Vojna na Ukrajine Rusko nesťahuje svoje jednotky pri Kyjeve, iba ich presúva, tvrdí Pentagón

Dianie sledujeme online:

22.42 Rusko už opakovane vypálilo hypersonické rakety na vojenské ciele na Ukrajine.

Povedal to americký generál a veliteľ síl NATO v Európe Tod Wolters. "Väčšina týchto útokov bola namierená na špecifické vojenské ciele," uviedol generál Wolters počas utorkového vypočúvania v Senáte amerického Kongresu.

Rusko 19. marca oznámilo, že na ukrajinskom území prvýkrát použilo hypersonické rakety Kinžal (Dýka) na zničenie skladu zbraní v meste Ivano-Frankivsk na západe Ukrajiny.

Kinžal je hypersonická balistická raketa typu vzduch-zem s udávaným doletom 2000 kilometrov. Je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek MiG-31 a strategických bombardérov Tu-22M3M. (reuters, tasr)

22.10 Rusko presúva malý počet svojich vojenských síl pri Kyjeve, avšak nesťahuje ich a hlavné mesto Ukrajiny zostáva ohrozené.

Vyhlásil to hovorca amerického ministerstva obrany. "Vidíme malý počet (ruských) jednotiek, ktoré sa zrejme presúvajú z Kyjeva... Avšak nie sme pripravení to nazvať ústupom alebo dokonca stiahnutím sa," povedal hovorca Pentagónu John Kirby.

"Myslíme si, že to, čo majú (Rusi) pravdepodobne na mysli, je premiestnenie priorít inam," uviedol Kirby na margo utorkových vyhlásení Ruska, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti ukrajinského hlavného mesta Kyjev.

"Všetci by sme mali byť pripravení sledovať veľkú ofenzívu v iných oblastiach Ukrajiny," povedal Kirby a dodal, že to však neznamená, že "hrozba pre Kyjev sa skončila". Hovorca Pentagónu spresnil, že "Rusko zlyhalo vo svojom cieli dobyť Kyjev", avšak ruské sily "stále môžu spôsobiť obrovskú krutosť krajine vrátane Kyjeva". (reuters, afp, tasr)

21.58 Sériu výbuchov začuli neskoro večer v ruskom meste Belgorod, ktoré sa nachádza neďaleko hraníc s Ukrajinou.

Uviedol to gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov.

Gladkov na sociálnej sieti napísal, že výbuch nastal v dedine približne 30 kilometrov juhozápadne od Belgorodu. Dôvody explózie neuviedol. Prisľúbil však, že neskôr poskytne viac informácií.

Na videozázname zverejnenom na internete dvomi miestnymi médiami je možné v diaľke pozorovať výbuch munície. Agentúre Reuters sa však nepodarilo bezprostredne overiť, či ide o predmetnú explóziu.

Belgorod sa nachádza 80 kilometrov severne od ukrajinského mesta Charkov, ktoré v posledných týždňoch čelí ťažkým útokom zo strany ruských síl. (tasr, reuters)

Residents of #Russian city of #Belgorod report an explosion near the village of Oktyabrsky. It is about 12 kilometers to the #Ukrainian border.

The governor of Belgorod region, Vyacheslav Gladkov, confirmed information about explosions. He did not specify what exactly happened. pic.twitter.com/zrFzot2JTk

— NEXTA (@nexta_tv) March 29, 2022

21.17 Ruské sily  zasiahli raketami vojenské letisko v meste Starokosťantyniv na západe Ukrajiny a zničili zásoby palív. 

Oznámil to starosta Mykola Meľnyčuk. „Od prvého dňa vojny sme boli zasypávaní raketami, ale dnešný útok bol veľmi vážny a spôsobil značné škody,“ napísal starosta na facebooku. Dodal, že útok si nevyžiadal žiadne obete.

Spresnil, že bombardovanie zničilo zásoby palív a mazív v Starokosťantynive, meste s približne 35-tisíc obyvateľmi medzi Kyjevom a Ľvovom. (afp, reuters)

21.05 Ruskom podporovaná samozvaná Donecká ľudová republika, ktorá sa nachádza na východe Ukrajiny, možno zváži pripojenie k Rusku po tom, ako bude mať pod kontrolou celú Doneckú oblasť.

Vyhlásil to líder tamojších separatistov Denis Pušilin, ktorého citovali miestne médiá.

„Čo sa týka pripojenia k Ruskej federácii, čo sa týka želania a snáh, tie je možné jasne sledovať od roku 2014 – túžbu byť v Rusku,“ citovala Pušilina donecká tlačová agentúra.

„Teraz je však hlavnou úlohou dosiahnuť (vymedzenie) ústavných hraníc republiky,“ dodal Pušilin s tým, že potom sa rozhodne o zvyšku.

Pušilin sa takto vyjadril iba dva dni po tom, ako líder druhej Ruskom podporovanej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, Luhanskej, uviedol, že v Luhansku sa možno uskutoční referendum o pripojení k Rusku.

Kyjev vtedy uviedol, že takéto hlasovanie by nemalo žiaden právny základ a vyvolalo by silnú medzinárodnú odpoveď. (reuters, tasr)

20.38 Poľský kabinet prijal balík návrhov zákonov, ktoré zredukujú vzťahy Varšavy s Moskvou.

Hovorca vlády Piotr Müller oznámil, že vláda podnikla ďalšie kroky, aby mohla na domácej úrovni rozšíriť sankčné opatrenia, ktoré už boli zavedené na úrovni Európskej únie.

Vláda schválila návrh zákona umožňujúci zmrazenie majetku subjektov, ktoré podporujú inváziu Ruska na nezávislej Ukrajine. Poľský zoznam takýchto subjektov bude mať na starosti minister vnútra a bude zachádzať ďalej než sankcie EÚ už uvalené na Rusko, vysvetlil hovorca vlády.

Ďalším pripravovaným krokom je zaslanie diplomatickej nóty Rusku, v ktorej bude informované o tom, že Poľsko odstupuje od dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií. (pap, tasr)

19.52 Spojené štáty a ich kľúčoví západoeurópski spojenci budú aj naďalej poskytovať Ukrajine pomoc a podporu.

Počas spoločného telefonátu sa na tom zhodli americký prezident Joe Biden, britský premiér Boris Johnson, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi. 

„Lídri potvrdili svoje odhodlanie pokračovať vo zvyšovaní (ekonomického) tlaku na Rusko za jeho brutálne útoky na Ukrajine, ako aj naďalej poskytovať Ukrajine podporu, aby sa mohla brániť proti tomuto neoprávnenému a nevyprovokovanému útoku,“ uviedol Biely dom.

Štátnici podľa Washingtonu diskutovali aj o spoločnom úsilí poskytovať humanitárnu pomoc miliónom Ukrajincom nielen v ich rodnej krajine, ale aj tým, ktorí hľadajú útočisko v iných štátoch. Okrem iného zdôraznili potrebu humanitárnej pomoci pre civilistov v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol. (tasr)

19.11 Ruský prezident Vladimir Putin v telefonáte francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi povedal, že „nacionalisti“ v ukrajinskom meste Mariupol musia zložiť zbrane.

Zloženie zbraní je podľa Kremľa potrebné na vyriešenie náročnej humanitárnej situácie v tomto meste na brehu Čierneho mora. „Ukrajinskí nacionalistickí militanti musia prestať klásť odpor a zložiť svoje zbrane,“ uvádza sa vo vyhlásení. (afp, tasr)

19.04 Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij uviedol, že Ukrajina chce s Ruskom rokovať o možnosti svojho vstupu do Európskej únie za to, že urobí ústupky Moskve.

V ukrajinskom návrhu sa uvádza, že „Ruská federácia nenamieta proti snahám Ukrajiny v súvislosti so vstupom do Európskej únie“, povedal Medinskij po poslednom kole ukrajinsko-ruských rokovaní, ktoré sa v utorok uskutočnili v tureckom Istanbule.

Kyjev podľa Medinského ponúkol výmenou perspektívu, že sa vzdá svojich nádejí na vstup do NATO. (dpa, tasr)

18.20 Spojené štáty a Británia sú skeptické v otázke vážnosti Ruska pri rokovaniach s Ukrajinou.

Svoje pochybnosti po skončení rokovaní v Turecku vyjadrili americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a britský premiér Boris Johnson.

„Nevidel som nič, čo by naznačovalo, že (proces) napreduje efektívnym spôsobom, pretože sme nevideli žiadne známky ozajstnej vážnosti (zo strany Ruska). Jedno je, čo Rusko hovorí, a druhé, čo Rusko robí. My sa sústreďujeme na to druhé,“ uviedol Blinken na tlačovej konferencii počas návštevy Maroka. (tasr)

18.01 Sľub Ruska obmedziť vojenské operácie okolo Kyjeva a severnej Ukrajiny neznamená prímerie, vyhlásil ruský vyjednávač Vladimir Medinskij.

„Nejde o prímerie, ale o snahu postupne dosiahnuť deeskaláciu konfliktu aspoň na týchto frontoch,“ povedal podľa agentúry TASS Medinskij. (čt24)

17.43 V okolí Kyjeva došlo k zníženiu ruského bombardovania, tvrdí Británia.

Na otázku, či britského premiéra Borisa Johnsona povzbudil ruský sľub obmedziť vojenské operácie v okolí Kyjeva a severnej Ukrajiny, odpovedal jeho hovorca, že Putina budú súdiť podľa činov, nie slov. (the guardian)

17.38 Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu vyhlásil, že mierové rozhovory v Istanbule priniesli „najvýraznejší pokrok“ od začiatku vojny.

Rozhovory nebudú v stredu pokračovať, dodal turecký minister.

Vyjednávači oboch strán dosiahli v niektorých záležitostiach „zhodu a spoločné chápanie“, spresnil Čavušoglu. Po stretnutí oboch delegácií tiež povedal, že nasledovať bude schôdzka ruského a ukrajinského ministra zahraničných vecí v zatiaľ nešpecifikovanom termíne. (afp, tasr)

17.04 Rusko začína sťahovať niektoré sily z okolia Kyjeva. Uviedli to Spojené štáty, podľa ktorých je to znak zmeny ruskej stratégie. (the guardian)

First signs that some Russian troops are indeed retreating from the Kyiv direction. Large numbers of BMDs with Russian and VDV flags were spotted today on their way from the Ukrainian border to Belarus' Rechitsa and Gomel where they were loaded onto railway platforms. pic.twitter.com/6B5qTsgFRq

— Tadeusz Giczan 🇺🇦 (@TadeuszGiczan) March 29, 2022

16.51 Úrady na talianskom ostrove Sardínia zhabali luxusný automobil patriaci ruskému oligarchovi Ališerovi Usmanovovi. 

Polícia v letovisku Porto Cervo na pobreží Costa Smeralda zaistila vozidlo Mercedes Maybach S650 v hodnote zhruba 600-tisíc eur. Auto bolo opancierované, aby dokázalo pasažierov ochrániť pred strelnými zbraňami, ale aj výbušninami. Automobil bol údajne kúpený od spoločnosti sídliacej na Sardínii v roku 2018.

Ališer Usmanov, bývalý akcionár britského futbalového klubu Arsenal, údajne vlastní na Sardínii niekoľko nehnuteľností. Nie je však jasné, či boli zhabané aj tie. Ruský oligarcha bol kedysi považovaný za najbohatšieho človeka žijúceho v Spojenom kráľovstve. Ešte minulý týždeň tvrdil, že jeho aktíva v hodnote miliónov libier sú vo zvereneckom fonde. (corriere della sera, the guardian, tasr)

16.19 Belgicko a Holandsko vyhostili ruských diplomatov.

Belgicko vyhostilo 21 ruských diplomatov za špionáž a škodlivé aktivity.

Holandská vláda vyhostila 17 ruských spravodajských dôstojníkov, pričom ich prítomnosť v krajine označila za „hrozbu pre národnú bezpečnosť“. (tasr)

15.33 Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij povedal, že na rokovaniach prebehla „zmysluplná diskusia“ a že ukrajinské požiadavky budú predložené ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Medinskij okrem toho uviedol, že by sa mohlo uskutočniť i stretnutie Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Po dnešnej zmysluplnej diskusii sme sa dohodli a navrhujeme riešenie, podľa ktorého by sa stretnutie hláv štátov mohlo uskutočniť súčasne s parafovaním dohody ministrami zahraničných vecí,“ povedal Medinskij.

„Pod podmienkou rýchlej práce na dohode a nájdenia kompromisu bude možnosť uzatvorenia mieru oveľa bližšie,“ dodal šéf ruskej delegácie vyjednávačov. (afp, reuters, tasr)

15.28 Predaj luxusných áut na ruskom trhu vo februári tohto roku vzrástol 3,5-krát. Za posledný mesiac sa v Rusku predalo 21 kusov značky Bentley, 21 kusov značky Rolls-Royce, 19 kusov Maserati, 7 kusov Aurus, 6 kusov Ferrari, 5 kusov Lamborghini a 1 kus Aston Martin. (kommersant)

15.14 Aktuálny vývoj na Ukrajine.

Short summary of the military situation in Ukraine (March 29):

- 🇷🇺 forces are advancing in Donbas & in Mariupol
- 🇷🇺 operations remain stalled on all other fronts
- 🇷🇺 is deploying reinforcements around Kyiv
- 🇺🇦 successfully counterattacked in North (Irpin)

map: @War_Mapper pic.twitter.com/h3Hgd9LPMm

— Franz-Stefan Gady (@HoansSolo) March 29, 2022

15.00 Ukrajina chce, aby Zelenskyj a Putin diskutovali o Donbase osobne. Ukrajina totiž navrhla Rusku pätnásťročné konzultačné obdobie o statuse Krymu.

14.49 Prípadná dohoda o prímerí na Ukrajine nebude stačiť na zrušenie britských sankcií uvalených na Rusko. Uviedol to britský premiér Boris Johnson.

Podľa Johnsona treba aj naďalej zvyšovať tlak na šéfa Kremľa Vladimira Putina prostredníctvom ďalších ekonomických opatrení a zároveň poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine. Zvyšovanie tlaku by malo donútiť Rusko, aby „úplne zmenilo svoj kurz“ a ukončilo agresiu voči Ukrajine. (reuters, tasr)

14.34 Rusko radikálne obmedzí aktivitu v okolí Kyjeva a Černihiva. Vyhlásil to námestník ruského ministra obrany Alexander Fomin, ktorý bol aj členom ruskej delegácie v Istanbule.

Fomin uviedol, že rozhodnutie bolo prijaté s cieľom „zvýšiť vzájomnú dôveru“ a pomôcť k ďalším rokovaniam a dosiahnutí „konečného cieľa“, ktorým je podpísanie dohody medzi oboma stranami. (bbc)

❗️14.25 Ukrajina navrhla systém bezpečnostných záruk. Ak by fungoval, Kyjev odsúhlasí neutrálny status, uviedol jeden z ukrajinských vyjednávačov. Najprv však podľa neho musí na celej Ukrajine zavládnuť mier.

V rámci systému bezpečnostných záruk by sa Ukrajina zaviazala, že nebude mať na svojom území vojenské základne iných štátov s tým, že ručiteľmi tohto procesu by mohli byť Turecko, Poľsko a Kanada.

Zároveň Ukrajina navrhla Rusku pätnásťročné konzultačné obdobie o statuse anektovaného Krymu, uviedla podľa Reuters po rokovaní ukrajinská delegácia.

14.10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruské obliehanie a útoky v meste Mariupol za zločin proti ľudskosti.

Vyjadril sa tak vo videoprejave v dánskom parlamente.

„To, čo robia ruskí vojaci v Mariupole, je zločinom proti ľudskosti, ktorý sa v reálnom čase deje pred zrakom celej planéty,“ povedal ukrajinský prezident. Brutalitu ruských síl zároveň označil za ešte „násilnejšiu“, než bola tá, ktorú svet zažil cez druhú svetovú vojnu, uvádza agentúra AP.

Zelenskyj dánskemu parlamentu povedal tiež to, že utorkový ruský raketový útok na budovu regionálnej správy v juhoukrajinskom meste Mykolajiv si vyžiadal najmenej sedem mŕtvych a 22 zranených osôb. Na mieste sú podľa jeho slov stále záchranári, ktorí pátrajú po preživších. (tasr)

14.00 Rusko oznámilo vyhostenie desiatich diplomatov pobaltských štátov.

Odníma diplomatickú akreditáciu štyrom zamestnancom litovského veľvyslanectva v Moskve, trom osobám z lotyšského veľvyslanectva a trom zástupcom veľvyslanectva Estónska a pskovskej kancelárie jeho petrohradského generálneho konzulátu. (tasr)

❗️13.31 Ruský minister Sergej Šojgu vyhlásil, že bojový potenciál ukrajinských ozbrojených síl sa výrazne znížil, čo ruským jednotkám umožňuje sústrediť sa na dosiahnutie hlavného cieľa, za ktorý označil „oslobodenie Donbasu“ na východe Ukrajiny.

Podľa spravodajskej televízie Sky News Šojgu zopakoval, že Rusko bude primerane reagovať, ak Severoatlantická aliancia dodá Ukrajine lietadlá a systémy protivzdušnej obrany.

Vo vyhlásení, ktoré predniesol na porade s predstaviteľmi svojho rezortu, Šojgu uviedol, že hlavné úlohy prvej etapy vojenskej operácie ruských jednotiek na Ukrajine boli splnené, pričom „ukrajinské ozbrojené sily utrpeli značné škody“.

Spresnil, že letectvo a systém protivzdušnej obrany Ukrajiny boli prakticky zničené a „námorné sily prestali existovať“.

Informoval, že zo 152 lietadiel, ktoré mala Ukrajina pred začiatkom ruskej operácie, ich bolo zničených 123. Ukrajina prišla aj o 77 zo 149 vrtuľníkov, ako aj o 152 zo 180 systémov protivzdušnej obrany dlhého a stredného doletu.

„Značné straty utrpeli všetky formácie pozemných a leteckých útočných vojsk,“ uviedol minister vo vyhlásení odvysielanom televíziou Rossija 24 a monitorovanom TASR.

Web Sky News pripomenul, že Šojgu, ktorý je považovaný za blízkeho spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina, sa v utorok objavil na verejnosti prvýkrát od 11. marca.

Jeho neprítomnosť vyvolala dohady, že trpí zdravotnými problémami alebo že utrpel srdcový infarkt.

Po dvoch týždňoch špekulácií v súvislosti s jeho zmiznutím z verejnosti napokon ruský rezort obrany v sobotu 26. marca zverejnil videozáznam schôdzky ministra Šojgua s vysokopostavenými predstaviteľmi armády. (tasr)

❗️13.28 Rokovania medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou sa skončili, uviedlo podľa agentúry Reuters ukrajinské veľvyslanectvo v Turecku. Ani jedna strana zatiaľ závery nezverejnila.

12.30 Jeden z niekdajších vodcov proruských separatistov na východe Ukrajiny Alexej Alexandrov považuje ruskú inváziu na Ukrajinu za chybu.

Vyjadril sa tak v nedávnom rozhovore pre agentúru Reuters, ktorá ho v utorok označila za náznak toho, že Kremeľ nemôže rátať ani s podporou všetkých proruských separatistov na Ukrajine.

❗️11.50 Rusko pred dnešnými mierovými rozhovormi s Ukrajinou v Turecku údajne upustilo od požiadavky „denacifikácie“ Ukrajiny.

Tvrdí to britský denník The Financial Times s odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s obsahom rokovaní v Istanbule.

Moskva je podľa Financial Times pripravená umožniť Ukrajine vstúpiť do EÚ, ak z toho nebude vyplývať členstvo Kyjeva vo vojenskom bloku. Podľa zdrojov denníka sa rokuje o tom, že Ukrajina by sa vzdala úsilia o vstup do NATO výmenou za bezpečnostné záruky.

Údajne sa vôbec nediskutuje o pôvodných ruských požiadavkách na denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny a právnu ochranu ruského jazyka na Ukrajine.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na margo rokovaní povedal, že jeho strana „nezapredá ľudí, územie ani zvrchovanosť“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že rozhovory zatiaľ nepriniesli výrazný pokrok.

10.10 Ukrajina dnes znovu otvorí tri humanitárne koridory na evakuáciu civilistov z vojnou postihnutých oblastí.

Oznámila to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková vo videu na sociálnej sieti Telegram. Stalo sa tak deň po tom, čo oznámila ich uzavretie.

TASR prevzala správu od agentúry AFP.

„Nadnes boli dohodnuté tri humanitárne koridory,“ povedala Vereščuková. Ukrajina v pondelok uviedla, že neotvorí žiadne humanitárne koridory pre možné ruské „provokácie“ pozdĺž vytipovaných trás, na ktoré upozornili ukrajinské tajné služby.

9.40 V Turecku sa dopoludnia začalo ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

Prezident Erdoğan sa tesne pred začiatkom rokovaní v istanbulskom paláci Dolmabahče prihovoril ruskej aj ukrajinskej delegácii. Poznamenal, že obe strany majú „oprávnené obavy“, a zdôraznil, že Turecko považuje prezidentov oboch krajín – Volodymyra Zelenského aj Vladimira Putina – za „vzácnych priateľov“.

„Spravodlivý mier bude víťazstvom všetkých strán a pokračujúce boje neprospejú nikomu. Rokovania medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou sú na úrovni, keď sú možné konkrétne výsledky. Medzinárodné spoločenstvo očakáva od účastníkov stretnutia v Istanbule pozitívne výsledky,“ cituje Erdogana agentúra Anadolu.

Tieto rokovania môžu navyše pripraviť pôdu pre prípadné stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny, ktoré je Turecko tiež ochotné hostiť, dodal Erdoğan.

9.30 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba odporučil účastníkom akýchkoľvek rokovaní s Ruskom, aby počas nich „nič nepili ani nejedli“.

Informovala o tom televízia Sky News. Zároveň pripomenula, že ukrajinská a ruská delegácia sa dnes stretnú v Istanbule na ďalšom kole mierových rokovaní.

„Odporúčam každému, kto ide rokovať s Ruskou federáciou, aby nič nejedol ani nepil... A pokiaľ je to možné, ničoho sa nedotýkajte,“ uviedol Kuleba s tým, že toto odporúčanie má „z prvej ruky“.

Kuleba sa takto vyjadril po tom, ako denník Wall Street Journal v pondelok informoval, že ruský oligarcha Roman Abramovič i viacerí ukrajinskí vyjednávači mali po rokovaniach konaných 3. marca príznaky ako pri otrave.

Členovia ukrajinskej delegácie, ktorí sa na rokovaniach zúčastnili, neskôr, naopak, popreli správy, že by sa tam stali obeťou útoku chemickými zbraňami.

9.00 Ruské invázne sily zničili od 24. februára už viac než 60 ukrajinských chrámov, kostolov a iných náboženských objektov.

Informoval o tom denník The Guardian s odvolaním sa na údaje ukrajinského krízového centra.

Deštrukcia náboženských objektov bola zdokumentovaná v ôsmich ukrajinských regiónoch, a to v Kyjevskej, Doneckej, Žytomyrskej, Záporožskej, Luhanskej, Sumskej, Charkovskej a Černihivskej oblasti.

Napriek oficiálnym deklaráciám Kremľa o ochrane pravoslávia ide väčšinou o pravoslávne chrámy.

Poškodený kostol v Charkove 27. marca 2022. Foto: TASR: AP Photo/Felipe Dana

8.20 Ruské jednotky zasiahli ďalší sklad paliva, tentoraz v Rivnenskej oblasti, tvrdí Ukrajina.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl uviedol, že ruské jednotky pokračujú v raketových útokoch na obytné štvrte po celej krajine, pričom sa zameriavajú na priestory na skladovanie paliva v snahe „skomplikovať logistiku“ a „vytvoriť podmienky pre humanitárnu krízu“.

Informovala o tom v utorok stanica BBC.

V posledných dňoch boli údajne zasiahnuté sklady paliva v okolí viacerých miest, ako sú Kyjev, Ľvov, Rivne, Žytomyr či Luck. (tasr)

7.00 Ukrajinská delegácia pristála v pondelok večer v tureckom meste Istanbul, kde budú pokračovať mierové rokovania s ruskou stranou.

Začať sa majú podľa plánu v utorok približne o 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ).

TASR informuje na základe správy britskej stanice BBC.

Delegáciu z Kyjeva vedú ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov a šéf prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak. Ako uviedli, ich hlavnou prioritou je zaistiť prímerie. Či je to však pravdepodobné, je otázne.

Lietadlo s členmi ruskej delegácie pristálo v Istanbule niekoľko hodín pred príchodom členov ukrajinského vyjednávacieho tímu. Osobné rozhovory medzi oboma stranami sú podľa agentúry AP naplánované na utorok a stredu.

Nadchádzajúce stretnutie vyjednávačov Ruska a Ukrajiny, ktoré bude hostiť turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan, bude predstavovať prvé priame rozhovory za viac ako dva týždne. Po prvotných kolách osobných stretnutí sa totiž následne predstavitelia oboch zúčastnených strán spojili virtuálne.

Rusko okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina vzdala akýchkoľvek úmyslov o členstvo v NATO, pripomína BBC. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril medzičasom, čo sa týka tohto bodu, ochotu prijať kompromisné riešenie. Ďalšími očakávanými spornými otázkami sú budúcnosť separatistických „republík“ na východe Ukrajiny, ako aj status Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. (tasr)

6.50 Zelenskyj sa plánuje tento týždeň prihovoriť poslancom parlamentu viacerých krajín s cieľom pohnúť ich k dodávkam ďalších zbraní.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas videopríhovoru, ktorý bol zverejnený v noci z pondelka na utorok na sociálnej sieti Telegram, apeloval na západné krajiny, aby urýchlene prijali tvrdšie sankcie voči Moskve, ktoré budú „účinné“ a „závažné“ vrátane embarga na dovoz ropy z Ruska.

„Ak sú sankčné balíky prislabé alebo nefungujú dostatočne dôrazne, ak sa dajú obísť, vytvára to pre ruské vedenie nebezpečnú ilúziu, že by mohli pokračovať v tom, čo robia teraz,“ varoval Zelenskyj. „Ukrajinci za to platia svojimi životmi. Tisíckami životov,“ povedal. Ak by boli prísne preventívne sankcie voči Moskve prijaté skôr, mohlo to podľa jeho slov odvrátiť inváziu.

Prezident dodal, že „Ukrajinci by nemali zomierať len preto, že niekto nevie nájsť dostatok odvahy dodať Ukrajine potrebné zbrane“. „Strach z vás vždy robí komplicov,“ povedal podľa denníka The Guardian. (tasr)

6.35 Rusko by pristúpilo k použitiu jadrových zbraní jedine v prípade „ohrozenia existencie“ vlastnej krajiny, a nie ako dôsledok súčasného konfliktu na Ukrajine.

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre americký televízny reťazec Public Broadcasting Service (tasr).

6.00 Z ukrajinských miest v pondelok evakuovali len 1 099 ľudí.

Ako uviedol v online príspevku námestník riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko, z obliehaného Mariupola na juhu krajiny ušlo v pondelok osobnými automobilmi len 586 osôb. Ďalších 513 ľudí bolo evakuovaných autobusmi z východoukrajinskej Luhanskej oblasti. TASR informuje na základe správy stanice Sky News.

Čo sa udialo v pondelok 28. marca:

Vojna na Ukrajine Mariupol vyzýva na úplnú evakuáciu, od marca tam zahynulo takmer 5-tisíc ľudí

Postoj

Ukrajinci tvrdia, že mesto Irpiň neďaleko Kyjeva sa im podarilo oslobodiť.