Dubček bol symbolom odvahy, humanity a nádeje na lepšie časy, povedal Heger

Alexander Dubček bol symbolom odvahy, humanity a nádeje na lepšie časy. Zapísal sa do slovenských i svetových dejín. Skonštatoval to premiér Eduard Heger.

„Zapísal sa do slovenských dejín a preslávil vo svete pre svoje reformné úsilie, ale hlavne pre demokratizáciu. Ako vrcholný predstaviteľ Pražskej jari pozdvihol nádej v ľuďoch tým, že otvoril dvere demokratickým princípom,“ uviedol Heger na adresu Dubčeka.

Uviedol viacero príkladov, napríklad zavádzanie slobody tlače, slobody cestovania, rehabilitáciu politických väzňov a podobne. Aj pre snahy zavádzať prvky demokracie do diktatúry vtedajšieho režimu sa podľa Hegera zapísal do slovenských dejín a stal sa známym po celom svete.

Premiér skonštatoval, že nádej na lepšie časy je niečo, po čom túži každá generácia. Poukázal pritom aj na aktuálnu pandemickú situáciu. Dejiny Slovenska podľa neho jasne ukazujú, že ak sa ako národ zomkneme, zvládneme všetko.

„Som si istý, že je to tak aj dnes. Preto dnes, pri pripomenutí si 100. výročia narodenia Dubčeka, inšpirovaní jeho odvahou sa, prosím, zomknime aj my a vyhrajme zápas proti covidu-19,“ apeloval na verejnosť.

Na otázky o kontroverznosti osobnosti Dubčeka odpovedal Heger tým, že Dubček otváral dvere demokracii. Myslí si, že si treba pripomínať svetlé udalosti našich dejín a na nich stavať. Pripomenul, že demokracia nie je zadarmo, že ju museli vybojovať naši predkovia a my by sme ju mali zveľaďovať.

Výročie narodenia Dubčeka si už pripomenuli aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s podpredsedom snemovne Jurajom Blanárom (Smer) a ďalšími poslancami.

Prezidentka označila Dubčeka za jednu z najvýznamnejších osobností slovenských dejín

Podobne urobila prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá si uctila Dubčekovu pamiatku položením venca pri jeho hrobe na Cintoríne Slávičie údolie v Bratislave spolu s jeho synom. Dubček podľa nej patrí k historickým osobnostiam, ktoré prekročili svoju rolu. Hlava štátu ho označila za jednu z najvýraznejších osobností slovenských dejín.

„Bol mužom augusta ’68, ale aj novembra ’89 a aj vďaka nemu je dnes Slovensko demokratickým štátom,“ uviedla Čaputová na sociálnej sieti. „Spolupodieľal sa na dosiahnutí cieľov, vďaka ktorým je dnes Slovensko demokratickým štátom a ktoré možno pôvodne aj on sám považoval za nemysliteľné.“

Alexander Dubček bol prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa od januára 1968 do apríla 1969. Bol symbolom reforiem známych ako Pražská jar, ktoré vyvrcholili v roku 1968. V auguste 1968 demokratizačný proces násilne ukončila invázia sovietskych a ostatných spojeneckých armád.

Z funkcie musel Dubček odísť po nátlaku Kremľa. To označujú historici za začiatok normalizačného procesu v bývalom Československu. Po Nežnej revolúcii sa v decembri 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia.