Kňaz, ktorého uniesli islamisti, dnes pomáha so slovenskou akciou

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kňaz, ktorého uniesli islamisti, dnes pomáha so slovenskou akciou

Osudy utečencov z Iraku, ktorí prídu na Slovensku, boli istý čas spojené s týmto kňazom. Otec Douglas je hlavou utečeneckého tábora Mar Ellia v Erbile.

Hoci každý obyvateľ tohto tábora si prežil drámu, príbeh otca Douglasa je doslova mrazivý. Zároveň však lepšie než akékoľvek správy a štatistiky vystihuje časy, ktoré dnes kresťania na Blízkom východe prežívajú.

Keď som tábor na jar tohto roku navštívil, charizma tohto kňaza mi okamžite udrela do očí. Slovo otec, ktorým ho všetci oslovovali, stopercentne sedelo. Pre obyvateľov tábora bol kňazom, duchovným poradcom, učiteľom, sociálnym pracovníkom v jednom. Bola to najmä jeho zásluha, že tento tábor fungoval oveľa lepšie ako iné, ktoré som v Iraku a Sýrii videl.

Od iných ľudí som vedel o jeho osobnej skúsenosti s islamistickým fanatizmom a požiadal som ho, aby mi ako novinárovi svoj príbeh porozprával. Odmietol. S tým, že tieto udalosti ešte sám nespracoval a nechce o nich médiám hovoriť. Rozumel som mu. Bol som pre neho neznámym človekom a v tábore som strávil len niekoľko hodín.

Neskôr o svojej skúsenosti porozprával fotografovi Antonovi Fričovi, ktorý tábor Mar Ellia navštívil viackrát. Keď sme sa spolu lúčili, opýtal som sa ho, čo by Slovensko mohlo pre jeho ľudí urobiť. Kňaz odpovedal stručne: „Pomáhajte nám, nezabudnite na nás a modlite sa za nás.“

Otec Douglas sa narodil v Bagdade a v hlavnom meste Iraku bol aj vysvätený za kňaza. Po páde režimu Saddáma Husajna a po tom, ako Irak opustili americkí vojaci, vypukli v Bagdade boje medzi rôznymi sunitskými a šíitskymi frakciami. Život v irackej metropole sa stal neznesiteľným a častým terčom násilia sa stala aj kresťanská komunita.

Kostol, v ktorom otec Douglas pracoval, bol vyhodený do povetria a aj on sám bol šíitskymi milíciami postrelený do nohy. V roku 2006, keď sa vracal z návštevy príbuzných, jeho auto obkľúčili ozbrojenci a uniesli ho.

V zajatí bol deväť dní. Mal zaviazané oči a štyri dni nedostal piť. Za jeho prepustenie žiadali od diecézy výkupné. Keď v telefonáte s kňazom z tejto diecézy povedal, že je pripravený zomrieť a nech nič neplatia, začalo sa peklo. Bili ho kladivom, zlomili mu nos a vybili mu všetky zuby. Pri bití mali zapnuté televízne kanály, ktoré vysielali verše z Koránu. Ako mu povedali, bolo to tak preto, aby susedia nepočuli jeho krik a boli naďalej presvedčení, že v ich susedstve žijú zbožní ľudia.

„Po niekoľkých dňoch prestali, lebo som nekričal. Raz mi povedali, že keď niekoho unesú, tak tí ľudia prosia o čokoľvek. Ani neviem, či som bol taký silný, ale povedal som im: Som tu s vami ako na pikniku, robte, čo musíte robiť. Rozdiel medzi vami a nami je, že pre vás sa smrťou všetko končí. Pre mňa je to len začiatok. Oni odpovedali, aby som prestal rozprávať veci, ktorým nerozumejú,“ hovorí otec Douglas.

On sám prežil, mnohým iným sa to však nepodarilo. Hoci otec Douglas tvrdí, že má viac moslimských než kresťanských priateľov, jeho slovník voči moslimom je však veľmi tvrdý. A až príliš paušalizujúci. Po tom, čo prežil, sa tomu dá rozumieť. Aj toto je totiž jeden z dôsledkov násilia, ktoré dnes na Blízkom východe zúri.

Spoveď otca Douglasa, ktorú natočil Anton Frič, si môžete pozrieť tu.

Foto: Anton Frič

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo