Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
25. október 2021

Tretia vlna medzi deťmi

Ako bude vyzerať a koľko detí covidu ešte podľahne? (+ grafy)

Podľa predbežných odhadov môže skončiť v nemocniciach ďalších 700 detí. Rúška na školách majú stále veľký zmysel.

Ako bude vyzerať a koľko detí covidu ešte podľahne? (+ grafy)

Foto – TASR/AP

Počas nastupujúcej tretej vlny nie je tajomstvom, že mnohí (a nielen) odborníci za súčasných pravidiel situáciu v školách nazývajú premorením

Ako veľký problém stratégie opatrení u detí vidíme nielen to, že neexistujú mená odborníkov – tvorcov a ani ich metodika, ale hlavne to, že každá stratégia musí vychádzať z vedomostí o aktuálnom stave a mala by mať stanovený cieľ.

Síce vieme, koľko detí je zaočkovaných, ale doposiaľ nevieme aktuálne najdôležitejší údaj a to, koľko detí na Slovensku covid prekonalo. 

Predvídavé krajiny svoje rozhodnutia počas pandémie postavili na tom, že si najprv zistili, aká časť populácie je už chránená imunitou proti koronavírusu. Tak sa napríklad Veľká Británia rozhodla napriek rastúcim počtom pozitívnych testov uvoľniť väčšinu protiepidemických opatrení.

Toto na prvý pohľad riskantné rozhodnutie spravili Briti na základe vedomosti, že približne 93 % ich populácie už má protikoronavírusovú imunitu potvrdenú prítomnosťou protilátok. Pričom ľudí aspoň čiastočne chránených proti covidu je určite o niečo viac, keďže takáto imunita nie je len protilátková, ale napríklad aj bunková.

V dospelej populácii za vysokú imunitu Británia vďačí hlavne veľmi úspešnému očkovaniu, kde majú plne zaočkovanú populáciu nad 12 rokov na úrovni až okolo 85 percent. Avšak v populácii, kde očkovanie nebolo možné – u detí pod 12 rokov, mohla byť táto imunita získaná jedine prekonaním koronavírusovej infekcie.

Nesmieme však zabudnúť ani na fakt, že na britských ostrovoch až donedávna nepovažovali za dôležité očkovať dorast, a preto aj skupina od 12 do 17 rokov sa ešte len teraz očkuje, no vyše 70 percent rodičov chce svojich tínedžerov zaočkovať.

Ak teda máme plánovať stratégiu boja s pandémiou našich detí, mali by sme si zodpovedať základnú otázku: Koľko detí u nás už má imunitu proti koronavírusu? Alebo inak povedané – koľko našich detí sa už premorilo?

Bez dát ťažko hľadať odpovede

Kvalitnú odpoveď by nám dala znalosť o prítomnosti protilátok v krvi v populácii. Žiaľ, na Slovensku doposiaľ neexistuje žiadna štúdia, ktorá by ozrejmila stav imunity našej populácie voči vírusu SARS-CoV-2 (z prekonania či z očkovania). Z tejto informácie by sme mohli pomerne spoľahlivo usúdiť, čo nás čaká.

Keďže takúto štúdiu Slovensko stále nemá, v predpovediach tretej vlny len tápeme. V súčasnosti sa pripravuje protilátková štúdia pod vedením epidemiologičky Alexandry Bražinovej, avšak stále nie je spustená pre byrokratické ťažkosti.

Ak by sme mali zodpovedanú základnú otázku o stave imunity v populácii, pomohlo by nám to odpovedať aj na tie ďalšie.

Koľko detí sa ešte infikuje a v akom časovom horizonte? Z toho sa dá totiž odhadnúť, koľko z nich a kedy skončí v nemocnici. Rovnako potom vieme odhadnúť aj regionálne zaťaženie.

Budú nemocnice (detské oddelenia a kliniky) stíhať? Do akej miery a či vôbec potrebujeme nepopulárnymi opatreniami stláčať vlnu u detí na to, aby sme vedeli v danom čase zabezpečiť všetkým detským pacientom dostatočnú zdravotnú starostlivosť?

Koľko detí je koronavírusom ešte ohrozených na živote? Keďže dáta o infekcii koronavírusom u detí na Slovensku do značnej miery chýbajú, pozrieme sa aspoň na dáta u dospelých, ako aj na dáta týkajúce sa detí zo zahraničia a skúsime načrtnúť súčasný stav a možné vyhliadky do budúcnosti.

Koľko dospelých a koľko detí už covid prekonalo? 

U dospelých sa tento údaj dá odhadnúť na základe štyroch hlavných parametrov: z výsledkov testovania, z počtu hospitalizovaných pacientov, z počtov úmrtí v súvislosti s covidom a z počtu nadmerných úmrtí (s predpokladom na covid alebo v dôsledku covidu) počas pandémie.

Bez protilátkovej štúdie si musíme vystačiť s orientačnými výpočtami.

U slovenských detí sa lockdownové opatrenia dodržiavali veľmi prísne a slovenské školy boli zatvorené dlhšie ako vo väčšine iných štátov. Keďže však deti žijú v jednej domácnosti s ďalšími členmi rodiny, ktorí chodili do práce, a keďže zaočkovanosť u dospelých je stále relatívne nízka – hrubo môžeme predpokladať, že percento premorených detí je podobné ako percento premorených dospelých v produktívnom veku.

Čo vieme povedať z testov?

Deti sa počas celej pandémie testovali len v obmedzenej miere. Celkovo sme u detí do 18 rokov urobili neznámy počet všetkých PCR testov, lebo počet vykonaných PCR testov podľa vekových kategórií sa až do leta 2021 nereportoval, nahlasovali sa len pozitívne testy podľa vekových kategórií (obr. č. 1).

Obr. č. 1: Počet PCR pozitívnych detí po jednotlivých mesiacoch počas pandémie a celkový počet diagnostikovaných detí prostredníctvom PCR za celú pandémiu. Autor: Martin Huba 

Vieme však, že pozitívnych detí bolo od začiatku pandémie mierne viac ako 60-tisíc, pričom na Slovensku žije niečo vyše milióna detí do 18 rokov.

Problém je aj to, že sme dokázateľne testovali málo detí. Podiel pozitívnych testov bol totiž u slovenských detí od 1. septembra 2021 od 7,44 do 15,88 percenta z vykonaných testov.

Odporúčaný podiel pozitívnych testov je v dobrej pandemickej situácii menej ako 5 percent. Ak je počet pozitívnych testov viac ako 5 %, testujeme málo. 

U dospelých je situácia s PCR testami o niečo jasnejšia. Od marca 2020 sme mali u dospelých vyše 360-tisíc pozitívnych PCR testov. Avšak Slovensko sa zapísalo do histórie skôr množstvom antigénových testov, ktoré zachytili podobný počet pozitívnych ľudí ako PCR testy.

Čo sa však týka antigénových testov u detí, tu nemáme, žiaľ, ani základné dáta. Ministerstvo nereportuje celkový počet vykonaných testov podľa veku a ani počet pozitívnych testov u detí. 

Celkovo sme prostredníctvom výterových testov (PCR a Ag) zachytili viac ako 800-tisíc ľudí, pritom však musíme zohľadniť možné duplicity, ako aj istý počet falošne pozitívnych nálezov z antigénových testov. 

Žiaľ, skutočnú prevalenciu ochorenia u detí z testov nevieme na Slovensku rozumne odhadnúť, keďže deti sa testujú podstatne menej.

Vhodnejší parameter na odhad situácie u detí na Slovensku poskytnú zrejme údaje o hospitalizáciách a úmrtiach.

V súvislosti s covidom bolo na Slovensku podľa medializovaných informácií hospitalizovaných okolo 700 detí. Nejde však o oficiálny údaj, taký nie je verejnosti prístupný.

Dospelých bolo hospitalizovaných podstatne viac ako detí – až 53-tisíc. Dôvod je, samozrejme, v tom, že čím je vek vyšší, tým je vyššie aj riziko vážnejšieho priebehu. U detí do nemocnice podľa Americkej pediatrickej asociácie (AAP) smeruje 0,1 – 2 percentá z pozitívne testovaných detí.

Obr. č. 2: Príjmy do nemocníc za celú pandémiu. Autor: Martin Huba

Počty mŕtvych od začiatku pandémie svedčia o tom, že sa u nás najmä počas druhej vlny premorila značná časť dospelej populácie. V súvislosti s covidom zomrelo vyše 12 800 dospelých. Skutočný počet zomrelých v dôsledku covidu bol však vyšší, čo vieme z počtu nadmerných úmrtí, ktorých bolo až 17 645.

To znamená, že počas koronavírusovej pandémie zomrelo ešte takmer o 5 000 ľudí viac, ako sa potvrdilo pri pitve (samozrejme, nie všetci zomreli na covid-19).

Na základe všetkých týchto dát môžeme urobiť spätne odhad, koľko dospelých ľudí sa premorilo. Veľmi hrubým odhadom to môže byť okolo 30 – 50 percent dospelej populácie, hoci presnejšia štúdia protilátok by mohla daný interval zúžiť.

Vychádzame z predpokladu, že u detí je situácia obdobná, teda že doteraz sa premorilo podobne približne 40 – 45 percent detí. Podobný priemer možného premorenia v detskom veku vyjde z hrubého prepočtu hospitalizovaných detí (25 – 70 percent).

Koľko detí získalo imunitu zaočkovaním? 

Našťastie, počet imunizovaných detí tvoria deti, ktoré covid prekonali, a zároveň tých, ktoré sa dali zaočkovať.

Počet zaočkovaných detí do 18 rokov je niečo vyše 70-tisíc (obr. č. 3), pričom sa očkuje nad 12 rokov. Očkovanie pod 12 rokov bude ešte nejaký čas len veľmi výnimočné a zatiaľ sa nerealizuje. Ako vidíme z obrázka č. 3, záujem o očkovanie u detí posledné mesiace klesá.

Obr. č. 3: Počet zaočkovaných detí do 18 rokov podľa mesiacov. Autor: Martin Huba

Zaočkovaných detí do 18 rokov máme v súčasnosti niečo vyše 74-tisíc, teda 7,2 percenta z populácie všetkých detí do 18 rokov. 

Inzercia

Žiaľ, nevieme, aký je počet detí, ktoré covid prekonali a zároveň sa dali zaočkovať, najmä preto, že deti nemuseli o prekonaní covidu vedieť, či už v dôsledku priebehu bez symptómov. alebo slabého testovania. 

Keďže sa nám začala tretia vlna a s vysokoinfekčnou deltou, tak počet imunizovaných detí môže byť až do 50 percent. To znamená, že rovnaký počet detí sa môže v nasledujúcich mesiacoch infikovať, a tým „premoriť“ v prípade, že predtým nezískajú imunitu očkovaním.

A ako sme uviedli v predchádzajúcich textoch a aj osobne zažili, očkovanie je bezpečnejšia cesta k imunite.

Koľko detí sa dostane ešte do nemocnice?

Na Slovensku sme mali zatiaľ približne 700 hospitalizovaných detí z celkovo zachytených 60-tisíc PCR pozitívnych testov, teda mierne nad 1 percento. To znamená, že situácia u nás je podobná ako napríklad v USA. Tam išlo do nemocnice 0,5 percenta pozitívne testovaných detí.

Hospitalizácie budú skôr niekde medzi 0,1 – 0,5 percentami všetkých pozitívnych, keďže testovanie nezachytí všetkých a rozdiel medzi slovenským 1 a americkým 0,5 percentom sa dá najlepšie vysvetliť slabším testovaním na Slovensku.

S nástupom delty sa absolútny počet hospitalizácií zvyšuje, avšak toto je podmienené skôr vyšším počtom celkových nákaz ako horším priebehom ochorenia.

Karty u nás môže ešte zamiešať zrušenie povinnosti alebo „zdobrovoľnenie“ nosenia rúšok na školách.

CDC, WHO, Americká pediatrická asociácia a ďalšie organizácie nosenie rúšok totiž dôrazne odporúčajú a navrhujú aj ďalšie opatrenia, ktoré sme opísali v jednom z našich predošlých článkov.

Nízka vírusová nálož (vďaka rúškam) totiž znamená základný predpoklad ľahšieho priebehu ochorenia u detí i dospelých. Keď sme povinnosť zrušili, môžeme očakávať viac ťažších priebehov u detí, a tým viac detí v nemocniciach.

Ktoré deti sú vo väčšom riziku?

Sú to deti do prvého roka života, deti s ochoreniami srdca, poruchami imunity či astmou. Dobre kompenzovaná a liečená astma nezvyšuje riziko horšieho priebehu, čo však neplatí o nedostatočne liečenej astme, kde sa riziko horšieho priebehu jednoznačne zvyšuje. 

Na základe nášho hrubého odhadu, že imunizovaných detí môže byť 40 – 50 percent (400- až 500-tisíc), okolo 500-tisíc detí sa môže premoriť počas tretej vlny. Teda v najbližších mesiacoch môžeme očakávať nárast počtu detí v nemocniciach.

Približne 20 – 25 percent z hospitalizovaných detí končí na JIS alebo ARO so závažným priebehom

Ak sme teda z doteraz premorených detí (zaočkovaných nepočítame) mali v nemocniciach 700 detských pacientov, do nemocnice sa ich ešte môže v priebehu tohto školského roka dostať ďalších 700, najmä ak sa čím skôr nezaočkujú aspoň tí, ktorí sa môžu.

U 150 – 200 detí sa môže vyvinúť vážny priebeh vyžadujúci liečbu na JIS či detskom ARO.

Ako často podľahnú deti covidu?

Na Slovensku zatiaľ zomrelo v súvislosti s covidom 12 detí.

V USA namerali detskú smrtnosť (počet zomrelých z počtu dokázane infikovaných) zhruba do 0,02 %, čo je, našťastie, výrazne menej ako u amerických neočkovaných dospelých, kde je smrtnosť 1 – 2 %. 

Ak teda z premorených detí zomrelo doteraz 12, z vyše 50 percent ešte neimunizovaných detí môže zomrieť na covid hrubým odhadom ešte ďalších okolo 10-15 detí. 

Obr. č. 4: Počet úmrtí na Slovensku v súvislosti s covidom.

Covid má u detí aj neskoršie následky – najmä závažný mulitsystémový zápal u detí s názvom MIS-C. Koľko detí sa môže ešte týkať?

Multisystémový inflamačný syndróm je zápalové ochorenie prebiehajúce na viacerých orgánových systémoch (srdcovo-cievny, tráviaci, obličkový, kožno-slizničný a ďalšie), ktorý postihuje špecificky deti. Podobný syndróm sa veľmi zriedkavo vyskytuje aj u dospelých (MIS-A).

MIS-C je závažné ochorenie, ktoré sa prejaví niekoľko týždňov po prekonanej, často aj bezpríznakovej koronavírusovej infekcii. Dieťa má niekoľko dní vysokú horúčku, vysoké zápalové parametre v krvi, červené – prekrvené spojovky očí, vyrážky, môže mať bolesti brucha a hnačku.

Pri skorej a dobrej liečbe je prognóza veľmi dobrá a ťažkosti ustupujú krátko po začatí liečby, avšak syndróm treba včas a správne diagnostikovať a liečiť.

Vyskytuje sa častejšie u detí z oblastí, ktoré sú zasiahnuté najviac. Predpokladá sa, že je to z dôvodu vysokej vírusovej nálože, ktorou sa dieťa infikuje, pretože prípady sa začnú objavovať dva až štyri týždne po tom, ako vlna v danej oblasti začne dosahovať maximum. Aj z tohto dôvodu sa prihovárame za to, aby deti v školách mali rúška, tie totiž môžu znížiť vírusovú nálož.

Výskyt v jednotlivých krajinách sa ťažko porovnáva, keďže častejšie sa objavuje u afroamerických a hispánskych detí. Preto sa nedajú údaje o výskyte napríklad v USA jednoducho preniesť na našu populáciu.

Najpresnejšie dáta najmä z USA hovoria, že táto komplikácia sa vyskytne asi u jedného z 1 000 – 2 000 pozitívne testovaných detí. Pri slabom testovaní by však tento pomer mal byť ešte vyšší (napríklad jeden z 500 až 1 000 pozitívne testovaných, keďže pri hospitalizáciách slovenské čísla vychádzajú, akoby sme robili zhruba polovicu testovania voči USA).

Podľa našich neoficiálnych údajov sme na Slovensku zaznamenali zatiaľ približne 100 prípadov MIS-C, čo naznačuje, že slovenské deti týmto ochorením trpia menej alebo majú výrazne menej závažný priebeh, ktorý môže uniknúť diagnostike.

Nie je však ľahké zodpovedať, koľko prípadov MIS-C nás na Slovensku ešte čaká, keďže na výskyt majú vplyv aj ďalšie faktory, no určite možno očakávať ešte desiatky prípadov.

Čo môže zmeniť prognózu?

Faktory, ktoré môžu priniesť lepšie čísla, ako uvádzame vyššie, sú: možnosť, že určitá časť detí sa premoreniu predsa len vyhne, a tiež ďalšie rozšírenie očkovania v daných vekových skupinách.

Naopak, sú aj faktory, ktoré môžu naše predpovede zmeniť do horších čísel: najmä teoretická hrozba ďalšieho variantu, ktorý môže deti ovplyvniť inak. 

Americká FDA bude už 26. októbra rokovať o schválení očkovania pre deti vo veku 5 – 11 rokov. Tím odborníkov však v predstihu vypracoval pre FDA základný dokument sumarizujúci dáta zo štúdie v tejto vekovej skupine.

Účinnosť voči symptomatickému covidu u 5- až 11-ročných bola 90,7 % a v tejto relatívne malej štúdii sa nevyskytli žiadne myokarditídy (zápaly srdcového svalu).

Keby v konečnom dôsledku boli tieto zápaly tiež také časté ako u 12- až 17-ročných, odborníci zhodnotili, že benefit očkovania by aj v tejto vekovej skupine predsa výrazne prevážil riziko. 

Žiaľ, nato, aby sme nastavili pravidlá v školách a medzi deťmi všeobecne, musíme mať najprv jasno v tom, akého počtu detí sa covid ešte môže týkať. Ideálne je mať tieto informácie čo najpresnejšie aj v rámci situácie v jednotlivých lokalitách.

Nech už budú nasledujúce mesiace akékoľvek, môžeme povedať dve veci: očkovanie je bezpečná cesta, ako dieťa chrániť pred ťažkým priebehom a následkami covidu, a zároveň rúška, vetranie aj základná hygiena stále dobre fungujú, preto je dobré mať ich na pamäti i naďalej.  

 


Celkový počet vykonaných PCR testov a počet pozitívnych testov vo vekových kategóriách do 19 rokov na logaritmickej škále od 1. 9. 2021 do 11. 10. 2021. Autor: Martin Huba

Celkový počet vykonaných PCR testov a počet pozitívnych testov v jednotlivých vekových kategóriách do 19 rokov od 9. 9. 2021 do 11. 10. 2021. Odporúčaný podiel pozitívnych testov je v dobrej pandemickej situácii menej ako 5 percent. Ak je počet pozitívnych testov viac ako 5 %, testujeme málo. Autor: Martin Huba

Počet PCR pozitívnych testov vo vekovej skupine nad 20 rokov. Autor: Martin Huba

Nadmerné úmrtia. Zdroj: Eurosurveillance, prepočty: Martin Šuster, vizualizácia: Martin Huba

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.