Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
17. november 2021

V nenežných časoch

Prečo je Ondřejíčkova a Tkačenkova lekcia užitočná

Dnes je výročie revolúcie s prívlastkami nežná či zamatová. A sľubovali sme si v nej lásku, vravieť pravdu len. Naivné, gýčové?

Prečo je Ondřejíčkova a Tkačenkova lekcia užitočná

Foto TASR/Jakub Kotian

Na Slovensku nežnú revolúciu koordinovalo hnutie s názvom Verejnosť proti násiliu. Jeho vedenie odmietlo, aby sa spoločnosť mstila dokonca aj krutým eštebákom či komunistickým pohlavárom.

Nie, žiadna pomsta! Sľúbili sme si lásku a pravdu. Jedinou zbraňou boli zvoniace kľúče. Dnes to možno vyzerá až čudne.

Nostalgicky ako pamätník chcem pripomenúť jeden večer z novembra 1989, keď vodcovia nežnej revolúcie vyzvali protestujúcich, aby podali ruku a povedali milé slovo policajtom, ktorí prišli na námestie ešte v službe totalitnému štátu. A stálo sa potom v radoch, aby človek mohol stisnúť ruku policajtovi a dať mu najavo, že v ňom nevidí nepriateľa. Trápne, detinské? Ale aká silná formujúca skúsenosť to bola!

Svet vtedy obdivoval Československo za kultivovanú revolúciu plnú noblesy a láskavosti. Užili sme si vtedy ten obdiv a boli sme hrdí, že sa vieme dokonca aj elegantne a nenásilne vzbúriť.

Áno, nebola pandémia, neboli sociálne siete, nikto netrpel klimatickou úzkosťou…

Dnes nežijeme nežné časy. Dnes sa chodí nadávať zdravotníkom, vedcom, provokovať predavačky a ochrankárov do Lidla, hejtuje sa na sociálnych sieťach a politici pokojne použijú vulgarizmus či expresívnejší výraz, aby pôsobili razantne či autenticky.

Strašne sme zhrubli. Ale strašne.

Tí dvaja sa už ťažko budú zbavovať nálepky povýšeneckých primitívov, ktorí opovrhujú ľuďmi. Zdieľať

No a práve teraz sa objavilo niečo, čo spočiatku vyzeralo ako nepodstatná hlúposť.

Lenže niekedy sú práve takéto hlúposti pre spoločnosť dôležité, lebo odkryjú viac, ako by sa zdalo. To je aj prípad dialógu Ondřejíčka a Tkačenka na Twitteri. Veď viete o čom, o kom.

Iste, ich statusy v poloverejnej debate sú odpudzujúce. Tí dvaja sa už ťažko budú zbavovať nálepky povýšeneckých primitívov, ktorí opovrhujú ľuďmi. To nie je ľahko nositeľný biľag.

Ale to ich twitterovské tliachanie ukázalo niečo, čo sa tu už dlho pod povrchom dialo a svoju špičku zažívalo najmä počas parlamentnej debaty o novele Anny Záborskej, ktorá mala zvýšiť ochranu nenarodených detí.

Najmä na stránkach denníka SME sa o Anne Záborskej a o ľuďoch, ktorí zastávajú podobné názory, písalo síce slušnejšími slovami, ale s podobne veľkým pohŕdaním a posmechom.

Vnímavý čitateľ to musel cítiť. Že je to kritika bez rešpektu, úcty či tolerancie. Strašne povýšenecké a krátkozraké to bolo.

Osobne sa ma to veľmi dotýkalo, pretože patrím k zakladateľom SME.

Inzercia

Ale twitterovská komunikácia Ondřejíčka a Tkačenka akoby isté veci skryté medzi riadkami odhalila.

Mnohí veriaci zistili, ako ich vnímajú ľudia, ktorí pôsobia v „mienkotvornom“ médiu a ktorí si istým spôsobom nárokujú právo formovať hodnoty a názory tejto spoločnosti. Čo s týmto svojím precitnutím veriaci ľudia urobia, uvidíme.

Vidno, že u mnohých sa zdvihla vlna nenávisti, odporu, hnevu či frustrácie. No to je zničujúca cesta.

Možno ani netreba hneď prepadať hystérii a hovoriť o liberálnych fašistoch, stačia aj miernejšie a jednoduchšie slová. Zdieľať

Biskup Jozef Haľko prišiel s dobrým návodom. Veriacim pripomenul, že „Ježiš nás robí otvoreným pre všetkých ľudí vrátane týchto novinárov. Ja sa modlím za to, aby títo páni našli pokoj v srdci, aby prijali Ježiša Krista, aby sa obrátili. Neboli by ani prví, ani poslední v dejinách, ktorí kresťanov najprv urážali, prenasledovali a nakoniec Krista našli a našli sami seba v Kristovi a našli zmysel svojho života v Bohu. Takže Bohu nič nie je nemožné a nech toto je posolstvom nežnej revolúcie.“

Kresťania teda môžu zvoliť aj takúto originálnu cestu, hoci sa Ondřejíček s Tkačenkom isto na nej dobre pobavia. Nech si to chlapci užijú!

Dôležité je, že sme videli pobúrenie aj na druhej strane. Iveta Radičová vmietla zmätenej šéfredaktorke SME do tváre slová o úplnom profesionálnom zlyhaní. Prezidentka v predvečer výročia hovorila o tom, že naše povzbudenie dnes potrebujú najmä ľudia, ktorí sú objektom nenávisti. A títo ľudia sa nesmú cítiť sami. Martin M. Šimečka písal v Denníku N o liberálnom fašizme a napísal, že mu je bližší slušný konzervatívec než surový liberál.

Treba byť na tieto slová vnímavý, je to podaná ruka. Neprehliadajme ju, prijmime ju s vďakou.

Možno ani netreba hneď prepadať hystérii a hovoriť o liberálnych fašistoch, stačia aj miernejšie a jednoduchšie slová, ako napríklad pýcha a predsudok.

Svojím spôsobom zohrali Ondřejíček a Tkačenko rolu užitočných idiotov.

Vlastne to bola celkom zaujímavá lekcia a podnetné pripomenutie si hodnôt, ktoré sa usilovala obnoviť v spoločnosti nežná revolúcia.

Pokojne môžeme podať Ondřejíčkovi a Tkačenkovi ruku. A dať im najavo, že sa síce strašne mýlia, ale my nimi nebudeme opovrhovať.

Lebo by sme ublížili sebe aj tejto krajine.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.