Rusko a Ukrajina
Biden zvažuje vyslať tisícky vojakov do Pobaltia a východnej Európy
Informoval o tom denník New York Times. Vyslanie vojakov priamo na Ukrajinu však zatiaľ nemá byť v pláne.
Americký prezident Joe Biden uvažuje o vyslaní vojnových lodí, lietadiel a vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy. Dôvodom sú rastúce obavy z ruskej agresie voči Ukrajine. Informácia vyšla v pondelkovom vydaní denníka The New York Times. Korešpondentka tohto denníka z Pentagónu sa odvolala na nemenovaných predstaviteľov Bidenovej administratívy a vyslanie vojakov by bolo podľa nej posunom v americkej stratégii, ktorej cieľom doteraz bolo vyhnúť sa konfrontácií.
"(Tento krok) by signalizoval posun pre Bidenovu administratívu, ktorá až donedávna zaujímala skôr zdržanlivý postoj k Ukrajine zo strachu, že vyprovokuje Rusko k invázii. Keďže však ruský prezident Vladimir Putin zintenzívnil svoje hrozby voči Ukrajine a rozhovory medzi americkými a ruskými predstaviteľmi ho nedokázali odradiť, americká administratíva teraz ustupuje od svojej stratégie neprovokovať (Moskvu)," napísali noviny.
Šéf Bieleho domu údajne cez víkend diskutoval so svojimi poradcami, aký postoj zaujať v súvislosti s dianím okolo Ukrajiny. Jedným z diskutovaných opatrení údajne bolo vyslanie 1000–5000 vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy. V prípade, že by sa bezpečnostná situácia neskôr výrazne zhoršila, mohla by sa americká prítomnosť v oblasti až zdesaťnásobiť, uvádza denník.
"Je to jasná odpoveď na náhle rozmiestnenie ruských síl v Bielorusku, v podstate na hraniciach so Severoatlantickou alianciou," povedala pre NYT Evelyn Farkasová, ktorá bola predstaviteľkou amerického ministerstva obrany (Pentagónu) pre Rusko a Ukrajinu počas administratívy prezidenta Baracka Obamu.
"Je nepredstaviteľné, aby NATO neodpovedalo na taký náhly vojenský krok v tomto politickom kontexte. Kremeľ musí pochopiť, že všetkými týmito krokmi iba eskaluje situáciu a zvyšuje nebezpečenstvo pre všetky strany," dodala Farkasová.
Rusko rozmiestnilo pri svojich hraniciach s Ukrajinou a najnovšie tiež i v Bielorusku desaťtisíce vojakov. Kyjev aj niektoré západné krajiny tvrdia, že Moskva sa pripravuje na inváziu na Ukrajinu a že chystá provokácie, ktoré by mali takúto operáciu ospravedlniť. Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym, avšak popiera, že by chystalo útok proti svojmu susedovi.
Spojené štáty už nariadili rodinám zamestnancov amerického veľvyslanectva v Kyjeve, aby pre hroziacu ruskú inváziu Ukrajinu opustili. Washington zároveň rozhodol, že zamestnanci americkej ambasády v Kyjeve, ktorí nie sú nevyhnutne potrební pre jej fungovanie, môžu "dobrovoľne" opustiť krajinu. Podľa NYT ide o bežné opatrenie prijímané v prípade obáv z možného vyhrotenia krízovej situácie.
Vláda USA však podľa denníka údajne stále neuvažuje o tom, že by v prípade vypuknutia konfliktu vyslala vlastné jednotky priamo na Ukrajinu.
Dnes treba vedieť
„Áno, bolo to rýchle, bez zbytočných diskusií … tak trochu bágrom. Pardón. Prečo? Inak by sa to nikdy nepodarilo," píše Igor Matovič na Facebooku o schvaľovaní balíka pomoci rodinám. „Zobrať deťom ich prídavky, daňové bonusy či krúžkovné si skorumpovaný Fico či Pellegrini nikdy netrúfnu."
KRÁTKY PROCES Dnes som sa zobudil s dobrým pocitom. Zaparkovať v pokladničkách rodín s nezaopatrenými deťmi ročne viac...
Uverejnil používateľ Igor Matovic Streda 25. mája 2022
Rusko zvýši minimálnu mzdu, dôchodky a žoldy, nariadil Putin
„Našou kľúčovou a nemennou prioritou je zvýšiť blaho a kvalitu života občanov," vyhlásil ruský prezident.
Útok na školu v Texase
Útočník informoval o svojom zámere pred streľbou na facebooku
„Strelec najskôr strelil do tváre svojej starej matke. Tá potom kontaktovala políciu, zatiaľ čo on utekal, pri škole mal dopravnú nehodu a ušiel do školy... Polícia sa v tomto čase strelcom už zaoberala,“ uviedol texaský guvernér.
Súhrn udalostí v stredu 25. mája:
- Objednávateľom vraždy Kuciaka je Kočner, sprostredkovateľom Zsuzsová, vyhlásil Andruskó.
- Poslanci schválili Holého zákon o štátnej podpore nájomného bývania.
- Matovič neustúpil z návrhu regulovať televízne debaty. Kollár nevylúčil podporu.
- Novým komisárom pre deti sa stal lekár a zakladateľ združenia Úsmev ako dar Jozef Mikloško.
- Heger skritizoval EÚ: Príliš dlho sme vymieňali hodnoty za lacný plyn a ropu.
- Ukrajina potrebuje raketové systémy, a to čo najskôr, vyhlásil ukrajinský minister zahraničia.
- Putin podpísal dekrét o občianstve pre ľudí z okupovaných oblastí Ukrajiny.
Turecko o rozširovaní NATO
Proces vstupu Fínska a Švédska sa neposunie, kým nevyhovejú požiadavkám
„Povedali nám, že rozumejú bezpečnostným obavám Turecka. Uvidíme však, aké kroky podniknú," vyhlásil hovorca tureckého prezidenta.
Ukrajinský minister zahraničia
NATO nerobí doslova nič pre to, aby zastavilo Rusko
„Na začiatku vojny prevládala verejná mienka, že NATO je mocná sila a EÚ je schopná iba vyjadriť rôzne stupne znepokojenia. No vojna je vždy testom, ktorý strháva masky," povedal Dmytro Duleba.
„Rusko by nemalo dostať ústupky iba preto, aby sa cítilo menej ponížené. V prípade, ak dôjde k poníženiu Ruska, bude to zodpovednosť iba prezidenta Putina, ktorý sa pre túto vojnu rozhodol. Pokiaľ bude mať Ukrajina odhodlanie bojovať, tak Západ by nemal tlačiť na Ukrajinu, aby sa vzdala časti svojho územia. Samozrejme, je výhodné, aby bol mier uzatvorený čo najskôr, ale nesmie byť podmieňovaný ústupkami zo strany Ukrajiny," tvrdí Milan Krajniak.
Orbán avizoval zdanenie extra zisku bánk a korporácií, ako aj posilnenie armády
„Vojna sa naťahuje, bruselská politika sa nezlepšuje, čo spolu vedie k drastickému zvyšovaniu cien," povedal maďarský premiér.
Z prístavu v Mariupole sa údajne chystá vyplávať prvá loď od ovládnutia Moskvou, uviedol nemenovaný proruský činiteľ. Loď bude podľa jeho slov prevážať 3000 ton kovov do ruského prístavného mesta Rostov nad Donom. (tasr)
Tohtoročnou laureátkou Ceny Václava Havla za ľudské práva sa stala ruská novinárka Marina Ovsiannikovová, ktorá v marci protestovala proti ruskému vpádu na Ukrajinu narušením živého vysielania ruskej štátnej televízie Prvý kanál. Ovsiannikovová si ocenenie prevzala na ceremónii, ktorá sa konala v nórskom hlavnom meste Oslo. (tasr)