Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Terorizmus Politika
11. september 2021

Výročie pádu Dvojičiek

Útek z Kábulu oslabil Bidena a dlhodobo povzbudil džihádistov

„V dňoch okolo 11. septembra bude potrebné mať všade zvýšené opatrenia,“ hovorí expert na terorizmus Miroslav Mareš.

Útek z Kábulu oslabil Bidena a dlhodobo povzbudil džihádistov

„Množstvo ľudí z bezpečnostnej sféry na Západe sa dnes sústreďuje najmä na to, či niekto niekoho nepobodá, alebo kde očakávať výbuchy. No to, že tu postupne môžu vzniknúť zóny šaríje, ktoré môžu navonok vystupovať ako multikultúrne zóny, avšak vnútorne budú odmietať západné hodnoty, to nemožno stratiť zo zreteľa,“ upozorňuje expert na terorizmus z Masarykovej univerzity.

V rozhovore sa dozviete:
- či sa nebezpečenstvo Talibanu a Al-Káidy týka aj Slovenska či Česka,
- čo nás historicky spája s Afganistanom,
- aká je dnes pozícia Ruska a čo chce v Afganistane dosiahnuť,
- kedy džihádisti pochopili, že únos Američanov je výhodný,
- ktorú z džihádistických skupín dnes považuje za najväčšie riziko.

Taliban prevzal Afganistan. Možno zo strany Al-Káidy, ISIS či rôznych džihádistických skupín očakávať v týchto dňoch oslavy 20. výročia útoku na Dvojičky?

Keď sa Talibanu podarilo v Afganistane uspieť, objavili sa blahoželania z celého spektra regionálnych odnoží Al-Káidy. Po dlhom čase sa prebral aj Emirát Kaukaz, skrátka skupiny, ktoré boli dlho ticho či v tieni Al-káidy a Islamského štátu. Otázne však je, či majú aktuálne logistiku na uskutočnenie nejakých veľkých akcií. Oslavy 20. výročia pádu Dvojičiek budú zrejme viac mentálne.

Viem si predstaviť, že dôjde k individuálnym útokom osamelých vlkov, no väčší útok, ktorý by vyžadoval prípravu či väčšiu vlnu útokov, nečakáme. Štruktúry ISIS i Al-Káidy sú momentálne vo svete oslabené, a je preto otázne, či vôbec majú na niečo podobné kapacitu. Neznamená to však, že sa im to nemusí podariť napríklad o pol roka. Určite bude potrebná zvýšená pohotovosť.

Prof. Miroslav Mareš (foto: archív Miroslava Mareša)

Nebude dnes Taliban Al-Káidu tlmiť, nakoľko sa aspoň spočiatku bude snažiť vystupovať v očiach medzinárodného spoločenstva ako relevantnejší partner?

Je možné predpokladať menší útok, možno ako minulý rok vo Viedni. Zdieľať

Myslím, že áno. Úlohu zohráva aj fakt, že Taliban je pod silným vplyvom pakistanskej tajnej služby, a tá sa v súčasnosti nechce dostať do otvorenej konfrontácie so Spojenými štátmi. Z hľadiska pakistanského režimu tiež nie je rozumné podporovať rôzne islamistické frakcie v susednom Afganistane, pretože sa to môže Pakistanu v ich pohraničnej, kmeňovej oblasti vypomstiť. Pakistan dnes bude tlačiť na Taliban, aby nedochádzalo k veľkej podpore Al-Káidy.

Útok na Dvojičky bol rozsiahly a vyžadoval dlhodobú prípravu. Z histórie si však pamätáme aj menšie útoky - na ambasády, autobusy či metrá. Sú aktuálne odôvodnené obavy z niečoho podobného?

Je možné predpokladať niečo menšie. Možno ako útok vo Viedni minulý rok v jeseni.

Týka sa toto nebezpečenstvo aj Slovenska či Česka? Predsa len, hoci nie sme primárny cieľ, aj naši vojaci boli súčasťou misie v Afganistane.

Pre českú, ale aj slovenskú armádu znamená Afganistan pomerne veľký psychologický efekt, nakoľko to bolo ich najväčšie nasadenie. Hoci tam naši vojaci v rámci vojenských schopností obstáli, politicky je to prehratá vojna. To, samozrejme, nepôsobí dobre. Zo stredoeurópskeho pohľadu je Afganistan dnes akoby stratený. Dlhodobo boli na túto krajinu upreté oči našich spravodajských služieb, humanitárnych organizácií, profilovala sa na nej nemalá časť expertov. No tento záujem o oblasť Strednej Ázie po Afganistan naraz zreteľne upadá. Nás v Strednej Európe sa môže dotknúť skôr migračná vlna z tejto krajiny.

V prípade spravodajských služieb by som dnes záujem o Afganistan paradoxne čakala rovnaký, prípadne väčší. Víťazstvom Talibanu predsa bezpečnostné riziko nezmizlo, skôr naopak.

Cieľom našich spravodajských služieb bola predovšetkým ochrana našich vojakov, zabezpečenie obchodov s partnermi a podobne. Dnes však toto všetko z veľkej časti padá. Táto oblasť sa pre NATO a EÚ strategicky stratila.

...a ako vravíte, pripomenie sa nám v migračnej vlne.

Ak nejaký Afganec spácha násilie, časť médií i verejnosti paušalizuje tento útok na celú afganskú komunitu. Zdieľať

Áno. Otvára sa riziko Lukašenkovho režimu, ktorý môže z Bieloruska do Pobaltia a Poľska púšťať migrantov. Veľkú časť migrantov prichádzajúcich na naše územie v posledných rokov tvorili Afganci, prípadne Pakistanci, ktorí sa mohli aj účelovo vydávať za Afgancov. Toto sa môže znásobiť. Súčasne budú pozastavené spätné deportácie občanov do Afganistanu, nakoľko v krajine vládne režim Talibanu. Bude veľký problém dostať ľudí, ktorí sem už dôjdu, naspäť do ich krajiny. S tým dnes zápasí Nemecko a Rakúsko. Česko ani Slovensko nie je prvým cieľom tejto migrácie. Sme výrazne tranzitnými krajinami. Môže sa však stať, že afganské komunity budú časom narastať aj u nás.

V susednom Rakúsku spôsobuje značný počet neintegrovaných Afgancov problémy už dlhší čas. Dochádza k vytváraniu gangov na pozadí etnickej príslušnosti, napätie je aj medzi Afgancami a Čečencami. To, samozrejme, vždy prináša v krajine strety s krajnou pravicou. Ak nejaký Afganec navyše spácha násilie, časť médií i verejnosti paušalizuje tento útok na celú afganskú komunitu. A tieto naratívy sa budú živiť.

S Afganistanom nás však viaže aj minulosť, koluje historka, ako sa na Slovensku skrýval budúci afganský prezident.

Áno, s Afganistanom máme ako Československo dlhodobé väzby. Je pravda, že v normalizačnej fáze komunistického režimu sa v slovenských Sklených Tepliciach ukrýval budúci afganský prokomunistický prezident Babrak Karmal. Ďalej, v Kábule existovala expozitúra spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády, ktorá mala svojich agentov aj medzi afganskou politickou a vojenskou elitou. V čase sovietskej intervencie do Afganistanu tak v krajine pôsobila skupina našej spravodajskej služby, ktorá získavala informácie z krajiny pre československé účely bez vedomia oficiálnej afganskej vlády. Čiže hoci sme boli oficiálne spriateleným režimom, uskutočňovala sa v krajine naša špionáž proti Afganistanu.

Na našom území prebiehala pomoc Afgancom – boli tu študenti, odborári. V Česku v 80. rokoch existoval Ústav zahraničného štúdia Vysokej školy SNB, čo bolo špeciálne zariadenie pre výcvik spriatelených policajných a špeciálnych zložiek spravodajských služieb. Školili sa tam napríklad špeciálne sily Palestíny, Nikaraguy, Vietnamu, Angoly, bolo tam aj niekoľko stoviek Afgancov. Z jedného spravodajského cvičenia sa zachoval napríklad materiál o tom, akým spôsobom je potrebné vytypovať agentov v afganskej provincii Logar.

Po Nežnej revolúcii bola činnosť tohto ústavu ukončená a absolventov poslali späť do ich domovských krajín. Najmä Afgancom sa však vrátiť nechcelo, pretože ako spojenci komunistického režimu sa cítili ohrození. Niektorí z nich boli po prílete údajne popravení či iným spôsobom zlikvidovaní. Dnes je na mieste ústavu zariadenie pre cudzincov.

Koľko Afgancov tam približne bolo?

Historik Petr Dvořáček píše, že priamo na ústave ich fungovalo takmer štyristo. Časť týchto Afgancov na Ústave zahraničného štúdia i afganskí študenti na iných vzdelávacích inštitúciách absolvovali vysokoškolské štúdium a okrem technických smerov písali diplomové práce o tom, ako bojovať s terorizmom či budovať v Afganistane bezpečnostné zložky. Aplikovať to však nestihli. O niekoľko rokov sa po občianskej vojne ujal moci Taliban.

Počas komunizmu došlo na Slovensku k islamskej radikalizácii. Zdieľať

Zaujímavé bolo tiež, že jeden z afganských študentov získal negatívny náhľad na sovietsku prítomnosť v Afganistane a prokomunistickú vládu a začal na československom území organizovať Moslimské bratstvo. Už v 80. rokoch ŠtB v Československu monitorovala štruktúry tejto organizácie – na Slovensku to bolo v Bratislave, Žiline a Košiciach. Počas komunizmu tu došlo k islamskej radikalizácii.

Poďme do súčasnosti. Ako hodnotíte slovenskú a českú misiu v Afganistane?

Vzťah medzi nami a Afganistanom sa vyvíjal postupne. V 90. rokoch bola ukončená dovtedajšia spolupráca a došlo k desaťročiu, kde sa vo vzájomných vzťahov nedialo takmer nič. V polovici 90. rokoch sa tam zjavil Taliban, ktorý slúžil ako synonymum k dogme. O túto oblasť sme jednoducho stratili záujem. A potom prišiel 11. september 2001, a ten nás vtiahol späť do hry. Mnohí, samozrejme, mali v tom čase informácie, že na území Afganistanu sú výcvikové tábory Al-Káidy, prebehli útoky na americké veľvyslanectvo v Keni či Tanzánii.

Pamätám si, ako po revolúcii mnohí Američania nadšene chodili do Európy učiť anglický jazyk, no po týchto útokoch dostali varovanie, že sa majú v zahraničí báť. Iste, tento protiamerický zastrašujúci naratív začal už skôr, napríklad počas libanonskej vojny, kde boli unášaní americkí občania. No dialo sa to v rámci blízkovýchodného regiónu. Na amerických vojakov útočila aj západoeurópska teroristická scéna. Naraz sa tento strach Američanov – civilistov rozšíril po celom svete.

O Al-Káide však verejnosť do pádu Dvojičiek v podstate nevedela.

O prepojení Bin Ládina s Talibanom sa síce vedelo, ale bolo to skôr v kruhoch expertov a novinárov zameraných na terorizmus než v širšej verejnosti. Krátko po 11. septembri Američania najprv nechceli pomoc od väčšiny ostatných krajín v zmysle vyslania jednotiek. Išlo im skôr o morálnu a právnu podporu, že v Afganistane môžu začať vlastnú akciu. To bolo pre nich dôležitejšie.

Neskôr intervenciu do Afganistanu odsúhlasilo NATO v článku 5 a bola vyhlásená vojna proti terorizmu. Čo to znamenalo?

Prepojenie Al-Káidy so Saddámom Husajnom sa nikdy riadne nepotvrdilo. Zdieľať

O tom sa vlastne diskutuje dodnes. Znamenalo to, že ide o odstránenie režimu Talibanu, ktorý mal vtedy na území Afganistanu skutočnú moc na zničenie Al-Káidy. No Západ ho nikdy neuznal ako legálnu afganskú vládu. Po 11. septembri nastalo akési medziobdobie, keď Američania potrebovali najmä akúsi legimitizáciu svojich akcií. Podporu NATO mali, išlo im však skôr o diplomatickú podporu od spojencov. V Afganistane sa im spočiatku podaril rýchly postup, následne však uviazli v povstaleckej vojne. A potom už požadovali aj spojeneckých vojakov.

V krajine bola najskôr americká akcia „Enduring freedom“ (trvalá sloboda, pozn. autorky), od roku 2003 aj misia NATO ISAF. Intervencia už prebiehala pod hlavičkou OSN. Keď sa však v rokoch 2001 – 2002 podarilo Taliban rýchlo vyradiť z hry, teda aspoň domnelo, George Bush ml. sa začal prednostne zaujímať o Irak, ktorý mal viac prepojený s terorizmom. Pokúsil sa preto použiť 11. september ako odôvodnenie americkej intervencie do Iraku.

Prepojenie Al-Káidy so Saddámom Husajnom sa však nikdy riadne nepotvrdilo. Hlavným deklarovaným dôvodom americkej intervencie do Iraku boli zbrane hromadného ničenia, ktoré sa však nenašli v tej podobe, akú avizovala americká administratíva. Afganistan šiel v tom období do úzadia, nakoľko Američania mali pocit, že ho majú od kontrolou.

Inzercia

Vojna v Libanone v 80. rokoch bola zrejme zlomom v tom, že rôzne extrémistické skupiny pochopili, že únos Američanov je výhodný.

Áno, únosy Američanov sú silne spojené s Blízkym východom, najmä s občianskou vojnou v Libanone. Iste, k únosom dochádzalo aj predtým, no tu extrémistické skupiny pochopili, že sa to skutočne oplatí.

Môžeme očakávať niečo podobné aj v súvislosti s výročím pádu Dvojičiek?

Je pravda, že Amerika a možno ešte stále aj Británia sú symbolom Západu. Osobne však neverím, že sa uskutočnia nejaké väčšie útoky či únosy priamo pri tomto výročí. Aspoň nie teraz v septembri, čo sa však výhľadovo môže zmeniť. Džihádisti cítia Bidenovu slabosť a možnosť kopnúť si či zaútočiť. Zodpovedá to ich mentalite. Myslím, že je nešťastie, že Biden pôsobí ako slabý prezident, nakoľko to rôzne džihádistické skupiny môže povzbudiť k aktivitám.

Rusko a Čína sa dnes škodoradostne pozerajú na džihádistov, ktorí sa zameriavajú na USA. Zdieľať

Pod tlakom dnes budú aj rôzne proamerické sily v moslimských krajinách. Budú ich likvidovať. Budú im opakovať, pozrite sa, aký je ten Západ na čele s Američanmi slabý. Nepomôže vám podobne, ako nechal bez pomoci afganskú vládu. Samozrejme, toto celkom neodpovedá realite, no oni to tak interpretujú. Američania dokázali v roku 2001 vytvoriť jednotný front, ktorý stál za nimi, kde na spoločnej protiteroristickej vlne šlo spoločne Rusko, Čína aj EÚ. Dnes to už neplatí. Práve naopak. Viem si predstaviť, ako sa Rusko a Čína dnes škodoradostne pozerajú na džihádistov, ktorí sa zameriavajú na USA a oni tak budú z obliga.

Rusi aj Číňania si ponechali v Afganistane svoje ambasády a Taliban obe tieto krajiny pozval na slávnostné zriadenie svojej novej vlády.

Je zaujímavé, že Američania nemali Taliban na zozname teroristických organizácií, Rusi ho však majú doposiaľ. Áno, ponechanie ambasád v krajine pod Talibanom tiež ukazuje, ako sa Rusko aj Čína snažia dnes s novým afganským režimom vychádzať, aby mali pokoj od islamistických útokov.

Aká je dnes pozícia Ruska a čo chce v Afganistane dosiahnuť?

Rusi chcú mať v Talibane partnera, ktorý im zaručí, že militantný islamistický element sa nebude šíriť do Strednej Ázie.

Nesúvisia ich kroky aj s tým, že v Afganistane prehrali a dnes sa snažia svoju prehru akosi prekryť?

To, čo sa dnes deje v Afganistane, vnímajú Rusi ako isté zadosťučinenie. Vravia, že oni aspoň krajinu opúšťali usporiadane, kým Američania utekajú. Ruská kolóna sa sťahovala z krajiny cez mosty, americký generál nastupoval do lietadla v noci. No prioritou pre Rusov vo vzťahu k Talibanu je zamedziť šíreniu islamizmu v regióne. Rusko má demografické problémy, ktoré rieši pracovnou silou zo Strednej Ázie, z Kaukazu sa doň však zároveň dostáva aj islamizmus, s čím majú Rusi dlhodobo problém.

Preto je pre nich dôležité, aby mali partnera, aj keď z pozície sily, ktorý nepodporuje tieto záležitosti. Snahou Rusov je tiež vytlačiť z regiónu USA. Rusi si neželajú, aby mali Američania svoje základne v stredoázijských republikách.

Na území Afganistanu zostalo po stiahnutí vojsk množstvo amerických zbraní, ku ktorým sa dnes dostal Taliban. Nebolo efektívnejšie ich po stiahnutí vojakov jednoducho zlikvidovať?

Áno, no bolo neskoro. Zbombardovali by s nimi aj svojich spojencov, nakoľko v tom čase mala ešte základne a sklady mala pod kontrolou afganská armáda.

Afganistan nie je prvou krajinou, ktorú USA okupovali. Prečo boli Američania, čo sa týka vlastných zbraní v regióne, natoľko nepripravení?

Medzinárodné uznanie Talibanu by veľmi oslabilo pozíciu Američanov. Zdieľať

Často sa dnes v tomto kontexte spomína paralela s Vietnamom, no ja by som videl zaujímavú paralelu so zrúcaním irackého režimu. Keď nastala v roku 1979 revolúcia v Iráne, kde bol do toho okamihu spojenecký režim Američanov, zostali v krajine ich lietadlá, s ktorými potom Iránci bojovali v iracko-iránskej vojne. Vznikla z toho aféra Iran Contras, kde CIA tajne vyzbrojovala iránsky režim Ajjatoláha Chomejního proti Saddámovi Husajnovi. Hoci bolo na krajinu oficiálne uvalené embargo, Iránci potrebovali náhradné diely na výbavu, ktorú v krajine nechali Američania. A dodala im ho CIA. Z peňazí potom financovala antikomunistické paramilitárne skupiny v Nikarague. A chcela tým dosiahnuť aj prepustenie spomínaných amerických rukojemníkov v Libanone.

Vietnam nepotreboval americké zbrane, pretože mal množstvo sovietskych. Taliban má dnes množstvo amerických zbraní, no nemá k nim logistiku. Na to, aby ich udržal v chode, sa bude musieť snažiť o medzinárodné uznanie a nadviazanie normálnych obchodných vzťahov. Osobne to však neočakávam, pretože medzinárodné uznanie Talibanu by veľmi oslabilo pozíciu Američanov.

Keď spomínate Iran contras, úlohu mediátora tam zohral aj Izrael, ktorý sa v tom čase väčšmi obával Iraku než Iránu, a tak pomáhal s dodávkou zbraní pre iránsky režim. Ak sa dnes rozprávame o možných „Afgan contras“ a dodávkach náhradných dielov pre Taliban, kto by mohol byť mediátorom v tomto vzťahu?

Možno Pakistan, ktorý vlastní americké zbrane, a súčasne má blízko k afganskému Talibanu.

Ak by ste mali krátko porovnať Taliban, Islamský štát v Afganistane a Al-Káidu, čo sú ich spoločné znaky a kde sa, naopak, skupiny najviac líšia?

Všetky tri skupiny sú z teologického hľadiska dogmatické islamistické organizácie. Všetky tri skupiny tiež používajú násilie, zaujímavé však je, že napríklad afganský Taliban je viazaný výlučne na územie Afganistanu. Hoci čisto logicky mohol pôsobiť aj mimo jeho hraníc, teroristické útoky mimo tohto štátu nikdy neuskutočnil. Taliban jednoducho neplánoval útoky proti Západu na jeho území.

Osobne však nemám problém nazvať všetky tri organizácie teroristické, hoci ho Taliban pácha iba na svojom území. Nesnaží sa byť agresívny voči externému prostrediu, minimálne nie v tejto chvíli. Iste, aj tu nájdeme teologické prvky, kde sa má islam šíriť po celom svete, no Taliban nie je skupina, ktorá by dominantne bola expanzívna. Ide jej predovšetkým o kontrolu nad územím Afganistanu.

...na ktorom však minimálne toleruje Al-Káidu.

Áno. Al-Káida mala od samého počiatku globálne ambície a založila aj svoj front proti križiakom, židom a neveriacim, čo je jasný expanzívny prvok. Islamský štát vznikol ako jej odnož, keď došlo ku sporom medzi Bin Ládinom a irackou vetvou Al-Káidy. Nakoľko ISIS vznikol v irackom prostredí, je v ňom prítomný vnútrokonfesný prvok a boj proti šiítom. ISIS začal robiť veľké útoky proti šiítskym mešitám, kde rozdúchaval vnútrokonfesný spor, ktorý Bin Ladin nechcel. A tak sa oddelili. K finálnemu oddeleniu Islamského štátu a Al-káidy došlo v Sýrii. A čím sa líši?

ISIS je v súčasnosti džihádistickejší, je na väčšom bojovom vzostupe. Zdieľať

Cíti sa ako meč džihádu, kým Al-Káida v poslednom čase svoje teroristické i guerillové aktivity obmedzila. Dnes môže byť IS pre časť mladých moslimov atraktívnejší, lebo stále niekde bojuje. Hoci bol na území Sýrie a Iraku z veľkej  časti zlikvidovaný, v poslednom čase sa znova zaktivizoval a je aktívny aj v západnej Afrike, Afganistane a inde.

Kým ISIS je výbušný a hlučný, Al-Káida je skôr tichá skupina sústredená na dlhodobú stratégiu, ktorá vie následne prekvapiť.

Tu by som spomenul ešte jedného aktéra, ktorý má dlhodobú stratégiu - Moslimské bratstvo. Pracujú s demografickým vývojom a prenikaním do západných inštitúcií. Sú pod nimi organizácie, ktoré sa na Západe navonok tvária tolerantne, a pritom využívajú antidiskriminačné normy na to, aby blokovali slobodnú debatu o negatívnych aspektoch islamu a islamizmu. Snažia sa podporovať študentov a indoktrinovať ich islamistickými ideami.

Navonok podporujú multikultúrny dialóg, no v skutočnosti chcú presadiť islamskú dominanciu. Zdieľať

Navonok podporujú multikultúrny dialóg, čo je pekné, no v skutočnosti chcú presadiť islamskú dominanciu. V podstate je to dlhodobá stratégia, ako sa infiltráciou dostať do mocenských pozícií. Je to taká ich adaptácia dlhého pochodu inštitúciami. V tomto smere sú členovia Moslimského bratstva nebezpečnejší než ostatní. Myslím si, že im úprimne prekáža džihádistický terorizmus, nakoľko im kazí imidž, preto ho verejne bez problémov odsudzujú.

Keď sa bavíme o „tolerantnejšej tvári“- môže to znamenať podporu Moslimského bratstva u Erdogana. A Erdogan môže byť spojnica ďalej. Do Pakistanu či až k Talibanu. Taliban teraz napríklad žiada Turkov, aby strážili letisko v Kábule. Môže tak vzniknúť opozičná islamská štruktúra voči spojeniu USA a Saudskej Arábie. Dnes vidíme aj postupnú islamizáciu tureckej krajnej pravice, ktorá predtým nebola natoľko nábožná.

Množstvo ľudí z bezpečnostnej sféry na Západe sa dnes sústreďuje predovšetkým na to, či niekto niekoho nepobodá, alebo kde očakávať výbuchy. No túto hrozbu - to, že tu postupne môžu vzniknúť zóny šaríje, ktoré môžu navonok vystupovať ako multikultúrne zóny, no vnútorne budú odmietať západné hodnoty, to nemožno stratiť zo zreteľa. Dôležitou premennou budú aj islamistické strany, ktoré vznikajú na komunálnej úrovni v niektorých západných krajinách, napríklad v Belgicku či v Británii. Dnes je to ešte kuriozita, no za desať – pätnásť rokov to už tak nemusí byť.

Miroslav Mareš (1974)
Vyštudoval právo a politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, kde dnes pôsobí ako profesor. Zaoberá sa bezpečnosťou, terorizmom a extrémizmom. Spolupracuje so slovenským ministerstvom spravodlivosti, kde skúša znalcov v oblasti politického a náboženského extrémizmu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva