Nemecké voľby Sociálni demokrati tesne zvíťazili nad konzervatívnou úniou

Sociálni demokrati tesne zvíťazili nad konzervatívnou úniou
Kandidát Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a minister financií Olaf Scholz. Foto – TASR/AP
CDU/CSU dosiahla po 16 rokoch vládnutia Merkelovej svoj najhorší výsledok od roku 1949.
8 minút čítania 8 min
Vypočuť článok
Nemecké voľby / Sociálni demokrati tesne zvíťazili nad konzervatívnou úniou
0:00
0:00
0:00 0:00
TASR
TASR
Postoj
Postoj

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa stali sociálni demokrati z SPD, ktorí tesne porazili kresťanských demokratov (CDU/CSU) odchádzajúcej kancelárky Angely Merkelovej.

Vyplýva to z oficiálnych výsledkov sčítania, informujú agentúry DPA a AP.

SPD získala 25,7 percenta hlasov, pokým za blok CDU a CSU hlasovalo 24,1 percenta voličov, oznámil úrad spolkového volebného komisára v noci na pondelok po sčítaní hlasov zo všetkých 299 volebných obvodov.

Pre SPD s volebným lídrom Olafom Scholzom ide o úspech po niekoľkých rokoch volebných prepadov, zatiaľ čo únia CDU/CSU dosiahla po 16 rokoch vládnutia Merkelovej svoj najhorší výsledok od roku 1949. Napriek tomu jej kandidát na spolkového kancelára Armin Laschet vyhlásil, že sa bude tiež uchádzať o poverenie zostaviť novú vládu.

Tretí sú Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách, aj keď zaostali za predvolebnými očakávaniami. Polepšili si aj liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorí dostali 11,5 percenta hlasov. Obe strany už signalizovali ochotu vstúpiť do trojstrannej koalície s SPD alebo CDU/CSU, ktoré si neželajú pokračovanie doterajšej veľkej koalície.


Odchádzajúca nemecká kancelárka Angela Merkelová a kandidát na post nemeckého kancelára z CDU Armin Laschet. Foto - TASR/AP

Na piatom mieste skončila doteraz tretia najsilnejšia parlamentná strana, krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 10,3 percenta hlasov. Strana Ľavica prišla o takmer polovicu voličov, keď za ňu hlasovalo len 4,9 percenta. Napriek neprekročeniu päťpercentnej hranice vstupu do Spolkového snemu (Bundestag) bude mať v ňom zastúpenie, keďže obhájila tri priame mandáty.

Jedného poslanca bude mať – po prvý raz od roku 1949 – aj Združenie voličov južného Šlezvicka (SSW), ktoré ako strana dánskej menšiny nemusí splniť podmienku najmenej piatich percent hlasov.

Rozloženie síl v Spolkovom sneme sa po takýchto výsledkoch výrazne zmení a Nemecko tak podľa všetkého čakajú náročné koaličné rokovania, píše DPA. Krajina by po prvý raz od 50. rokov mohla mať trojstrannú spolkovú vládu.

Účasť na voľbách dosiahla 76,6 percenta, čo je na úrovni predošlých volieb z roku 2017 (76,2 percenta).

Komentár Martina Hanusa:
O skutočnom dedičstve politiky Angely Merkelovej sa budú viesť spory ešte dlhé roky. Na jednej strane stála na čele silného a stabilného Nemecka, ktorého medzinárodná prestíž skôr rástla. Ešte začiatkom tohto tisícročia vyzeralo Nemecko so zabrzdenou ekonomikou a masívnou nezamestnanosťou ako "chorý muž Európy". V USA, ktoré sa vtedy opájali sebavedomím amerického sna, hľadeli na kapitalizmus rýnskeho typu ako na nevydarený experiment sociálneho štátu. Ale finančná kríza, ktorá odštartovala v USA, túto optiku celkom zmenila.

Angela Merkelová určila spôsob, akým sa EÚ vyrovnala s finančnou krízou a fakt, že sa spoločná mena pred desiatimi rokmi nerozpadla, bol aj jej zásluhou. Na druhej strane nemecká kancelárka zlyhávala tam, kde sa neriadila svojím pragmatickým inštinktom, ale konala pod tlakom mediálnej emócie - v roku 2011 po nehode vo Fukušime nariadila odchod Nemecka z atómovej energetiky a následne si osvojila extrémnu zelenú agendu, ktorá nijako nevyrieši problém klímy, zato prinesie Nemecku aj EÚ mnohé zbytočné náklady, ktoré oslabia strednú triedu.

V septembri roku 2015 odmietlo Nemecko pod Merkelovej vedením plniť jednu zo základných úloh štátu - chrániť hranice - a vyvolala tak ilúziu, že Európa otvorenou náručou víta všetkých mladých a frustrovaných ľudí Afriky a Blízkeho východu. Bola to krátkozraká politika, neskôr sama kancelárka zabetónovala eurósku hranicu paktom s tureckým prezidentom Erdoganom.

Niekoľko mesiacov trvajúca rezignácia na ochranu vnútroštátnych hraníc zmenila mentálnu mapu EÚ: vyvolala rozmach národno-populistických síl, prispela k tomu, že o necelý rok odhlasovali Briti odchod z Európskej únie, a najmä k tomu, že sa stredná Európa pod intelektuálnym lídrovstvom Viktora Orbána odcudzila Nemecku a začala hľadať svoju novú politickú identitu mimo bruselského rámca.

Liberálne elity Západu Angelu Merkelovú pre jej postoje velebili, bola pre nich antipódom Donalda Trumpa a ešte dlho im bude chýbať. Ale paradoxom je, že na konci jej éry je liberálna demokracia značne slabšia než v roku 2005, keď východonemecká politička získala jedinečnú moc.

Bavorskí konzervatívci dosiahli vo voľbách svoje vôbec najhoršie výsledky

Kresťanskosociálna únia (CSU), ktorá dominovala na politickej scéne juhonemeckej spolkovej krajiny Bavorsko celé desaťročia, dosiahla v nedeľných voľbách svoje vôbec najhoršie výsledky na krajinskej i spolkovej úrovni. 

Strana vedená vplyvným bavorským premiérom Markusom Söderom, získala v celoštátnych voľbách 5,1 percenta hlasov, takže päťpercentnú hranicu na vstup strán do Spolkového snemu prekonala len tesne, vyplýva z odhadov zverejnených po skončení hlasovania. Vo voľbách v roku 2017 pripadlo CSU na celoštátnej úrovni 6,2 percenta hlasov.

DPA pripomenula, že tieto výsledky však treba vnímať v kontexte, keďže CSU sa neuchádza o priazeň voličov v ďalších 15 spolkových krajinách, kde kandiduje jej sesterská Kresťanskodemokratická únia (CDU).

CSU bola doteraz súčasťou vládnej koalície na spolkovej úrovni, keď vládla spolu s CDU a sociálnymi demokratmi (SPD).

Do ostatných volieb platilo, že najhorší výsledok dosiahla CSU v roku 1949, keď na celoštátnej úrovni získala 5,8 percenta hlasov. Najlepším výsledkom pre CSU bol v roku 1976 zisk 10,6 percenta hlasov, keď stranu viedol Franz Josef Strauss.

V krajinských voľbách v Bavorsku získala CSU predbežne 32,6 percenta hlasov, čo je pokles oproti roku 2017, keď CSU v Bavorsku volilo 38,8 percenta voličov, dodala DPA.

U prvovoličov bodovali FDP a Zelení

Najsilnejšou stranou u prvovoličov sa stala Slobodná demokratická strana (FDP) so ziskom 23 percent. Na druhom mieste skončili u tejto vekovej skupiny s 22 percentami Zelení, vyplýva z výsledkov inštitútu Infratest/dimap pre rozhlasovú stanicu Bayerischer Rundfunk.

Za sociálnych demokratov (SPD) hlasovalo len 15 percent prvovoličov a ešte menej z nich - len desať percent - podporilo konzervatívnu úniu CDU/CSU, informuje denník Die Zeit. Za stranu Ľavica hlasovalo osem percent 18-ročných a za krajine pravicovú Alternatívu pre Nemecko (AfD) sedem percent. Mimoriadne vysoký podiel (15 percent) majú u uvedenej skupiny ostatné, menšie strany.

Die Zeit konštatuje, že ak by o výsledku volieb rozhodovali prvovoliči, FDP a Zelení by teoreticky získali väčšinu v parlamente a "kancelárom mladých" by sa stal predseda liberálov z FDP Christian Lindner.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Kresťansko-sociálna únia Bavorska
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
pred 9 hodinami

Súhrn udalostí v utorok 18. novembra:

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť