Úmrtie Vo veku 86 rokov zomrel akademický maliar Miroslav Cipár

Vo veku 86 rokov zomrel v pondelok večer v Bratislave akademický maliar, grafik a ilustrátor Miroslav Cipár. Informovali o tom jeho syn Vladimír a dcéra Táňa.

Miroslav Cipár, jeden z najvšestrannejších slovenských výtvarníkov, za svoju ilustrátorskú tvorbu získal množstvo domácich i zahraničných ocenení.

Jeho bohaté portfólio tvoria maľby, sochy, grafiky, vytvoril aj mnohé známe logá. Nepochybne najpopulárnejšie sú však jeho ilustrácie, za ktoré získal viacero významných ocenení.

Kysucký rodák

Miroslav Cipár sa narodil 8. januára 1935 v osade Semeteš, ktorá je časťou obce Vysoká nad Kysucou. Jeho rodičia sa v období prvej Československej republiky vrátili z Ameriky a snažili sa podnikať.

Jeho otec Štefan Cipár ako jediný z dvadsiatich ľudí prežil vďaka náhode hromadnú popravu 20. apríla 1945, keď ustupujúci nacisti zlikvidovali celú skupinu miestnych obyvateľov (ide o známu semetešskú tragédiu). Demokraticky zmýšľajúci rodičia boli vystavení nátlaku aj po nástupe komunistického režimu.

Po maturite na žilinskom gymnáziu Miroslav Cipár študoval v rokoch 1953 – 1955 slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave u profesora Eugena Lehotského.

Vo vzdelávaní pokračoval v rokoch 1955 – 1961 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, konkrétne v oddelení grafiky u profesora Vincenta Hložníka a v oddelení monumentálnej maľby u profesora Petra Matejku.

Erudovanosť a skúsenosti získal v rokoch 1971 – 1972 v indickom Novom Dillí v Children’s Book Institut. V roku 1985 viedol workshop pre ilustrátorov na Srí Lanke. V roku 1987 získal štipendium v Spojených štátoch amerických.

Uznávaný slovenský výtvarník stál pri zrode a realizácii viacerých kultúrnych projektov, ako je napríklad Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) či Trienále insitného umenia.

Zakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu

Významnú úlohu zohral Miroslav Cipár aj v novembri 1989, keď bol jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a aktérov Nežnej revolúcie.

V Cipárovej tvorbe sa prelínali voľná maľba, kresba, kaligrafia, grafika, ale i sochárstvo a medailérstvo. Jeho aktivity siahali aj do oblasti reklamnej a plagátovej tvorby, animovaného filmu a scénografie.

Do povedomia širokej verejnosti sa zapísal najmä ako vynikajúci ilustrátor, ocenený mnohými významnými cenami. Meno Miroslava Cipára poznajú celé generácie detí vďaka jeho nadčasovým ilustráciám – spomenúť možno napríklad Hrdinský zápisník od Kláry Jarunkovej.

Bol tiež tvorcom značiek a logotypov. Pre najrôznejšie inštitúcie ich vytvoril viac ako 200, okrem iných aj logo Kysuckej galérie.

„Maľujem skoro denne. Keď nie som v ateliéri, som nervózny, nevrlý, nesvoj. Ale keď pracujem a ide mi to, keď viem, čo budem robiť, som láskavý, rozdávam sa a je mi dobre na svete,“ povedal o svojej tvorbe Miroslav Cipár.

Najvšestrannejší slovenský výtvarník

Za ilustrátorskú tvorbu získal viacnásobnú Cenu vydavateľstva Mladé letá a čestné uznania a ceny zo súťaže Najkrajšia kniha. Za ilustrácie knihy Márie Ďuríčkovej Zlatá brána získal v roku 1977 Európsku cenu na Univerzite v Padove, zlatú medailu BIB a bronzovú medailu IBA v Lipsku.

Za ilustrácie ku knižkám tejto autorky Biela kňažná a Dunajská kráľovná získal Plakety BIB ’73 a BIB ’77. Kniha Miroslava Válka Veľká cestovná horúčka s Cipárovými ilustráciami bola v roku 1982 ocenená zlatou medailou na IBA Lipsko.

Od roku 1979 bol Miroslav Cipár nositeľom Ceny Ľudovíta Fullu. V roku 2001 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy. Považuje sa za jedného z najvšestrannejších slovenských výtvarníkov.