Pro-life Najvyšší súd USA môže zrušiť rozsudok celoplošne legalizujúci potraty

Na Najvyššom súde Spojených štátov amerických sa začalo pojednávanie, ktoré môže teoreticky viesť až k zvráteniu rozsudku v spore Roe vs. Wade z roku 1973, ktorý legalizoval potraty vo všetkých štátoch USA.

Dôvodom je zákon, ktorý štát Mississippi prijal ešte v roku 2018. Zakazuje totiž umelé potraty po 15. týždni tehotenstva (netýka sa to však prípadov, v ktorých je vážne ohrozený život matky).

To je v rozpore s rozsudkom v spore Roe vs. Wade, ktorý nariadil, že štáty musia žene poskytnúť možnosť podstúpiť umelý potrat až do bodu životaschopnosti dieťaťa. Väčšina štátov si túto povinnosť plní tak, že limit na vykonanie interrupcie drží niekde okolo 20. až 24. týždňa tehotenstva.

Štát Mississippi pôvodne od Najvyššieho súdu nežiadal, aby zrušil rozsudok v spore Roe vs. Wade, no v júli uviedol, že sa tento rozsudok „mimoriadne mýli“ a Najvyšší súd by ho mal zvrátiť.

Pokiaľ by sa tak stalo, právomoc rozhodovať o potratových zákonoch by prešla na samostatné štáty Spojených štátov amerických. Právnik Tom Jipping povedal, že niektoré štáty v prípade zvrátenia rozsudku prijmú zákony, ktoré potraty povolia takmer neobmedzene, no množstvo štátov prijme zákony, ktoré budú chrániť nenarodené deti.

Prvého decembra pred Najvyšším súdom vystúpili Scott G. Stewart, generálny prokurátor štátu Mississippi, a Julie Rikelmanová, riaditeľka pre súdne spory Centra pre reprodukčné práva, ktoré súd žiada, aby mississippský zákon vyhlásil za neplatný.

Svoje argumenty predniesla aj Elizabeth B. Prelogarová, generálna právna zástupkyňa Bidenovej administratívy, ktorá je spoločne s Rikelmanovou proti spomínanému zákonu.

Ide o prvý prípad Najvyššieho súdu súvisiaci s potratmi, na ktorom budú pracovať aj traja noví konzervatívni sudcovia.

Rozhodnutia z minulosti

Priebeh prvého pojednávania v tomto prípade zhrnul denník The Daily Wire.

Zástupca štátu Mississippi počas pojednávania uviedol, že každý štát by mal mať možnosť rozhodovať o svojich potratových zákonoch. Najvyšší súd by preto mal podľa neho zrušiť podmienku životaschopnosti. Tento precedens navyše podľa zástupcu ustanovuje právo na potrat, ktoré však nie je ukotvené ničím v „ústavnom texte, štruktúre, histórii alebo tradícii“.

Zároveň vyhlásil, že hranica potratu je pre princíp životaschopnosti „neprimeranou záťažou“.

Najvyšší súd súhlasil aj s tým, že zváži to, či náhodou neboli všetky zákazy interrupcií z predchádzajúceho obdobia protiústavné. Tu však do diskusie prichádza doktrína „stare decisis“, ktorá podľa denníka New York Times hovorí, že súd by si mal stáť za svojimi rozhodnutiami z minulosti a naozaj starostlivo zvažovať, či chce rušiť precedensy.

Prelogarová a Rikelmanová vo svojich argumentoch poukazovali na rozsudok Najvyššieho súdu v spore Planned Parenthood vs. Casey z roku 1992, ktorý podľa nich potvrdil rozsudok v spore Roe vs. Wade. Prelogarová uviedla, že rozsudok z roku 1992 aplikoval princíp stare decisis. Medzi ich ďalšie argumenty patrilo tvrdenie, že štát by matku nemal nútiť do tehotenstva.

Záujmy plodu

Sudkyňa Amy Coney Barrettová, ktoré bola do svojej funkcie menovaná ešte Donaldom Trumpom, počas pojednávania priniesla tému adopcie. Zároveň pripomenula existenciu zákonov o hniezdach záchrany, ktoré ženám poskytujú možnosť po pôrode nevychovávať dieťa.

Sudca Samuel Alito mal otázky týkajúce sa životaschopnosti. Pro-potratová strana tvrdila, že tento limit je určený na to, aby umožnil oddeliť plod od matky. So sudcom sa Rikelmanová dokonca dostala do slovnej výmeny.

„Budete so mnou súhlasiť aspoň v tom, že žena má stále rovnaký záujem ukončiť svoje tehotenstvo aj po prekročení hranice životaschopnosti?“ opýtal sa jej sudca Alito.

Keď mu Rikelmanová odvetila, že súd tento problém už vyriešil „vyvážením záujmov“, Alito sa jej opýtal, či plod nemá „záujem byť nažive“.

Rikelmanová odvetila, že „podľa niektorých ľudí nie“, a povedala, že „súd rozhodol, že tieto filozofické rozdiely nie je možné vyriešiť“.

Téme záujmov plodu sa venoval aj sudca Brett Kavanaugh, ktorý Prelogarovej povedal, že v otázke potratov neexistuje riešenie, ktoré by vyhovelo obom záujmom, teda záujmu matky aj záujmu plodu.

„Musíte si vybrať. To je základný problém. A jeden záujem musí vždy prevážiť nad druhým, a preto si myslím, že je to také náročné,“ zhodnotil Kavanaugh otázku umelých potratov.

Silné pro-life hnutie

The Daily Wire sa okrem pokrytia samotného pojednávania rozprával aj s Marjorie Dannenfelserovou, prezidentkou pro-life organizácie Susan B. Anthony List.

Tá povedala, že pro-life hnutie „ešte nikdy nevidela také robustné, rozmanité, zaujímavé, horiace a útočné“. Pro-liferi sú podľa nej „plní realistickej nádeje, že dôjde k zmene“.

Preto je podľa nej potrebné to, aby pro-life hnutie neobmedzilo svoju činnosť na boj proti potratom, ale aby do svojho aktivizmu zahrnulo aj boj za presadzovanie zákonov, ktoré pomáhajú ženám a deťom.