Adopcia na diaľku Deti na Ukrajine trápi vojnový konflikt, chudoba aj vnútorné vysídlenie

Ako pomôcť deťom z chudobných pomerov k dobrému vzdelaniu? Touto otázkou sa už v roku 1920 začala zaoberať nadácia Save the Children, ktorá ako prvá prišla s myšlienkou adopcie na diaľku. Cieľom bolo získať darcov zo zahraničia, ktorí by mesačne prispievali na vzdelávanie deťom zasiahnutým prvou svetovou vojnou.

Podobné iniciatívy sa postupne začali šíriť aj ďalej vo svete. Po vzore Arcidiecéznej charity Praha na ne nadviazal aj slovenský projekt Adopcia na diaľku, ktorý v roku 1996 rozbehla Slovenská katolícka charita. Tento rok tak oslávi svoje 25. výročie.

Za viac ako dve dekády fungovania pomáha Adopcia na diaľku so vzdelávaním približne 6500 deťom v šiestich krajinách sveta. Prvý projekt sa začal v Indii a odvtedy darcovia zo Slovenska podporujú v štúdiu deti v Ugande, na Haiti, vo Vietname, Albánsku či na Ukrajine. Do projektov pomoci sa čoskoro zapoja aj krajiny ako Honduras a Kuba.

Tŕnistá cesta k vzdelaniu

Pomoc skrze Adopciu na diaľku je zameraná na rozvojové krajiny, kde majú rodiny problém zabezpečiť si základné životné potreby ako jedlo, bývanie či zdravotnú starostlivosť. Krajina zároveň nesmie byť zapojená v aktívnom vojnovom konflikte, keďže jednou z podmienok projektu je, aby bol presun do školy pre dieťa bezpečný. Ukrajina síce vo vojnovom konflikte je, cesta do školy však podľa Knapíkovej nepredstavuje pre deti nebezpečenstvo.

Miroslava Knapíková ďalej vysvetľuje, že v krajinách, kde funguje projekt Adopcia na diaľku, je školstvo platené. Týka sa to tak základných, ako aj vyšších stredných škôl. Dobré vzdelanie je pritom pre budúcnosť týchto detí kľúčové. Vďaka nemu dokážu neskôr v živote dosiahnuť samostatnosť a uživiť tak seba, ako aj svoje rodiny.

Problém s financovaním svojho vzdelávania nemusia mať len siroty alebo polosiroty. Mnoho detí má svojich biologických rodičov. Otcovia veľmi často pracujú ako nádenníci a vykonávajú denne ťažkú manuálnu prácu. Ženy zas v mnohých prípadoch nemajú vlastné zamestnanie či zdroj príjmu a starajú sa len o domácnosť a rodinu.

Adoptívny rodič zo Slovenska je deťmi vnímaný ako niekto, kto im pomáha s vyštudovaním. Miroslava Knapíková hovorí, že v Indii týchto adoptívnych rodičov nazývajú duchovní rodičia, na Haiti sú to dobrodinci a na Ukrajine ich považujú za dobrého uja či tetu.

Aj malé pravidelné príspevky dokážu veľké veci

Každý darca si môže adoptovať dieťa na diaľku, ktorému pravidelne mesačne prispieva dvadsať eur na jeho vzdelanie. V Indii je táto suma pätnásť eur. Dieťa má len jedného darcu zo Slovenska, kým darca môže mať adoptovaných aj viacero detí. Všetky peniaze sa pravidelne posielajú na účet projektu, ktorý z nich hradí výdavky na štúdium.

Každému dieťaťu v projekte sú tak automaticky hradené školské poplatky, pomôcky, uniforma či obedy v školskej jedálni. A to bez ohľadu na to, či v danom okamihu má adoptívneho rodiča alebo nie.

Darcovia majú možnosť poslať dieťaťu aj viac peňazí, tie sa však použijú na ďalšie potreby projektu v danej krajine. Z týchto peňazí navyše sa hradí napríklad zdravotná starostlivosť, lieky či potravinové balíčky.

Miroslava Knapíková vysvetľuje, že okrem adopcie existuje aj možnosť voľne prispievať na potreby konkrétneho projektu vo vybranej krajine. Vtedy si darca sám zvolí výšku aj frekvenciu svojho finančného príspevku.

Koordinátori v danej krajine môžu napísať aj takzvané Malé projekty. Tie sa na základe rozpočtu posúdia, schvália a zafinancujú. Tieto Malé projekty sa netýkajú len krúžkov a voľnočasových aktivít, ale aj pálčivých problémov komunity.

„Skrze ne sme napríklad podporili stavbu domu v Indii, potravinové balíčky či hygienické potreby. Nakúpili sme bicykle pre deti, ktoré bývajú veľmi ďaleko od školy, alebo lieky pre deti pozitívne na HIV,“ približuje Miroslava Knapíková.

Osobný kontakt na diaľku

Adoptívnym rodičom sa v prípade záujmu môže stať ktokoľvek. V prihláške si môže zvoliť, či chce podporovať konkrétne dieťa alebo potreby všetkých detí zaradených v projekte. Miroslava Knapíková približuje, že darca si môže dieťa vybrať len podľa pohlavia a veku. „Myslíme si, že každé dieťa si zaslúži šancu na adopciu bez ohľadu na svoj výzor, rodinnú situáciu, zdravotné problémy či školské výsledky.“

V prípade, že by darca chcel jedného dňa ukončiť svoju podporu, stačí o tom informovať prostredníctvom mailu alebo telefonátu, a to aj bez udania dôvodu. Kým sa pre dieťa nájde nový darca, sú mu poplatky hradené z rezervných fondov.

Adoptívni rodičia dostanú od dieťaťa raz ročne list, na ktorý mu môžu odpísať. K listu je možné priložiť aj menšie papierové dary ako fotky, nálepky, maľovanky či zošity. Tie sa posielajú na slovenskú adresu Katolíckej charity, odkiaľ ich rozposielajú do konkrétnych centier po celom svete. Podľa Miroslavy Knapíkovej je ideálne napísať list v angličtine. Na Ukrajinu aj v ruštine. Do centier, kde pôsobia Slováci, je možné napísať list aj po slovensky.

Cieľom Adopcie na diaľku je poskytnúť deťom v rozvojových krajinách také vzdelanie, ktoré im umožní samostatnosť. Najčastejšie ide o štúdium na učňovke či strednej škole, ktoré vedie k osvojeniu si konkrétneho remesla. V Ugande napríklad dievčatá študujú za krajčírky a v Indii zas chlapci za elektrikárov.

Šikovné deti s dobrými výsledkami môžu v prípade záujmu pokračovať v štúdiu aj na vysokej škole. V tomto štúdiu ich tiež podporuje adoptívny rodič, pričom výška jeho mesačného príspevku sa nemení. „Dieťaťa sa vždy pýtame, čím chce v dospelosti byť. Nenútime ich študovať niečo, čo nechcú,“ hovorí Miroslava Knapíková.

Problémom je podľa nej skôr presvedčiť rodičov o dôležitosti vzdelania. Koordinátori vo Vietname majú napríklad raz ročne spoločné semináre, kde ich učia komunikovať s rodičmi a vysvetliť im, prečo je vzdelanie do života potrebné.

„V týchto krajinách rodičia často vyvíjajú na dieťa tlak, aby čím skôr pracovalo a pomáhalo tak rodine. Vysvetľujeme im, že s vyšším vzdelaním budú deti schopné pomáhať rodine ešte lepšie,“ dodáva Miroslava Knapíková.

Ukrajina potrebuje pomoc

Medzi krajiny, kde Adopcia na diaľku len nedávno rozbehla svoje projekty, patrí aj Ukrajina. Podľa koordinátora Martina Kružliaka ju v súčasnosti trápi tak vojnový konflikt, ako aj chudoba či emigrácia do zahraničia.

Vnútorné nepokoje a protesty na Ukrajine sa začali podľa jeho slov už v roku 2013 a Slovenská katolícka charita na ne zareagovala vyhlásením zbierky materiálnej pomoci. V roku 2014 sa tam začal vojnový konflikt v súvislosti s anexiou Krymu a Adopcia na diaľku tam v tom čase rozbehla svoj prvý projekt v chlapčenskom detskom domove.

„Vnútorné vysídlenie tu postihlo jeden a pol milióna ľudí, z toho dvestotisíc detí,“ opisuje situáciu v krajine Martin Kružliak. Hovorí, že tieto rodiny museli zo sekundy na sekundu opustiť svoje domovy bez akýchkoľvek osobných vecí, len s nevyhnutnými dokladmi. Následne boli umiestňované v sociálnych zariadeniach či charitách a okrem problémov so zamestnaním ich často trápia aj posttraumatické stresové poruchy.

Martin Kružliak približuje, že minimálna mzda na Ukrajine sa v súčasnosti pohybuje približne vo výške dvesto eur. Detské prídavky sú vo výške tridsiatich eur a príspevky v hmotnej núdzi sú rovnako nízke a určené len pre oficiálne zamestnaných.

Ukrajina je navyše špecifická veľkými regionálnymi ekonomickými rozdielmi. Väčšie mestá orientované na turizmus ako Kyjev a Ľvov nie sú také chudobné a sever krajiny je na tom výrazne lepšie v porovnaní so západom či východom.

Zdravotná starostlivosť je podľa Martina Kružliaka na Ukrajine oficiálne bezplatná, ale v realite je to inak. Podľa informácií ich koordinátorov v teréne sa náklady na pôrod môžu vyšplhať až do výšky tristo eur a žena si musí so sebou do nemocnice priniesť aj vlastný jód, rukavice či ihlu s niťou. Výber nosných alebo krčných mandlí u dieťaťa vyjde aj na päťsto eur, čo predstavuje dva až tri mesačné platy rodičov s nízkym príjmom.

Situáciu detí zo sociálne slabších rodín vo svete zhoršila aj pandémia covidu-19. Chudobné rodiny sa často živia kontaktnými povolaniami, napríklad predajom na tržniciach. Veľa z nich tak v dôsledku pandémie prišlo o prácu alebo im radikálne klesli tržby. Mnohí rodičia sa napriek príznakom nechodia testovať, pretože v prípade pozitívneho výsledku by museli zostať v karanténe a prišli aj o zvyšok zárobku.

Školy na Ukrajine prešli na online vzdelávanie dosť neskoro, aj to v závislosti od konkrétneho regiónu. Centrá, s ktorými spolupracuje Slovenská katolícka charita, sa snažili zostať otvorené čo najdlhšie. Deti tak mohli prichádzať a pripájať sa na online vyučovanie, robiť si domáce úlohy či chodiť na doučovanie. Vyučovanie pre jednotlivé ročníky vysielala na Ukrajine aj štátna televízia. Peniaze z Adopcie na diaľku sa skrze Malé projekty použili aj na nákup výpočtovej techniky pre online vzdelávanie.

V projektoch na Ukrajine je momentálne zapojených tisíctristo detí. Mnohé z nich už stihli ukončiť strednú školu a vyučiť sa v rôznych remeslách. Projekt Adopcia na diaľku dnes u našich východných susedov podporuje deväť centier a od septembra tohto roka k nim pribudli tri nové. Ďalších sto detí tak čaká na adopciu, a tým aj šancu na lepšiu budúcnosť.

Fotografie: Slovenská katolícka charita/Adopcia na diaľku

Pozn. redakcie: Článok vznikol v spolupráci a s podporou projektu Adopcia na diaľku.