Vojna a šport Ruských športovcov dištancujú, ukrajinskí bojujú a zomierajú

Keď 11. februára v Jen-čchingu počas finálových olympijských jázd ukrajinský skeletonista Vladyslav Heraskevyč vytiahol euroobal s papierom, na ktorom bola ukrajinská zástava a nápis „Nie vojne na Ukrajine“, Medzinárodný olympijský výbor (MOV) chvíľu zvažoval jeho potrestanie. 

Na olympiáde sú zakázané politické prejavy športovcov, no MOV následne uznal, že týmto miniprotestom neznevážil žiadnu krajinu, súpera, osobu ani organizáciu, a od trestu ustúpil.

Heraskevyč však dva týždne vopred vyjadril skutočnosť, o ktorej väčšina sveta vtedy ešte s nádejou pochybovala.

Symbióza politiky a športu

Na začiatok argumenty, ktoré dnes počuť často: „politika vraj do športu nepatrí“, alebo aj: „športovci predsa nemôžu za politiku svojho prezidenta či krajiny“. A preto sa Rusi hnevajú, keď im každým dňom niektorá federácia, zväz či výbor zavrie dvere na profesionálne športoviská.

Lenže politika je v športe skrátka prítomná a niektorí ju tam aj cielene dosádzajú.

História pamätá Hitlerovu olympiádu, pamätníci by porozprávali o súbojoch československých a sovietskych hokejistov, o geste Věry Čáslavskej na olympiáde v Mexiku 1968, atentáte v Mníchove 1972, o bojkote olympiád 1980 a 1984, o pridelení niektorých olympiád či šampionátov len pre silu peňazí organizátorskej krajiny, o rozhodnutí, aby Slovensko hralo v C-kategórii majstrovstiev sveta v hokeji po rozpade republiky, či o vylúčení Novaka Djokoviča z Australian Open. Minulosť je plná príkladov.

Takže áno, politika do športu nepatrí, rovnako ako doping, zranenia a úrazy. Ale sú tam.

Keď Vladimir Putin bombarduje paneláky a nemocnice, ostreľuje jadrové elektrárne, pričom sa ľudstvu vyhráža atómovými zbraňami, gestá nesúhlasu či vzdoru a podpory Ukrajine sú bezpochyby namieste. Aj v športe.

Presne tak, ako to dva týždne pred vypuknutím vojny urobil skeletonista Heraskevyč.

Dočasné odmietnutie ruských športovcov nie je politický postoj voči nim, je to gesto a pacifistická zbraň na odmietnutie nepriateľskej vojenskej agresie. Signál Putinovi a jeho družine, že vo svete, aký chcú oni, my žiť nechceme.

Na športovom fronte Rusko krváca

Šport je fenomén, ktorý najmä zabáva, ale pre svoju atraktívnosť, vizuálnu i emočnú príťažlivosť ohromným spôsobom zjednocuje, robí národ hrdým, ľudí raz sklamanými, aby vzápätí mohli byť opäť šťastní. Pre tento emocionálny náboj je vo svojej vrcholovej úrovni aj vynikajúcim nosičom peňazí, ale tiež nástrojom reklamy a propagandy.

Každá krajina v moci diktátora vsádzala aj na šport ako na formu prezentácie, dôkazu, že práve náš národ patrí k tým najlepším.

Smutno-smiešne príbehy o Putinovej mimoriadnej streleckej produktivite v exhibičných zápasoch bývalých hokejistov a ich zábery sú už legendárne. Veď najlepší vždy môže byť len jeden. 

Hokej ako jedna z vlajkových lodí a prezidentská pýcha inak mimoriadne úspešnej športovej flotily Ruskej federácie (množstvo dôkazov o dopingu ruských športovcov v posledných rokoch teraz prehliadnime) dostal tvrdý knock-out.

Fíni ako organizátor majstrovstiev sveta v hokeji 2022 najskôr pre vojenskú agresiu odmietli účasť Ruska a Bieloruska na šampionáte, na čo vzápätí reagovala aj strešná hokejová organizácia IIHF a zakázala obom krajinám účasť na všetkých podujatiach pod hlavičkou svetovej federácie. Vrátane mládeže či žien.

Na druhý deň po ruskej vojenskej agresii reagoval fínsky klub Jokerit Helsinki, ktorý už sedem rokov hrá nadnárodnú Rusmi organizovanú Kontinentálnu hokejovú ligu (KHL). S okamžitou platnosťou sa odhlásil zo súťaže a nenastúpil do práve prebiehajúceho play-off. Fínsky klub pritom čiastočne vlastní ruská ťažobná spoločnosť Norilsk Nickel a helsinská Hartwall aréna, kde sa budú v máji konať aj spomínané majstrovstvá sveta v hokeji, patrí Rusovi Gennadijovi Timčenkovi. Ten sa, mimochodom, tiež dostal na sankčný zoznam aktualizovaný po ruskej invázii.

Výrobca nápojov Hartwall, ktorý je partnerom samotnej haly a ktorého meno nesie viac ako 20 rokov, však následne oznámil ukončenie spolupráce s ruskými vlastníkmi. Názov Hartwall z haly, kde Slováci získali bronz v roku 2003 a striebro v roku 2012, už aj odstránili.

Vystúpenie z KHL, ktorá si za desať rokov vyslúžila prívlastok druhej najprestížnejšej na svete, oznámil aj lotyšský klub Dinamo Riga, ktorý sa neplánuje do súťaže od novej sezóny vrátiť.

Európsky futbal sa od ruského plynu už odstavil

Rovnako pochodili obe krajiny podieľajúce sa na útokoch na Ukrajinu aj vo futbale. Prvotný tlak spustili Švédsko, Poľsko a Česko – práve s nimi (Poliakmi, resp. lepším z dvojice Česko – Švédsko) sa mali Rusi stretnúť v play-off kvalifikácie na MS 2022 v Katare. Lenže tí odmietli s Rusmi hrať.

Svetová futbalová federácia (FIFA) najprv uvažovala o neutrálnom ihrisku, potom ruskom tíme bez vlajky, národných farieb či hymny, aby napokon ultimatívne zareagovala a na štvrtý deň od vypuknutia konfliktu definitívne rozhodla o suspendovaní Ruska z prebiehajúcej kvalifikácie MS 2022.

O niekoľko hodín prišla s rovnakým trestom aj Európska futbalová únia (UEFA), ktorá vyradila nielen všetky reprezentácie Ruska, ale aj všetky kluby z prebiehajúcich kontinentálnych súťaží. Spartak Moskva tak napríklad prišiel o možnosť odohrať osemfinále Európskej ligy.

Májové prestížne finále Ligy majstrov odobrali ruskému Petrohradu a presunuli ho do Paríža.

UEFA navyše ukončila s okamžitou platnosťou sponzorskú zmluvu so spoločnosťou Gazprom, ktorej väčšinovým vlastníkom je Ruská federácia. Gazprom bol viditeľným partnerom nielen Eura, ale aj Ligy majstrov. Nepotvrdené informácie hovoria, že UEFA sa týmto krokom pripravila o 40 miliónov eur ročne.

Tvrdá reakcia prišla ešte v deň invázie aj z nemeckého Gelsenkirchenu. Tamojší tradičný klub Schalke 04, ktorý prežíva ťažké športové obdobie po vypadnutí do 2. ligy, kde je zatiaľ na nepostupovom 6. mieste, okamžite odstránil logo hlavného sponzora, ruského plynárenského gigantu Gazprom, zo svojich dresov. Zároveň z dozornej rady klubu odvolali zástupcu tejto spoločnosti.

O niekoľko hodín Nemci reakciu pritvrdili.

Zmluva s Gazpromom podpísaná ešte v roku 2006 aktuálne garantovala nemeckému klubu 9 miliónov eur ročne a v prípade účasti v Bundeslige až 15 miliónov. Nemci sa rozhodli tieto peniaze obetovať pre svoj principiálny postoj.

„Ukončenie spolupráce neovplyvní našu finančnú situáciu. Vedenie klubu je presvedčené, že v blízkom čase bude môcť predstaviť nového sponzora,“ uviedol tradičný nemecký klub vo svojom vyhlásení.

Srbský klub Crvena zvezda Belehrad sa svojho ruského plynárenského sponzora, naopak, nevzdal a Ukrajincom jeho radikálni fanúšikovia pre zmenu ukázali choreografiu v podobe hrobov v národných žlto-modrých farbách.

Veľké rozhodnutie urobil ruský milionár Roman Abramovič. Od roku 2003 vlastník londýnskeho klubu FC Chelsea, ktorý až v jeho rukách vystúpil medzi anglickú a európsku elitu, pričom odvtedy päťkrát vyhral titul a dvakrát Ligu majstrov, najskôr oznámil prevedenie vlastníctva na charitatívnu organizáciu, aby zabránil vplyvu sankcií na chod klubu. Neskôr však oznámil definitívny predaj klubu s tým, že všetky takto získané prostriedky poputujú na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny a pozostalým ukrajinských obetí vojny.

MOV ako líder športových sankcií

„Vojna na Ukrajine postavila olympijské hnutie pred neriešiteľnú dilemu. Kým športovci z Ruska a Bieloruska by mohli naďalej súťažiť, mnohí reprezentanti Ukrajiny takúto možnosť nemajú pre útok na ich krajinu. Dôkladne sme zvážili situáciu a s ťažkým srdcom sme vydali toto rozhodnutie,“ uvádza sa na oficiálnej stránke MOV.

Rozhodnutie odporúča, aby ruskí a bieloruskí športovci i funkcionári neboli pozývaní na športové podujatia, a ak to pre krátkosť času nie je možné, aby súťažili len ako neutrálni športovci bez národných symbolov, farieb, vlajok, hymien a iných symbolov krajiny.

Na tento krok sa následne odvolali desiatky športových federácií a asociácií, ktoré zablokovali ruské národné výbery, ale aj jednotlivcov. Mnohé nepotrebovali rozhodnúť ani z pozície moci, pretože len „čítali“ situáciu, ktorá vznikla medzi športovcami.

Už 25. februára, deň po rozpútaní vojny, odmietlo nastúpiť do kvalifikácie Svetového pohára v skikrose v ruskom Sunny Valley 55 zo 61 mužov a 19 z 26 žien. Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) preto preteky zrušila a neskôr k nim pridala všetky podujatia na ruskom území, ako aj štart pretekárov v súťažiach pod jej gesciou.

Reagoval aj kolotoč pretekov Formuly 1. Ten okamžite zrušil septembrovú Veľkú cenu Ruska v Soči, no zakrátko zároveň rozviazal zmluvu, podľa ktorej bola Veľká cena Ruska zazmluvnená v kalendári pretekov F1 minimálne do roku 2025. Jazdilo sa tu nepretržite od roku 2014.

Vojna sa výrazne dotkla aj pretekárskeho tímu Haas. Americká stajňa mala za hlavného partnera ruskú spoločnosť Uralkali. Syn jej majiteľa bol zároveň jedným z dvoch jazdcov Haasu pre sezónu 2022. Ani nie dva týždne pred štartom sezóny to už neplatí. Nikita Mazepin musel odísť, rovnako ako peniaze jeho otca Dmitrija z tohto tímu.

Športovci potrestali aj Putina

„Táto hanebnosť navždy zostane súčasťou histórie mojej krajiny... Nikdy som si nepredstavovala, že Rusko zaútočí na európsky štát, bombarduje ho a strieľa. Celý svet je proti Rusku, uvaľuje sankcie. Nechcú nás vidieť vo svojich krajinách, chcú nás izolovať. Naša vláda to musí čo najskôr zastaviť. Mala by som byť ticho? Mala. Ale som zahanbená a vystrašená. V Rusku je veľa ľudí, ktorí sú proti tomu, čo sa deje. Je mi to ľúto,“ reagovala niekdajšia reprezentantka Ruska vo volejbale Jekaterina Gamovová. Dvojnásobná majsterka sveta a držiteľka strieborných medailí zo Sydney 2000 a Atén 2004.

Medzinárodná šachová federácia FIDE zrušila Moskvu ako dejisko tohtoročnej šachovej olympiády, ktorá sa mala konať na prelome júla a augusta. K sponzorom FIDE pritom patria Gazprom, Nornickel či Rosatom, čo len dokumentuje mimoriadnu obľúbenosť šachu v tejto krajine. Prezidentom šachovej federácie je pritom Arkadij Dvorkovič, počas prezidentovania Dmitrija Medvedeva ruský vicepremiér a neskôr aj šéf organizačného výboru futbalových MS 2018 v Rusku.

Zareagovala aj medzinárodná gymnastická federácia, ktorá vylúčila všetkých športovcov oboch agresorských krajín s platnosťou od 7. marca. Tento dátum si vybrali preto, lebo deň predtým sa skončili preteky Svetového pohára v katarskej Dauhe.

Práve tam si prišiel po bronzovú medailu ruský gymnasta Ivan Kuľak s vylepeným písmenom Z na hrudi a postavil sa vedľa víťaza Ilľu Kovtuna z Ukrajiny. Veľké biele Z majú na vojenských vozidlách napísané aj niektoré ruské jednotky a v krajine sa stalo symbolom „špeciálnej operácie“ na denacifikáciu Ukrajiny. Gymnastická federácia sa propagandistickou hantírkou oklamať nenechala a začala voči Kuľakovi disciplinárne konanie prostredníctvom vlastnej etickej komisie za „šokujúce správanie“.

„Ak by som mal druhú možnosť dať si písmeno ‚Z‘ na hruď, urobil by som to. Znamená ‚za víťazstvo‘ a ‚za mier‘. Chcel som len ukázať svoj postoj. Ako športovec zakaždým bojujem za víťazstvo a súťažím za mier,“ citovala agentúra DPA slová Kuľaka pre ruskú štátnu televíziu Russia Today, ktorej vysielanie Európska komisia zakázala.

Suspendácie a vyradenie ruských a bieloruských národných tímov a klubov zasiahli aj virtuálny svet zábavy. Americká firma EA Sports vyradila z aktuálnej hry FIFA 22 obe reprezentácie, ruskú Premier League, ako aj všetky jej kluby. Podobný rezultát vyhlásila aj nad hrou NHL 22, kde podobné kroky plánuje v najbližšom čase uskutočniť.

Nuž a športový trest sa dotkol aj samotného prezidenta Ruska Vladimira Putina, ktorého suspendovali z funkcie čestného prezidenta Medzinárodnej džudistickej federácie. Putin je nositeľom čierneho opasku v džude, ale aj taekwonde – v ktorom mu Svetová federácia taekwondo čestný čierny pás odobrala.

MOV Putinovi v reakcii na rozpútanie vojny odobral ocenenie Olympijský rad.

Podpora Rusku alebo ruky preč od politiky

Veľkým podporovateľom a osobným priateľom Vladimira Putina je aj superhviezda kanadsko-americkej NHL Rus Alexander Ovečkin. Dlhodobo má dokonca ich spoločnú fotografiu na svojom instagramovom profile. Takmer dva dni po rozpútaní vojny na Ukrajine Ovečkin mlčal, klub dokonca zabránil novinárom v kontakte s ním, ale Rus sa napokon rozhodol pred nich predstúpiť.

„Je to môj prezident. Ale ja nie som politik. Som športovec a to, čo sa deje, nedokážem ovplyvniť. Je to ťažká situácia pre všetkých,“ uviedol Alexander Ovečkin a dodal: „Prosím, už žiadnu vojnu. Nezáleží na tom, či je vo vojne Rusko, Ukrajina alebo akákoľvek iná krajina. Myslím si, že žijeme vo svete, v ktorom musíme žiť v mieri a vojna sa musí skončiť,“ uzavrel útočník Washingtonu Capitals Alexander Ovečkin.

Samotný klub, v ktorom hrajú až štyria ruskí hokejisti, s reakciou váhal, a keď prišla, znamenala zákaz akýchkoľvek ruských alebo ukrajinských symbolov na domácich zápasoch. Hnev fanúšikov z hlavného mesta USA však všetko rýchlo zmenil. Na zápase sa dokonca objavil transparent, ktorý posielal Ovečkina „domov do Ruska“, a tak „Caps“ tento týždeň verejne odsúdili vojenský útok na Ukrajinu, pričom ponúkli ruským hráčom a ich rodinám maximálnu možnú podporu v aj pre nich náročnej situácii.

Ruské nasadenie vojsk mimo územia krajiny a uznanie separatistických republík v Donecku a Luhansku odsúhlasila Putinovi tamojšia Štátna duma. V nej sedia aj desiatky niekdajších vynikajúcich športovcov, ako napríklad krasokorčuliarka Irina Rodninová, biatlonista Sergej Čepikov, šachový veľmajster Anatolij Karpov, hokejista Viačeslav Fetisov alebo brat šesťnásobnej slovenskej olympijskej medailistky Anastasie Kuzminovej Anton Šipulin. Na všetkých boli zo strany Západu uvalené ekonomické a cestovné sankcie ako na politikov, ktorí odsúhlasili vojenské konanie Kremľa na Ukrajine.

Nepríjemnej situácii musela preto čeliť aj šesťnásobná slovenská olympijská medailistka Anastasia Kuzminová. Držiteľka slovenského občianstva od roku 2008, pričom od roku 2010 už nemá to ruské, sa snaží zostať v celej situácii bez vyhraneného názoru, keď tvrdí, že jej slová nemôžu nikomu pomôcť.

„Avšak Rusko je pre mňa krajina, z ktorej pochádzam, ktorú mám rada. Žijú tam moji rodičia, súrodenci, moji kamaráti, priatelia a známi. Slovensko je môj domov, domov mojich detí a mojej rodiny... Nech mier, zdravie a ľudský život nikdy nebude podceňovaný a ohrozovaný tak, ako sa to stalo teraz. V mysli som so všetkými, ktorí trpia touto tragédiou, ktorá sa nemala stať. Ďakujem všetkým, ktorí so súcitom a ľudskosťou pomáhajú všetkým, ktorí to potrebujú. Vopred ďakujem všetkým za pochopenie, že toto je moje jediné a záverečné vyjadrenie,“ uzavrela Kuzminová.

„Som členkou komisie športovcov Ruského olympijského výboru a veríme, že takéto rozhodnutie je úplnou genocídou našich biatlonistov a všetkých ruských športovcov. Je to nesprávne rozhodnutie a porušuje všetky pravidlá Olympijskej charty. Takéto rozhodnutia ničia celé olympijské hnutie,“ komentovala rozhodnutie Medzinárodnej biatlonovej únie (IBU) dvojnásobná olympijská víťazka Oľga Zajcevová.

Jednou z federácií, ktorá urobila len symbolické kroky, je Medzinárodná plavecká federácia (FINA). Zakázala ruským a bieloruským športovcom štartovať pod vlastnou zástavou, no zo žiadnych pretekov vylúčení nateraz nie sú.

„FINA nič nerobí, pretože Rusi v nej majú veľký vplyv. Neviem, koľko im platia, ale toto predsa nie sú žiadne postihy. Uvaľujeme také isté sankcie za vojnu ako za doping. Aký to má zmysel?“ pýta sa úradujúci svetový rekordér na 50 metrov motýlik, Ukrajinec Andrij Govorov.

Ukrajinskí športovci vo vojne

Strašný konflikt píše tiež neuveriteľné príbehy súčasných, ale aj bývalých športovcov, ktorí sa rozhodli priamo zapojiť do bojov a obrany vlasti.

Dnes 36-ročný bývalý profesionálny tenista Serhij Stachovskyj odprevadil manželku a dcéru do Maďarska a vrátil sa, aby sa pripojil k vojenským zálohám svojej krajiny. 

Do bojov sa zapojil aj prvý ukrajinský hokejista, ktorý sa výraznejšie presadil v NHL, Dmytro Chrystyč. Dnes 52-ročný Kyjevčan hrával vo Washington Capitals s naším Petrom Bondrom, rovnako s číslom 8, aké nosí dnes Rus Ovečkin. Kamarátovi novinárovi z kanadskej televízie TSN poslal správu: „Potrebujeme, aby ste povedali ruskému ľudu, čo sa skutočne deje. Všetko, čo počujú, sú propaganda a klamstvá.“

Nástup do obrany krajiny ohlásili aj šampión v superťažkej hmotnosti boxer Oleksandr Usyk a ľahší i mladší, no rovnako ovenčený opaskami majstra sveta a dvomi olympijskými zlatými (2008, 2012) Vasilij Lomačenko.

Priamo do bojov odišiel aj 56-ročný ukrajinský futbalový tréner Jurij Vernydub, ktorý úspešne vedie moldavského majstra Šeriff Tiraspoľ. Na jeseň s ním v skupinovej fáze Ligy majstrov vyhral na San Bernabeu v Madride 2 : 1.

Zbrane sa chopili aj olympionik a majster sveta Dmytro Pidručnyj – zverenec nášho Juraja Sanitru v ukrajinskej reprezentácii –, bronzový olympionik v karate Stanislav Horuna, ale aj reprezentant a futbalista Šachťaru Doneck Viktor Kornijenko.

Ukrajinskí športovci však vo vojne aj reálne zomierajú. Len 19-ročný biatlonový reprezentant Jevhen Malyšev zahynul „pri výkone vojenskej služby“ pri bránení Charkova. V tanku pri obrane Kyjeva zahynul aj 21-ročný futbalista Vitalij Sapyl a pri bombardovaní mesta Hostomeľ ako civil zahynul Dima Martynenko, stredopoliar miestneho FC Hostomeľ.

Nielen politika, ale aj vojna zasahuje do sveta športu.