Šírenie nového variantu Omikronu sa nedarí v pľúcach, to by mohlo vysvetľovať aj vyššiu nákazlivosť

Pandémia sa neustále dynamicky vyvíja a stačil iba mesiac na to, aby sa nový variant rozšíril po celom svete a dramaticky zmenil epidemickú situáciu. Krajiny, v ktorých už dominuje, dennodenne zaznamenávajú rekordy v počtoch nových prípadov a vedci sa v štúdiách snažia zistiť, aké zmeny so sebou nový variant prinesie. Čo nové tieto štúdie ukazujú a čo to bude znamenať pre ďalší vývoj pandémie?

Omikron vo veľkom šíria aj zaočkovaní

To, že omikron je výrazne nákazlivejší než predchádzajúce varianty, bolo jasné už v prvých dňoch od jeho detekcie a posledné dáta to iba potvrdzujú.

Ako pre španielsky denník El País povedal americký epidemiológ a riaditeľ Centra pre dynamiku prenosných chorôb na Harvardovej univerzite William Hanage, „omikron sa spomedzi všetkých vírusov, ktoré sme skúmali s rovnakou precíznosťou, jednoznačne najrýchlejšie šíri“.

Stačil totiž iba mesiac na to, aby sa z Juhoafrickej republiky rozšíril do celého sveta a stal sa v mnohých krajinách dominantným variantom. A nielen to. Najnovšie údaje o počtoch nakazených dosahujú čísla, ktoré sme zatiaľ nikdy nevideli.

V Spojených štátoch iba za včera pribudlo viac ako 480-tisíc nových prípadov, vo Veľkej Británii 173-tisíc a vo Francúzsku 167-tisíc.

Sedemdňový priemer počtu nových prípadov na milión obyvateľov. Zdroj: Our World In Data

„Toto je vírus, ktorý mení hru, a to najmä pre zaočkovaných, ktorí už mali pocit určitej neporaziteľnosti,“ hovorí pre National Public Radio Sumit Chanda, americký profesor na oddelení imunológie a mikrobiológie v Scripps Research.

Ako sa skoro ukázalo, dve dávky vakcíny neposkytujú dostatočnú úroveň ochrany voči tomuto variantu. Omikron má totiž približne 50 mutácií, pričom aspoň 30 z nich sa nachádza na spike proteíne, vďaka ktorému sa vírus dostáva do ľudských buniek.

Práve na spike proteín sú zamerané aj mRNA vakcíny proti covidu. Po vpichnutí vakcíny sa v bunkách začne replikovať spike proteín koronavírusu a imunitný systém ho zneškodní. Keď sa potom do tela dostane skutočný koronavírus, imunitný systém už vie, ako zneškodniť tento spike proteín, a nedovolí teda vírusu ďalej sa rozmnožovať.

To však znamená, že imunita, naučená bojovať proti vírusu so spike proteínom bez nových mutácií, vie proti viacnásobne zmutovanému omikronu bojovať iba v obmedzenej miere.

Aj nová štúdia z Dánska potvrdzuje, že rýchly nástup omikronu je daný najmä jeho schopnosťou vyhnúť sa imunitnej reakcii tela. Podľa tejto štúdie je medzi zaočkovanými ľuďmi omikron oproti delte 2,7- až 3,7-krát infekčnejší. U nezaočkovaných však veľký rozdiel nebol.

Niečo podobné potvrdila podľa NPR aj malá štúdia z Marylandskej univerzity. Tamojší vedci merali, akú vírusovú nálož vymrštia pri kriku a speve do vzduchu ľudia infikovaní omikronom. Štyria z piatich vydychovali porovnateľnú dávku ako nezaočkovaní ľudia v skorších štádiách pandémie. Táto štúdia sa však zamerala iba na zaočkovaných a Don Milton, ktorý patrí medzi jej autorov, priznal, že pri nezaočkovaných môže byť táto nálož výrazne vyššia.

Existujú však mnohé ďalšie dôvody, pre ktoré by mohol byť tento variant nákazlivejší. Veľké množstvo mutácií mohlo napríklad spôsobiť, že sa vírus dokáže v bunkách rýchlejšie množiť alebo že sa vie dlhšie udržať vo vzduchu. Rýchlejšie množenie v bunkách ukázala už štúdia z Hongkonskej univerzity, podľa ktorej sa vírus v bunkách priedušiek množil 70-násobne rýchlejšie ako delta.

A teda preto, že sa rýchlejšie množil v prieduškách, je pravdepodobné, že sa viac vírusu dostávalo aj von.

Jedna z vecí, ktorá mohla prispieť k veľkému nárastu prípadov, je aj skrátenie inkubačného času. Najnovšie sa zdá, že pri tomto variante trvá iba okolo troch dní.

Množstvo vecí je stále nejasných, jedno je však isté – omikron sa rýchlo šíri. Niektorí odborníci preto konštatujú, že opatrenia na zamedzenie jeho šírenia už nemajú veľký zmysel. „Keďže omikron je dosť nákazlivý, naše snahy zastaviť jeho šírenie sú pravdepodobne dosť zbytočné,“ povedal nedávno profesor Hagai Levine, predseda Izraelskej asociácie verejného zdravotníctva na margo boja proti novému variantu.

V iných krajinách, ako napríklad vo Veľkej Británii, sa však vracajú k opatreniam, ktoré už pôvodne zrušili. V snahe zabrániť šíreniu omikronu tak napríklad žiaci od druhého stupňa musia od nového roka opäť v Anglicku nosiť rúška.

Vírusu sa po novom nedarí v pľúcach

Už prvé správy z Juhoafrickej republiky naznačovali, že omikron by mohol spôsobovať menej vážny priebeh ochorenia. Vedci vtedy varovali, že netreba robiť unáhlené závery, keďže veľká časť tamojšieho obyvateľstva už raz covid prekonala a nakazení ľudia často patrili do mladších vekových skupín.

Toto tvrdenie však postupne potvrdzuje čoraz viac štúdií. Medzi prvými na to poukázala spomínaná štúdia Hongkonskej univerzity. Vedci zistili, že omikron sa na rozdiel od delty síce násobne viac množí v horných dýchacích cestách, no v pľúcnych bunkách mu to ide omnoho pomalšie.

Medzitým vzniklo ďalších šesť štúdií, ktoré, ako upozorňuje denník The Guardian, túto hypotézu podporujú. Viaceré boli realizované na myšiach, ktoré po infikovaní omikronom stratili na váhe, ale mali nižšiu vírusovú nálož a menej vážne príznaky.

Ako píše americký denník The New York Times, vedcov obzvlášť zaujala štúdia, ktorá pozorovala priebeh ochorenia u sýrskych škrečkov. Aj u nich bolo ochorenie miernejšie a taktiež sa znížila pravdepodobnosť úmrtia a poškodenia pľúc. Pri všetkých predchádzajúcich variantoch pritom tento druh zvykol po infikácii vážne ochorieť.

Na Cambridgeskej univerzite sa tím vedcov pod vedením profesora Raviho Guptu zameral na skúmanie krvných vzoriek od zaočkovaných pacientov, ktorí dostali omikron. Ukázalo sa, že omikron dokázal obísť imunitu získanú očkovaním, no iba v malom množstve sa dostal do pľúcnych buniek.

Gupta pre New York Times uviedol, že vysvetlenie by sa mohlo skrývať v bielkovine nazývanej TMPRSS2. Tá býva na povrchu pľúcnych buniek a môže uľahčiť vniknutie vírusov. Guptov tím však zistil, že s omikronom sa veľmi nespája. K podobnému záveru prišli v nezávislom výskume aj na Glasgowskej univerzite.

Vírus sa tak viac zachytáva na bunkách, ktoré touto bielkovinou obalené nie sú. Tie sa nachádzajú skôr v horných dýchacích cestách, čo by mohlo vysvetľovať, prečo sa tento variant vyskytuje v omnoho väčšom množstve tam.

Gupta tak hypotetizuje, že omikron sa mohol vyvinúť na špecialistu horných dýchacích ciest, keďže tam sa mu viac darí rozmnožovať. Stále však ide iba o hypotézy, ktoré treba potvrdiť alebo vyvrátiť väčšími štúdiami. Objavujú sa tak však prvé náznaky toho, že by s omikronom mohla prísť evolúcia vírusu, o ktorej sa hovorilo už od začiatku pandémie.

Podľa tejto teórie vírus mutuje tak, aby v konečnom dôsledku svojmu hostiteľovi nespôsoboval úmrtie. Hostiteľa totiž potrebuje pre svoje vlastné prežitie a ďalšie množenie. Už na začiatku pandémie mnohí vedci hovorili, že práve príchod takejto mutácie by mohol ukončiť pandémiu.

Nové prípady podľa variantu. Zdroj: Our World In Data

Menej vážnych prípadov a predsa plné nemocnice

Zdá sa teda, že tento variant spôsobuje menej vážny priebeh ochorenia, a naznačujú to aj dáta o príjmoch do nemocníc. Podľa analýzy anglickej Agentúry pre zdravotnú bezpečnosť je pravdepodobnosť hospitalizácie s omikronom nižšia o 50 až 70 percent.

Tento výpočet však bol zrealizovaný iba na relatívne malom počte prípadov a v čase, keď tento variant ešte nebol veľmi rozšírený medzi staršími obyvateľmi Veľkej Británie. Okrem toho, šéfka agentúry Jenny Harries upozornila, že „počet prípadov je momentálne vo Veľkej Británii veľmi vysoký a aj proporčne relatívne malá skupina ľudí potrebujúcich hospitalizáciu môže znamenať veľa ľudí v ťažkom stave“.

Počty nových prípadov totiž dosahujú také vysoké úrovne, že aj keď iba malé percento z nich skončí v nemocnici, môže to byť v konečnom dôsledku viac ľudí ako v predchádzajúcej vlne.

V Dánsku, ktoré bolo jednou z prvých európskych krajín, kde sa omikron začal šíriť, je aktuálne v nemocniciach 770 ľudí. Ešte začiatkom novembra ich pritom bolo iba 250. Podobné množstvo hospitalizovaných pacientov s covidom mala krajina iba krátko po vrchole predchádzajúcej vlny, ktorú krajina zažila presne pred rokom.

Počet pacientov s covidom rastie aj vo Veľkej Británii, kde sa omikron tiež vo veľkom šíri, no rast je v porovnaní s predchádzajúcou vlnou pomalší. 29. decembra, čo je posledný dostupný údaj, bolo v nemocniciach takmer 12-tisíc ľudí.

Hospitalizácie sa množia aj v Spojených štátoch, kde už tiež dominuje omikron. Tretieho januára bolo pre covid v nemocnici viac ako 95-tisíc ľudí, pred dvomi týždňami ich bolo 64-tisíc.

Aj na Slovensku sa preto dá očakávať, že omikron prinesie záťaž na nemocnice a bude zrejme väčšia ako vo vyššie spomínaných krajinách. Na rozdiel od nich máme totiž nižšiu úroveň zaočkovanosti, a to najmä medzi staršími ľuďmi.

Dve dávky vakcíny poskytujú proti omikronu ochranu iba na približne 30 percent, tretia dávka ju však opätovne zvyšuje na 75 percent. Čoraz viac krajín preto zintenzívňuje očkovaciu kampaň, ktorou chcú ľudí motivovať k prijatiu posilňujúcej dávky. Niečo podobné sa deje aj na Slovensku a podľa posledných údajov ju u nás dostalo už viac ako milión ľudí.

Omikron nie je pre deti nebezpečnejší

V Spojených štátoch sa začali objavovať správy, že omikron je nebezpečnejší pre deti, ktoré pri predchádzajúcich variantoch mali iba zriedkakedy vážnejší priebeh. Tieto správy sa opierali o to, že počet amerických detí hospitalizovaných pre covid výrazne narástol.

Ako píše Bloomberg, za posledný týždeň hospitalizácie vzrástli o 66 percent a každý deň tak v priemere pribudlo v nemocniciach 378 detí. Pri predchádzajúcej vlne bola denná maximálna hodnota na úrovni 342 príjmov. Portál však vysvetľuje, že to nie je dané tým, že by bol tento variant pre deti nebezpečnejší, ale jednoducho tým, že je nákazlivejší, a preto sa aj zvyšuje počet detí, ktoré preň skončia v nemocnici.

To potvrdila pre Bloomberg aj riaditeľka amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb Rochelle Walensky. „Veľa detí je hospitalizovaných s covidom, a nie pre covid,“ uviedla. Ako ďalej poukazuje portál, aj úmrtnosť medzi deťmi je minimálna. Z celkového počtu 820-tisíc úmrtí na covid v Spojených štátoch bolo menej ako 800 detí. V každom prípade však aj u detí existuje riziko dlhého covidu či dlhodobých následkov.