krajín. Moskva však podľa jeho slov túto ponuku odmietla s tým, že najskôr je ešte potrebné viac pracovať na návrhu vzájomnej dohody.

Arachamija na utorkových mierových rozhovorov v tureckom Istanbule uviedol, že sa dosiahol už dostatočný pokrok na to, aby sa mohlo uskutočniť stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dodal, že návrh na takúto schôdzku už Ukrajina zaslala Rusku, pripomína stanica BBC.

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že mierové rokovania priniesli určité pozitívne vyhliadky. Zároveň však deklarovali, že si počkajú na to, čo budú v praxi znamenať tvrdenia Ruska sľubujúce deeskaláciu vojenských aktivít, pripomína BBC. (tasr)

❗️08.19 Rusko zvažuje vytvorenie okupačných úradov na ukrajinských územiach, ktoré dočasne okupuje. Vo svojom rannom hlásení to uvádza ukrajinský armádny generálny štáb. Podľa neho Rusko na svojom území vyberá zamestnancov orgánov presadzovania práva, prokuratúry či súdov, ktorých potom chce poslať na Ukrajinu. (čtk)

06.13 Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v stredu povedal, že Rusko neurobí žiadne ústupky vo svojej vojne na Ukrajine a že šéf ruských vyjednávačov Vladimir Medinskij sa vo svojich vyhláseniach pomýlil.

Informovala o tom tlačová agentúra Reuters, ktorá citovala z videa, ktoré Kadyrov zverejnil na sociálnej sieti Telegram.

„Nebudeme robiť žiadne ústupky. Bol to Medinskij, ktorý sa pomýlil – urobil nesprávnu formuláciu. A ak si myslíte, že (Putin) skončí s tým, čo začal, len tak – ako sa nám to dnes prezentuje –, to nie je pravda,“ povedal Kadyrov.

Čečenský vodca takto reagoval na slová vedúceho ruskej vyjednávacej delegácie, ktorý po utorkových rokovaniach v Istanbule povedal, že Moskva podnikne kroky na deeskaláciu konfliktu vrátane obmedzovania vojenskej aktivity v okolí Kyjeva.

Kadyrov, ktorý tvrdou rukou vládne v ruskej Čečenskej republike, je bývalý povstalec a v súčasnosti spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina.

Už na začiatku ruskej ofenzívy sa na sociálnych sieťach objavili zábery z námestia v čečenskom hlavnom meste Groznyj zaplneného vojakmi, ktorí tvrdili, že sú na ceste na Ukrajinu a pripravení pripojiť sa k ruským jednotkám.

Kadyrov sa často sám označuje za Putinovho „pešiaka“, pripomína Reuters s tým, že Moskva jeho režim dotuje. (tasr)

05.22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že neverí prísľubom Ruska o znížení vojenskej aktivity voči Ukrajine, a uviedol, že ukrajinská armáda sa pripravuje na ďalšie boje na východe krajiny.

„Neveríme nikomu, ani jednej krásnej vete,“ uviedol Zelenskyj vo videopríhovore k národu a dodal, že ruské jednotky sa len preskupujú, aby mohli udrieť na východoukrajinský región Donbas.

„Nebudeme nič prezrádzať. Budeme bojovať o každý meter svojho územia,“ dodal Zelenskyj.

Po ďalšom kole mierových rokovaní v Istanbule v utorok ruský vyjednávač uviedol, že Moskva „radikálne“ obmedzí svoje útoky v blízkosti ukrajinskej metropoly Kyjev a mesta Černihiv. Ostreľovanie však pokračovalo aj v noci.

Americkí vojenskí predstavitelia v stredu uviedli, že ruské sily sa začali sťahovať z nefunkčnej atómovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli.

„Myslíme si, že odchádzajú, nemôžem vám však povedať, že sú všetci preč,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ americkej obrany.

Zelenskyj vo svojom videopríhovore vyhlásil, že akýkoľvek ústup ruských síl je „výsledkom práce našich obrancov“. Ukrajina ako centrum globálneho boja za slobodu má právo požadovať od medzinárodného spoločenstva zbrane vrátane tankov, lietadiel a delostreleckých systémov, dodal. (tasr)

05.05 Ruské sily sa začali sťahovať z nefunkčnej jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli, uviedol predstaviteľ americkej obrany deň po tom, ako Moskva oznámila, že obmedzí útoky na dve kľúčové ukrajinské mestá.

V prvý deň invázie – 24. februára – ruské okupačné vojská prevzali kontrolu nad černobyľskou lokalitou, kde sa stále skladuje rádioaktívny odpad, informuje tlačová agentúra AFP.

„Černobyľ je oblasť, kde (Rusi) začínajú premiestňovať niektoré svoje jednotky – opúšťajú, odchádzajú z černobyľského zariadenia a presúvajú sa do Bieloruska. Myslíme si, že odchádzajú, nemôžem vám však povedať, že sú všetci preč,“ uviedol nemenovaný americký predstaviteľ.

Ruské jednotky sa 4. marca zmocnili aj najväčšej európskej jadrovej elektrárne v Záporoží a vyvolali poplach, keď ostreľovanie spôsobilo požiar vo výcvikovom zariadení.

Šéf atómového dozorného orgánu OSN Rafael Grossi navštívil v stredu inú juhoukrajinskú jadrovú elektráreň – počas svojej prvej cesty do tejto krajiny od začiatku ruskej invázie, ktorá vyvolala obavy z jadrovej havárie. Grossi opakovane varuje pred nebezpečenstvom konfliktu.

Ukrajina má 15 reaktorov v štyroch aktívnych jadrových elektrárňach, ako aj sklady jadrového odpadu vrátane Černobyľa – miesta najhoršej jadrovej katastrofy z roku 1986.

Keďže ostreľovanie pokračovalo aj v noci, Ukrajina a západné mocnosti spochybnili utorkový prísľub Ruska, že zníži vojenskú aktivitu v okolí Černihiva a hlavného mesta Kyjev. (tasr)

04.55 Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo od štvrtka lokálne prímerie, ktoré má umožniť evakuáciu civilistov z obliehaného juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol. 

Humanitárny koridor z Mariupola do Záporožia cez Ruskom kontrolovaný prístav Berďansk bude otvorený od 31. marca od 10.00 h miestneho času (9.00 h SELČ), uviedlo v stredu ruské ministerstvo obrany.

„Aby bola táto humanitárna operácia úspešná, navrhujeme ju uskutočniť za priamej účasti Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC),“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva.

Ruské ministerstvo obrany požiadalo Kyjev, aby do štvrtka do 6.00 h miestneho času (5.00 h SELČ) zaručil „bezpodmienečné dodržiavanie“ prímeria prostredníctvom písomného oznámenia ruskej strane, UNHCR a ICRC.

Moskva zároveň požiadala ukrajinskú armádu, aby zaistila bezpečnosť autobusových konvojov v určenom koridore. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že súhlasí s návrhom Kyjeva otvoriť štyri nové humanitárne koridory z Mariupola do Záporožia v časovom rozmedzí uplynulých 24 hodín.

Čo sa udialo v stredu 30. marca:

Vojna Putin dostáva nepravdivé informácie o ruskej armáde na Ukrajine, tvrdia USA

Postoj

Americké tajné služby zároveň zistili, že Putin nie je úplne informovaný ani o rozsahu škôd, ktoré ruskej ekonomike spôsobujú sankcie uvalené Spojenými štátmi a ich spojencami.