Konzervatívny výber Letná partizánčina ministerky Kolíkovej

Dnes sa pozrieme na to, ako chcela ministerka spravodlivosti Mária Kolíková uprostred leta presadiť kontroverzný dodatok k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Zrekapitulujeme si doterajšiu diskusiu o prijímaní Afgancov utekajúcich pred Talibanom. Treťou témou dnešného výberu sú českí Piráti, ktorí sa z jednoznačného favorita jesenných volieb v prieskumoch postupne prepadajú.

Text týždňa sa venuje nosnej téme svetového diania uplynulých dní – víťaznému pochodu Talibanu Afganistanom. Komentátor českého Echo24 Ondřej Šmigol sa zamýšľa nad príčinami a najmä dôsledkami úteku amerických vojsk. Vo videu týždňa si môžete pozrieť rozhovor Jordana Petersona s Yeonmi Parkovou, utečenkou zo Severnej Kórey o jej skúsenostiach s americkým univerzitným prostredím.

Letná partizánčina ministerky Kolíkovej

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková uprostred leta bez väčšej pozornosti predložila do medzirezortného pripomienkového konania tzv. Protokol č. 12 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

Na prvý pohľad nevinný počin však v sebe v súčasnom kontexte súdneho aktivizmu skrýva niekoľko rizík.

Ako upozorňujú aj pripomienky, ktoré k návrhu prišli, znenie protokolu v slovenčine sa nedrží pôvodného znenia dokumentu v angličtine a vyvoláva tak pojmový zmätok. Slovo birth prekladá ako rodové postavenie, teda ho prakticky stotožňuje s pojmom gender, ktoré nemá v medzinárodnom práve oporu. Navyše podľa pravidiel medzinárodného práva sú pre výklad takýchto dokumentov a zmlúv záväzné znenia v angličtine a vo francúzštine.

Birth preložené ako rod je aj podľa autorov pripomienok v súlade s našou ústavou, ktorá hovorí, že „základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“ (čl. 12, ods. 2).

Väčším problémom je však skutočnosť, že protokol rozširuje dôvody, ktoré možno považovať za diskrimináciu, na takzvané akékoľvek dôvody. Podľa nesúhlasných pripomienok ide o popretie článku 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ale prináša aj narušenie princípu právnej istoty.

Ktokoľvek sa z akéhokoľvek dôvodu s pocitom diskriminácie bude môcť obrátiť na súd, aj priamo na Európsky súd pre ľudské práva. Vzhľadom na kreativitu tohto súdu pri výklade obsahu ľudských práv je tak možné, že sa do nášho právneho poriadku budú dostávať rozhodnutia, ktoré neprejdú schválením Národnej rady.

Ministerstvo práce preto namieta: Nevidíme „dôvod, aby Slovenská republika ratifikovala nástroj medzinárodného práva, ktorý má potenciál oslabiť vnútroštátnu právomoc obídením demokratických legislatívnych procesov a ktorý sa dá zneužiť aj na vytvorenie nových hmotných práv, aj keď tieto vo vnútroštátnych právnych predpisoch (ani v dohovore) nemusia existovať“.

„Zároveň neurčitá a vágna úprava diskriminačných dôvodov v protokole popiera princíp právnej istoty a vytvára priestor výrazne modifikovať právo v oblasti ľudských práv a slobôd takým spôsobom, ktorý nie je vopred predvídateľný, čo môže vytvoriť priestor pre obchádzanie demokratických procesov v Slovenskej republike a narušenie vnútroštátnych právomocí,“ dopĺňa ministerstvo investícií.

Záväzok Slovenska k dokumentu takéhoto znenia by tak priniesol nepredvídateľné právne prostredie.

K výhradám sa pridalo aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré „z pohľadu ochrany verejného zdravia považuje za neprijateľné/neakceptovateľné riziká vo veľmi dôležitých a citlivých oblastiach, ako sú zrušenie ochrannej úlohy zákonných zástupcov neplnoletých dievčat najmä v prípadoch predpisovania antikoncepcie, postkoitálneho kontraceptíva, povolenia univerzálneho prístupu k abortu, otvorenia možnosti surrogátneho materstva, popretie/faktické zrušenie existujúceho práva zdravotníckych pracovníkov uplatniť si výhradu vo svedomí“.

Protokol je takisto podľa kritikov v rozpore so slovenským antidiskriminačným zákonom, ktorý presne stanovuje, ktoré konanie nemôže byť považované za diskrimináciu, aj keď sa týka ústavou vymenovaných kategórií. Napríklad zvýhodnenie tehotných žien na pracovisku, rozdielny vek odchodu do dôchodku pre ženy a mužov či veková hranica a kvalifikačné predpoklady pri prijímaní do zamestnania. Cirkvám a náboženským spoločnostiam antidiskriminačný zákon takisto poskytuje výnimku pri tom, koho môžu prijať do pracovného pomeru či komu dajú právomoc vykonávať náboženské obrady.

Nesúhlas s ratifikáciou dokumentu v pripomienkach vyjadrili okrem dvoch spomenutých ministerstiev aj Konferencia biskupov Slovenska, občianske združenia a verejnosť. Možnosť pripomienkovania sa končí dnes, 19. augusta.

Dokument prijatý v roku 2000 doteraz podpísalo 38 zo 47 členských štátov Rady Európy a ratifikovalo ho 20 krajín.

Koľko Afgancov je priveľa?

Slovenská vláda chce udeliť azyl desiatim Afgancom, ktorí počas vojenskej operácie v tejto krajine pomáhali našej misii. Číslo nemusí byť konečné, o tejto otázke ešte bude na budúci týždeň rokovať koaličná rada.

Kým premiér Eduard Heger z hnutia OĽaNO hovorí, že situácia sa stále vyvíja, a podobný postoj zaujíma aj ďalšia koaličná strana Za ľudí, SaS hovorí o počte desiatich Afgancov ako o konečnom čísle s dôvetkom, že k nim možno pripočítať aj rodinných príslušníkov našich afganských spolupracovníkov. Uzavretý postoj má hnutie Sme rodina. Pre Borisa Kollára je 10 konečné číslo.

Vyzerá to teda tak, že Sme rodina nemá záujem, aby Slovensko poskytlo útočisko aj rodinám spolupracujúcich Afgancov.

Dnes je ťažké predpokladať, ako sa bude situácia v Afganistane ďalej vyvíjať. Ak Taliban situáciu rýchlo stabilizuje a bude sa správať umiernenejšie ako pred 25 rokmi, môže ustať aj nápor ľudí, ktorí budú chcieť krajinu opustiť.

Situácia sa tak zatiaľ nedá porovnávať s utečeneckou krízou z roku 2015, keď státisíce ľudí utekali zo Sýrie zmietanej neriešiteľnou občianskou vojnou.

Lenže na postavení tých, ktorých môže Taliban prenasledovať za spoluprácu s inváznymi armádami od roku 2001, máme podiel aj my. Angažmán v Afganistane bol po útokoch z 11. septembra 2001 legitímnou reakciou schválenou Bezpečnostnou radou OSN. Žiadna z relevantných politických síl, ktoré odvtedy mali na Slovensku podiel na moci, túto misiu nespochybnila. To, že sa neskôr zasekla na nezmyselnej snahe vytvoriť z kmeňového usporiadania spoločnosť s pravidlami západného sveta, je už iná otázka.

V každom prípade pomôcť tým, ktorí pomáhali nám, je základnou slušnosťou. A ak sú potenciálne ohrození na živote konkrétni spolupracovníci či ich rodiny, tak sa debata nemôže opierať o nejaké vyhandlované číslo desať. Koniec koncov, už dnes na Slovensku žije okolo 200 Afgancov.

Piráti na plytčine

Už to bola takmer hotová vec. Jesenné voľby v susednej Českej republike sa chystali vyhrať doteraz opoziční progresívni Piráti. Vládne hnutie ANO dlhodobo padalo. Leto však prinieslo zvrat. Andrej Babiš sa vrátil na čelo rebríčka a Piráti (v koalícii so Starostami) v prieskumoch klesli na tretie miesto za pravicovú opozičnú koalíciu Spolu.

Progresívne orientované české médiá (napríklad Respekt) sú, samozrejme, smutné a snažia sa situáciu zľahčovať tým, že prieskum v máji, ktorý im narátal 34-percentnú podporu, nebol úplne realistický. Zároveň s istým poľutovaním konštatujú, že ak chcú Piráti opäť rásť, budú musieť zacieliť aj na voličov, ktorí nie sú progresívne ladení. Priznávajú však, že Piráti doterajšiu kampaň pokazili a v mnohých ohľadoch sa stali terčom posmechu, čo je to najhoršie, čo sa môže stať politikovi, ktorý sa usiluje o popularitu.

Z analýz českého volebného správania však vyplýva, že dlhodobo sú víťazmi volieb tí, ktorým sa podarí na svoju stranu získať starších voličov. Piráti sa však zameriavajú najmä na mladých, čo zase u staršej generácie vyvoláva nedôveru. Za odlivom voličskej priazne niektorí vidia antikampaň či takzvané dezinformácie, ktoré o Pirátoch šíri najmä premiér Andrej Babiš. Z volebných modelov však vyplýva, že zhruba polovica tých, ktorí zmenili názor, sa teraz prikláňa ku konzervatívnejšej opozičnej koalícii Spolu (ODS, TOP09, KDU-ČSL).

V prípade poklesu Pirátov sa však spojili dve významné skutočnosti. Jadro ich podporovateľov – mladí voliči – stráca záujem o politiku a voľby a rôzne ideologické excesy odrádzajú voličov, ktorí nepreferujú práve extrémnu podobu progresivizmu.

Takýchto voličov odradili napríklad návrhmi na väčšie právomoci Bruselu (čo je v Česku dosť toxická téma), „zelenými“ nápadmi radikálnejšími ako Green Deal či označením potenciálneho povolebného spojenca ODS za homofóbnu diktatúru. Stručný prehľad týchto excesov ponúkli české Konzervativní noviny. Vývoj voličskej podpory zrejme nie náhodou pripomína nemeckých Zelených, ktorí sa už hotovali ovládnuť Bundestag.

...................................................................................................................

Text týždňa: Príčiny a dôsledky pádu Kábulu

V čase, keď sa schyľovalo k definitívnemu odchodu amerických vojsk z Afganistanu, tweetovala ambasáda USA v Kábule o odhodlanosti chrániť práva LGBT ľudí. Samozrejme, USA vojnu v Afganistane neprehrali preto, že podporovali práva homosexuálov, ale preto, že ambasáda bola schopná zdieľať tento tweet v okamihu, keď už bolo jasné, že dovtedajší režim v Afganistane sa rúti. To totiž vyvoláva otázky o súdnosti čelných predstaviteľov USA, píše vo svojej analýze komentátor českého Echo24 Ondřej Šmigol.

Ďalšie pochybnosti vyvoláva aj správanie amerického prezidenta Joea Bidena tesne pred stiahnutím vojsk. Ten ubezpečoval, že vláda v Kábule vydrží, že Taliban nemá dostatočnú silu, aby krajinu získal, a afganská armáda je schopná mu čeliť.

To, čo sme v Afganistane sledovali za ostatné týždne, však svedčí o niečom inom. A buď mal Joe Biden zlé informácie od spravodajských služieb, alebo mal informácie správne a verejne klamal. O katastrofálnom konaní Bidena svedčí aj spôsob, akým Američania Afganistan opustili. Doslova z večera do rána s tým, že napospas Talibanu zanechali množstvo zásob a vojenskej techniky.

V troskách je aj prestíž USA v očiach ich spojencov. Zvlášť so záujmom dianie sledujú v Pekingu a pomaly plánujú reálnu inváziu na Taiwan. Ten totiž stráca záruku, že ak sa Čína rozhodne pre vojenský zásah, budú sa môcť spoľahnúť na podporu Washingtonu, uzatvára Ondřej Šmigol.

...................................................................................................................

Video týždňa: Jordan Peterson – Koniec univerzít

„Utiekla som zo Severnej Kórey, aby som mohla hovoriť, čo si myslím, kritizovať, čo sa mi nepáči, a oceniť to, čo sa mi páči. Keď som však nastúpila na Kolumbijskú univerzitu, bola som vystavená cenzúre a autocenzúre. Najbizarnejšie bolo používanie zámen. Moja angličtina nie je ešte taká dobrá, aby som sa vždy vyjadrila správne, a keď som niekoho oslovila inak, ako si prial, bolo to považované za urážku,“ hovorí v rozhovore s Jordanom Petersonom Yeonmi Parková, utečenka zo Severnej Kórey, ktorá na svojej ceste prežila sexuálne otroctvo. Na slobodu jej pomohli kresťanskí misionári z Južnej Kórey.