Od prvej deportácie slovenských Židov uplynulo 80 rokov

Pri pamätníku na železničnej stanici v Poprade si každý rok o tomto čase pripomíname tragédiu slovenských Židov, a tak to bude aj dnes predpoludním. Na tomto mieste preto, lebo práve z popradskej železničnej stanice bol vypravený prvý transport Židov do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, ktorý bol vybudovaný neďaleko poľského mesta Osvienčim.

Od začiatku deportácií slovenských Židov do nacistických koncentračných táborov uplynie dnes (25. marca) 80 rokov.

„Transporty boli dopredu plánované a predstavitelia slovenského štátu sa na nich dohodovali už na jeseň v roku 1941 a začali ich organizačne zabezpečovať od začiatku roku 1942. Slovenský štát ich organizoval dobrovoľne a za každého jedného deportovaného Žida platil nacistickému Nemecku 500 ríšskych mariek,“ povedal TASR Matej Beránek z Múzea holokaustu v Seredi.

Prvý transport do vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau bol vypravený zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942 o 20.20 h. Do vagónov určených pôvodne na prepravu dobytka prinútili nastúpiť 999 mladých žien a dievčat, prevažne zo Šarišsko-zemplínskej župy. Na druhý deň v popoludňajších hodinách dorazil vlak smrti do koncentračného tábora.  

Týmto sa začala prvá vlna transportov zo Slovenska, ktorá trvala až do 20. októbra 1942. Počas nej bolo vypravených 57 transportov, pričom deportovaných bolo 57 752 židovských spoluobčanov, ktorí skončili v nacistických koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Prežiť sa podarilo iba stovkám z nich.

„Mňa a najmladšiu sestru otec neukryl so slovami: ,Čo také, deti predsa nebudú brať.‘ Ráno v sobotu prišiel po mňa hasič z vedľajšej ulice, ale v gardistickej uniforme. Boli sme prvé, ktoré sme došli z Prešova do Popradu a potom do Osvienčimu. Prvú noc sme mali strašnú. Boli tam dve sestry a jedna z nich mala diabetes. Dostala diabetický šok. Dovtedy som nevedela, čo to je. Jej sestra len kričala: ,Pomôžte, pomôžte!‘ Nič sme nemali. Len sme tam pobehovali. Do rána bola mŕtva. Ona bola prvou obeťou riešenia takzvanej židovskej otázky,“ spomínala na tieto tragické udalosti Matilda Hrabovecká.

Druhá vlna deportácií slovenských Židov sa začala po okupácii Slovenska nacistickými vojskami. Prvý transport vypravili 30. septembra 1944 zo Serede. Do konca marca 1945 bolo deportovaných ďalších približne 13 500 Židov.

„Táto tragédia, ktorá sa odohrala pred ôsmimi desaťročiami, predovšetkým ukázala, kam až môže vyústiť systematické a cielené prenasledovanie židovského obyvateľstva. Začalo sa slovnými útokmi, ktoré po vzniku slovenského štátu prerástli do oficiálnej, štátom riadenej protižidovskej politiky. Tá vyústila práve do týchto deportácií, ktoré znamenali fyzickú likvidáciu väčšiny deportovaných,“ uviedol Beránek.