Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Politika
17. január 2022

Ekonóm Meravý po odchode od Matoviča

Na ministerstve financií je to stále improvizácia

Rozhovor s ekonomickým expertom Za ľudí o tom, prečo odišiel od Matoviča a aké má výhrady k jeho daňovej revolúcii.

Na ministerstve financií je to stále improvizácia
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s ekonomickým expertom Za ľudí o tom, prečo odišiel od Matoviča a aké má výhrady k jeho daňovej revolúcii.

„Igor Matovič si dostatočne neuvedomuje komplexnosť problematiky a zložitosť zmien, ktoré navrhol,“​ hovorí v rozhovore ekonomický expert strany Za ľudí Tomáš Meravý na margo Matovičovej daňovo-odvodovej revolúcie. Vysvetľuje, v čom sa sporil so šéfom OĽaNO i to, že reforma obsahuje množstvo zmien, no chýbajú analýzy, ktoré by ukázali ich reálny vplyv. Postoj strany SaS v tejto téme pokladá za druhý extrém.

Hovorí, prečo nepodporuje Krajniakov rodičovský bonus a kritizuje aj Kolíkovej reformu súdnej mapy, ktorá má podľa neho podobný problém ako Matovičova revolúcia. Tvrdí, že ministerka nevie vysvetliť základ reformy, no na rozdiel od Matoviča pri Kolíkovej niektorí dokážu byť ako „babky demokratky“ imúnni voči argumentom.​

Tomáš Meravý je analytikom organizácie MESA 10. Do konca minulého roka pôsobil ako poradca ministra na rezorte financií. V minulosti radil aj ministrovi Ivanovi Miklošovi. 

Až do konca minulého roka ste boli poradcom ministra financií Igora Matoviča, ale spoluprácu ste v novom roku ukončili. Odchádzate preto, že ste sa nezhodli na daňovej reforme?

Áno, to bol hlavný dôvod. Nemôžem sa stotožniť s predstavami o tom, ako chce Igor Matovič implementovať daňovú reformu. Napriek tomu, že je v nej viacero dobrých bodov a koncept má zdravé jadro.

V čom bol hlavný bod sporu?

Ja som navrhoval, aby sa reforma implementovala postupne a aby boli čo najskôr uvedené do praxe najmenej sporné body. Teda tie, ktoré možno najľahšie zaviesť do praxe a majú preukázané benefity, ako napríklad zníženie dane z príjmu na 19 percent, zrušenie výnimiek, zvýšenie daňového bonusu vrátane financovania tak, aby bola celá daňová reforma fiškálne neutrálna.

Igor Matovič trval na tom, že tá zmena musí nastať z jedného roka na druhý a obsahovať všetko, čo prezentoval na tlačovkách. Legislatívu chcel mať dokonca hotovú do štyroch mesiacov, čo je úplne nereálne. Hovoril, že pokiaľ nebude prijaté všetko, nebude prijaté nič a on do žiadnej daňovej reformy nejde. Nedokázal som sa s takýmto postupom stotožniť.

Bolo za vaším odchodom aj niečo osobné?

Nie, nepohádali sme sa, s ministrom sme sa rozišli v zásade v dobrom. Nechcel som byť na ministerstve a len tam šúchať nohami. Chcel som normálne pracovať. Načo je ministrovi poradca, ktorého nepočúva?

Ako sa vám spolupracovalo?

Bolo to veľmi nepravidelné. Igor Matovič je svojský a známy tým, že nemá pravidelný systém práce. Kým bol ministrom Eduard Heger, bol v tom väčší systém. Vtedy sme mávali aj pravidelné pondelkové porady. U Matoviča sa to nedialo, s ním je to stále improvizácia.

Hovorí sa, že z ministerstva pre Matovičov štýl práce odchádza či plánuje odísť viacero ľudí. Je to tak?

O tom neviem. Viem len o dvoch odchodoch, ktoré boli dlhodobo pripravované. Ak by to tak aj bolo, nerád by som komentoval vzťahy ľudí, ktoré sa ma netýkajú.

Je pravda, že minister sa pri niektorých výpočtoch dostáva do stretu s analytickými útvarmi, dokonca niektorým ich výpočtom neverí, a tak si to radšej sám prepočítava?

To neviem.

Kam smerujete po odchode z ministerstva?

Naďalej budem pracovať ako ekonomický analytik pre stranu Za ľudí a pre MESA10.

Za vaším odchodom boli teda sporné body v reforme. Ktoré časti reformy sú z vášho pohľadu najproblematickejšie?

Sú to predovšetkým veci ako paušálna daň pre živnostníkov, oligopolná daň a milionárska daň. Samozrejme, rešpektujem, že v politike môžu byť na tieto veci rôzne názory, ale rozhodnutie o tom, či niečo zavedieme alebo nie, musí byť podložené analýzami, odporúčaniami alebo skúsenosťami z iných štátov. Žiaľbohu, tieto návrhy nimi podložené neboli a to je hlavný dôvod, prečo som odišiel.

Nemôžeme robiť také zásadné rozhodnutia bez skutočne solídnych podkladov. Rokovania potom vyzerali tak – a musím povedať, že, žiaľbohu, táto koalícia takto funguje –, že politici sa zatvoria do nejakej miestnosti a izolovane od sveta vymýšľajú kreatívne nápady bez účasti odborníkov z praxe. Toto nie je v poriadku a odzrkadľuje sa to aj na kvalite vládnutia.

Je pravda, že koaličné rady prebiehajú niekedy tak, že počas rokovania existujú súbežne dve koaličné rady?

Tradične sa z koaličných rád veľmi nevynáša, takže to nechcem porušovať. Ale je pravda, že koaličné rady a celkovo koaličné rokovania na najvyššej úrovni celkom nezodpovedajú mojim predstavám o tom, ako by malo vyzerať dobre zorganizované rokovanie.

Vy sa na koaličných radách zúčastňujete často?

Chodím na ne vtedy, keď sa rozoberajú ekonomické otázky, čo je pomerne dosť často. 

Presuňme sa k daňovo-odvodovej reforme. Zjednodušene povedané: nájde si pracujúci človek vďaka nej na výplatnej páske viac peňazí?

To práve nevieme. Predstavená reforma je zatiaľ iba akýmsi myšlienkovým zámerom v počiatočnom štádiu a nie je možné jednoznačne povedať, aké bude mať dosahy. To je aj jeden z dôvodov, prečo sa pod takýto koncept nemôžem podpísať, hoci mám dojem, že Igor Matovič to v zásade myslí dobre. Lenže na vládnutie nestačia dobré úmysly, potrebujete mať aj poriadok a systém. 

O tom, že Slovensko potrebuje daňovo-odvodovú reformu, sa hovorí už roky. Niektorí odborníci však upozorňujú, že nový návrh nerieši najdôležitejšie problémy systému a kĺže po povrchu. Súhlasíte?

Je tam množstvo dobrých návrhov, ale je pravda aj to, že návrh ide po povrchu. Rieši výšky daňových sadzieb a dávok, ale nejde do hĺbky zákonov, do ich štruktúry a kvality. Ešte za ministrovania pána Hegera som mal viacero stretnutí s odborníkmi z praxe a rozprávali sme sa o týchto veciach. Mojím úmyslom bolo zatiahnuť ich do prípravy reformy tak, aby nám dali podnety aj v súvislosti s technikou zdaňovania a kvalitou zákonov. Tam je totiž dosť veľký problém.

Znovu sa vraciam k tomu, že podľa môjho názoru skutočne kvalitnú daňovú reformu nie je možné v takomto obrovskom rozsahu zrealizovať za štyri mesiace a ani z jedného roka na druhý. Už iba samotné vyčistenie zákona o dani z príjmu od rôznych nesystémových výnimiek a aj napísanie zákona tak, aby bol skutočne kvalitný, je robota minimálne na jeden rok. Igor Matovič si podľa môjho názoru dostatočne neuvedomuje komplexnosť problematiky a zložitosť zmien, ktoré navrhol.

Minister financií na jednej z tlačových konferencií tvrdil, že zmeny budú viesť k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia práce. Niektorí odborníci, medzi nimi aj Jozef Mihál, tvrdia, že to tak nebude. Váš názor?

Je to kontroverzný nápad, pretože Matovič ráta do zaťaženia práce aj vedľajšie náklady zamestnávania, ako napríklad sociálny fond, stravné a podobne. My sme ako koaličný partner nikdy nedostali konkrétnejší prepočet alebo materiál k tomuto návrhu, takže to neviem potvrdiť ani vyvrátiť. Ale myslím si, že hovoriť aj o ďalších vedľajších nákladoch zamestnávania je principiálne správne, pretože sú takisto mandatórne a takisto vytvárajú náklady pre zamestnávateľa.

Základnou premisou reformy zdaňovania práce je zavedenie jedného odvodu a jednej dane. Je to dobrý nápad?

Principiálne áno, len nevieme, ako sa k tomu chceme dopracovať, pretože s tým sú spojené konkrétne procesy na finančnej správe, v Sociálnej poisťovni a v zdravotných poisťovniach. Mám dojem, že zatiaľ je to len návrh na papieri, ale nie je vyriešený proces. Zároveň musím povedať, že benefity zo zredukovania súčasného počtu daní na jednu daň a jeden odvod sú podľa môjho názoru skôr marginálne. 

Súčasťou reformy je zmena v podpore rodín a detí, čo nebude zadarmo. Zvýšenie prídavkov by sa malo financovať zavedením milionárskej dane, ale aj zdanením bánk. Aj k tomu ste kritický, prečo? 

Nehovorím, že to en bloc nie je dobrý nápad, ale nevideli sme žiadnu analýzu alebo podklad, ktorý by opodstatňoval tieto kroky. Naopak, vláda na začiatku vládneho obdobia zrušila bankový odvod. Keď som sa pýtal, kde v zahraničí takéto dane fungujú, tak som nedostal odpoveď. My sme ako strana navrhovali sektorové dane zrušiť. Je síce pravda, že telekomunikační operátori či banky sú veľké a prosperujúce firmy, ale adekvátne k tomu platia daň zo zisku – tak ako každá iná firma. Bežným štandardom vo svete je, že kapitálové príjmy sa zdaňujú jednou sadzbou.

Pokiaľ ide o odvetvia, kde je vysoká koncentrácia, ich činnosť je lepšie strážiť cez nezávislé regulačné úrady, teda napríklad chrániť súťaž cez protimonopolný úrad. Keď otvoríme Pandorinu skrinku a začneme selektívne určovať, ktorá firma má platiť akú daň, otvoríme dvere rôznym špekuláciám a svojvoľnému a populistickému zdaňovaniu firiem

Aj SaS sa k návrhu vyjadrila: štyri body neplánuje podporiť za žiadnych okolností. Matovič však trvá na tom, že reforma bude schválená kompletne alebo vôbec. Je teda vôbec možné, že daňovo-odvodová reforma bude schválená?

Postoj SaS považujem za druhý extrém v porovnaní s Matovičom. SaS presadzuje v daniach program, ktorý je extrémny a jednostranný a ktorý by udelil obrovské výsady firmám a podnikateľom – na úkor všetkých ostatných skupín obyvateľstva. SaS nie je ochotná ustúpiť v ničom, nie je ochotná baviť sa o upchávaní dier ani o vyrovnávaní priepastných rozdielov v daňovom systéme. S tým sa my ako strana nestotožňujeme. Ide o dva extrémne pohľady. My sme síce vyjadrili isté výhrady, ale rozumieme, že systém treba narovnať, čo sa týka rôznych deformácií a lobistických zvýhodnení. No o tom SaS nechcela ani počuť. Ak teda tieto dve strany budú tvrdohlavo trvať na svojich extrémnych a podľa môjho názoru nerozumných stanoviskách, ja osobne nepočítam s tým, že by sa daňová reforma dala zrealizovať.

Dá sa očakávať, že sa nakoniec nájde kompromis?

To je otázka, ktorú musíte položiť im. No už sa blížime k polovici volebného obdobia, to je čas, keď by mala byť daňová reforma už presadená. Toto nie je čas, keď sa majú politici za zatvorenými dverami hádať o základných princípoch reformy. Druhá Dzurindova vláda mala po siedmich mesiacoch po nástupe do úradu schválenú koncepciu daňovej reformy a po ďalších šiestich mesiacoch mala schválené zákony. 

Čiže reforme nedávate veľké šance.

Som skôr skeptický, ale zároveň platí, že ak by Matovič predložil koncept, ktorý by bol realistickejší, tak my rozumnú daňovú reformu určite podporíme.

Pre SaS je jednou zo zmien, ktoré určite nepodporí, zavedenie paušálnej dane pre živnostníkov a zrušenie paušálnych výdavkov. Aký postup presadzujete vy?

Je pravda, že cez živnosť možno obchádzať daňové a odvodové povinnosti, ale nemyslím si, že všetci živnostníci optimalizujú a vyhýbajú sa daniam. Paušálne výdavky majú svoje opodstatnenie, ale aj v minulosti bola ich výška odlišná a líšila sa aj od typu živnosti. Tu si teda viem predstaviť úpravu. Ďalšou vecou je napríklad to, že živnostníci počas prvého roka nemusia platiť sociálne odvody, čo je z medzinárodného pohľadu dosť neštandardné. Viem si predstaviť, že každý živnostník by poistenie platil. Je otázne, či živnosť, ktorá si nevie zarobiť na to, aby platila sociálne poistenie aspoň z minimálneho základu, je vôbec životaschopná. Okrem toho benefitovali by z toho aj samotní živnostníci, keďže by tak boli dôchodkovo poistení.

Prečo chýbajú kľúčové analýzy navrhovaných opatrení?

Politickú zodpovednosť za túto otázku nesie konkrétny politik, konkrétny minister a politická strana, ktorá ho nominovala.

Okrem daňovej reformy sa pripravuje aj dôchodková reforma, kde je kľúčový rodičovský bonus. Minister práce Milan Krajniak minulý týždeň predstavil, ako by sa mohlo celé opatrenie financovať, následne rozpočtová rada upozornila, že tieto zdroje nepovažuje za reálne. Aj vy ste boli vo štvrtok na koaličnej rade, kde Krajniak obhajoval svoj návrh. Presvedčil minister koaličných partnerov?

Pán Krajniak nás zatiaľ nepresvedčil.

Iba stranu Za ľudí alebo koalíciu ako celok?

Hovorím iba za našu stranu, nie som hovorcom ostatných politických strán. 

Inzercia

Krajniak tvrdí, že bonus nezhorší dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, pretože v rámci reformy sa mení výpočet aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Váš názor?

To nie je úplne korektné vyjadrenie, pretože dôchodková hodnota veľmi nesúvisí s rodičovským bonusom. Myslím si teda, že nie je správne tieto dve veci spájať. Rodičovský bonus v krátko- až strednodobom horizonte vytvára značné deficity vo verejných financiách až do výšky pol miliardy eur ročne a zatiaľ nám chýba jasný a dlhodobý solídny zdroj jeho financovania.

Ďalším argumentom ministra práce je, že ako jediný sa zaviazal prispieť k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií, a ukázal, že to by sa malo dosiahnuť aj po zavedení rodičovského bonusu.

Nevidím to celkom tak ako pán minister. Musíme sa snažiť o dlhodobú udržateľnosť, ale zároveň sa treba popasovať aj so štrukturálnym deficitom, ktorý nás čaká v najbližších rokoch a ktorý má dosahovať až päť percent HDP. V porovnaní s inými štátmi sme mali na Slovensku počas pandemickej krízy deficity relatívne nižšie, ale v najbližších rokoch sa nám bude veľmi ťažko znižovať dlh práve pre vysoký štrukturálny deficit.

Ak však odhliadneme od praktickej stránky debaty, rodičovský bonus rieši nespravodlivosť týkajúcu sa ľudí, ktorí vychovali deti.

Keď sa pozriete na ten koncept, tak je otázne, či je to náprava nejakej skrivodlivosti. V skutočnosti ide o en bloc zvýšenie dôchodkov pre väčšinu dôchodcov, pretože väčšina z nich vychovala deti. Ale sú napríklad dôchodcovia, ktorí vychovali deti, no tie už zomreli, príkladom je aj moja vlastná stará mama. Neviem, či by som preto označil rodičovský bonus až za také napravovanie skrivodlivosti. Môžeme sa baviť aj o tom, že zároveň vytvára nové skrivodlivosti. 

Podarí sa ministrovi práce presadiť aspoň nejakú formu rodičovského bonusu?

Záleží na tom, v akej forme to predloží a či bude mať vyriešené financovanie.

Zatiaľ to teda pre vás nie je priechodné?

Zatiaľ nie. My sme však ochotní opätovne rokovať a pána ministra si vypočuť. 

Výhrady máte aj k reforme súdnej mapy, ktorú v stredu schválila vláda. Kritizujete, že reforma vašej exstraníčky prešla bez zapracovania pripomienok, zakrývajúc sa plánom obnovy. Pretlačenie reformy do parlamentu bez podpory strán ste označili za „obyčajnú politickú intrigu“. Až takto to vidíte?

Každý minister, ktorý má ambíciu presadiť reformu, musí pre ňu získať podporu. Ale čo sa týka súdnej mapy, mám z toho podobný pocit ako z Matovičovej daňovej reformy. Každý si chce pretlačiť len to svoje.

Presadiť zásadnú teritoriálnu reorganizáciu čohokoľvek trvá aj v omnoho lepšie fungujúcich krajinách istý čas a musí to byť podložené solídnymi dátami a analýzami. Tie súčasné dáta však výrazne neodôvodňujú, prečo by sme potrebovali zásadnú teritoriálnu reorganizáciu súdov. Celé sťahovanie by bolo extrémne drahé a narušilo by prácu súdov, čo pripúšťajú aj medzinárodné organizácie.

Ministerka Kolíková to odôvodňuje potrebou špecializácie sudcov a preťatím korupčných schém na súdoch. To sa po reforme neudeje?

Keď sa niekto presťahuje z Nitry do Trnavy, to podľa vás pretrhá nejaké korupčné väzby? Áno, väzby sa pretrhnú, ale pôjde len o bežných zamestnancov, ktorí s rozhodovaním nemajú nič spoločné.

Pozrite sa na to, ako sa celá reforma pripravovala. Najprv pani Kolíková navrhla zrušenie takmer polovice súdov bez dostatočnej argumentácie prečo. Po zdvihnutí širokej vlny odporu, a nie je vôbec pravda, že by protestovali len skorumpovaní sudcovia, ako to ministerka zvykne hovoriť, začala súdnu mapu prekresľovať. Vtedy som úplne stratil prehľad, o čo v tejto reforme vlastne ide.

Aj zlučovanie súdov obhajuje tým, aby na každom súde boli aspoň traja sudcovia špecializovaní v istej problematike. To je však len arbitrárne stanovené číslo z jej strany. Nevyplýva to zo žiadneho odporúčania nijakej autority. Ak má byť táto reforma opodstatnená, musí mať jasne preukázané benefity.

Vy vlastne spochybňujete celý koncept reformy súdnictva alebo nie?

Pozrel som si viacero analýz medzinárodných organizácií, ktoré sa zaoberali zmenami súdnej mapy, a žiadna z nich nepreukázala, že by avizované opatrenia mali výrazný efekt na rýchlosť alebo kvalitu práce súdov.

Hoci sú súdne systémy rôzne, neexistuje nijaká priama úmera, ktorá by dokazovala, že menej súdov a väčšie súdy rovná sa rýchlejšie a kvalitnejšie súdnictvo. Ani pani ministerka nedokázala predložiť analýzu, ktorá by preukázateľne takéto tvrdenie obhájila.

Podobne ako pri reforme pána Matoviča – nerozumiem, na základe čoho sme dospeli k tomuto riešeniu. Kde sú tie nepriestrelné argumenty, že práve táto zmena zásadným spôsobom rieši problémy nášho súdnictva?

Po rozkole v strane Za ľudí ste sa pridali ku krídlu predsedníčky Remišovej. Aj preto možno vašu kritiku ministerky a súdnej mapy vnímať ako účelovú.

Je to nezmysel. Odhliadnuc od Matovičovej daňovej revolúcie je nová súdna mapa asi najkritizovanejšou reformou v tomto štáte. Je absurdné myslieť si, že by ju všetci kritizovali len preto, aby poškodili ministerke Kolíkovej. Toto nie je žiadne sprisahanie, keď má k reforme, asi len okrem pána Mazáka, vážne pripomienky skoro každý aktér v justícii.

Politicky môžem vyčítať Márii Kolíkovej rôzne veci, ale nikdy by som preto nepotopil dobrú reformu.

V statuse na sociálnej sieti ste napísali, že „miestna tlač a istá časť liberálneho elektorátu od samého začiatku považuje Kolíkovej slovo za sväté, samotnú Kolíkovú za nespochybniteľnú“. Označili ste ju dokonca za „miláčika bratislavskej kaviarne“. Aké máte teraz s ministerkou vzťahy?

Priznávam, nie dobré. Ale zároveň musím povedať, že keď niečo zlé pripraví Matovič a je za to kritizovaný, mal by platiť rovnaký meter aj na pani Kolíkovú. Na rozdiel od Matoviča však niektorí pri Kolíkovej dokážu byť imúnni voči argumentom ako babky demokratky.

Osobne Márii Kolíkovej nič zlé neželám, nechcem jej nijako škodiť ani sa jej pomstiť. Bol by som najradšej, keby jej prechádzali kvalitné reformy justície, ale musia byť naozaj dobré. O tej súčasnej to neplatí.

Raz za čas sa otvorí otázka koaličnej zmluvy a postu ministerky spravodlivosti, ktorý nepatril pôvodne SaS. Riešite to ešte?

Ja túto tému neriešim. Je to otázka pre predsedov koaličných strán. Mám však dojem, že pozícia pani Kolíkovej po rôznych politických ťahoch, napríklad jej postupom vo vládnej kríze a pri rozkole v strane Za ľudí, veľmi utrpela.

Patril som k ľuďom, ktorý ju spočiatku veľmi podporovali. Ale nemôžeme jej nekriticky schvaľovať všetko, čo predloží, lebo má reformný imidž. Takto sa podľa mňa reformy robiť nemajú.

Ako sa majú robiť?

Na Slovensku by sme potrebovali pri zavádzaní reforiem viac zdravého politického konzervativizmu. Je pravda, že krajina potrebuje zmeny. Ale reforma je niečo, čo je plánované a postupné a najmä dobre vyargumentované. Musí byť pritom zachovaná istá stabilita. Som za to, aby sme robili reformy, nie revolúcie. Lebo potom to dopadne ako Veľká francúzska revolúcia. Zvrhne sa to do chaosu.

Naozaj možno reformné úsilie Hegerovej vlády prirovnať k Veľkej francúzskej revolúcii?

Vidím tam istú podobu. Mám dojem, že keď robíme reformy, tak tu priveľkú rolu hrajú originálne nápady rôznych ľudí a tie si tu potom sami pečieme – bez ohľadu na to, aké sú skúsenosti iných štátov a čo hovoria odborníci z medzinárodných organizácií.

Máme k dispozícii obrovské množstvo zdrojov, dát a odporúčaní, napríklad z OECD. No napriek tomu doma vymýšľame stále novopečené koncepty. Či už ide o daňovú revolúciu, alebo aj odvodový bonus. Vôbec neprihliadame na to, čo sa deje v okolitých štátoch.

Pôsobíte ako človek, ktorý práve zažil silnú dezilúziu. Mýlime sa?

Vo verejnom dianí sa angažujem už dlhšie, ale skúsenosti za posledné dva až tri roky boli veľmi tvrdé. Osobne nie som ani zďaleka spokojný s tým, ako táto vláda funguje. No musím dodať, že alternatíva, ktorá číha v opozícii, je omnoho horšia.

Veľmi oceňujem, že táto vláda má jednoznačnú prozápadnú orientáciu. Pozitívne na mňa pôsobia práve minister zahraničia Korčok a minister obrany Naď, ktorí sú odborníkmi na správnych miestach.

Nespomenuli ste ministerku Remišovú.

Títo dvaja ministri sú pre mňa hviezdami, ale aj pani ministerka Remišová si robí dobrú prácu.

Aká je súčasná situácia v strane Za ľudí?

Stabilizovaná.

A vaše pôsobenie v strane?

Stále som jej členom. Aj na koaličné rokovania chodím.

Spájate ešte svoju budúcnosť so stranou Za ľudí?

Zatiaľ zo strany neodchádzam. Nevidím dôvod na odchod k inej strane, žiadna iná mi dnes ani ideologicky nepasuje. Naše umiernené stredopravé nastavenie mi vyhovuje a stotožňujem sa s ním. Otázku ďalších volieb teraz neriešim.

 

Foto – Andrej Lojan

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.