Kajúcnik Makó Brali sme úplatky, pretože to bolo jednoduché a vedeli sme, že sme chránení

Kajúcnik a bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó v rozhovore pre Denník N povedal, že ráta so všetkým, aj s tým, že by mal ísť na pár rokov do väzenia. Hovorí však, že „tresty dáva súd a ten sa musí vyjadriť“.

Národná kriminálna agentúra Ľudovíta Makóa zadržala v rámci akcie Božie mlyny 17. septembra 2020. Makó bol od roku 2014 do roku 2020 riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy. Na post bol oslovený prostredníctvom Norberta Bödöra a Tibora Gašpara. Z funkcie ho odvolal až minister financií Eduard Heger.

Od svojho zadržania začal spolupracovať s políciou, pričom vďaka jeho výpovediam polícia vyšetruje akciu Očistec, v rámci ktorej skončili za mrežami bývalí šéfovia polície vrátane Tibora Gašpara a Roberta Krajmera.

Podľa výpovedí Ľudovíta Makóa rovnako tak zadržali aj bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Makóa aj vďaka spolupráci po dvoch mesiacoch prepustili z väzby.

„Dozorový prokurátor dospel k uvedenému záveru po dôkladnom preskúmaní jednotlivých okolností danej trestnej veci a bol vzatý do úvahy aj postoj obvineného k trestnému konaniu,“ uviedla 13. novembra 2020 hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Odvtedy má Makó zaistený hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Pre Denník N povedal, že pri nehnuteľnostiach ide o dva menšie bungalovy a rodinné domy z roku 2008, 2013 a 2014, teda ešte pred jeho nástupom do funkcie v štátnej sfére. Zaistený má však aj pozemok, ktorý nadobudol v roku 2018.

Systému šéfovala kombinácia politikov a oligarchov

Kajúcnik v rozhovore nezachádzal do konkrétností, ktoré sa týkajú vyšetrovaní, no odpovedal na otázky, či šéfuje organizovanému systému politik alebo nejaký oligarcha.

Podľa Makóa je to kombinácia. „Podľa toho, o čo ide. Oligarchovia nemajú politické záujmy, oni chcú len zarábať a na základe toho sa snažia dosadiť ľudí. Politici sa zase veľmi snažia zachovať si politickú silu,“ spresnil Makó, ktorý v súčasnosti robí poradenstvo v oblasti bezpečnosti, ale nie na Slovensku. Viac konkretizovať nechcel, keďže útoky voči jeho osobe a jeho rodine sú podľa jeho slov enormné. Danej spoločnosti však jeho trestné stíhanie vraj neprekáža.

Ešte ako policajt úplatky nebral, hoci príležitostí mal podľa vlastných slov mnoho. To, že mu v minulosti Norbert Bödör doplácal jeho mesačnú mzdu o desaťtisíc eur, aby tak dorovnal jeho predchádzajúci plat zo súkromnej sféry, nepovažuje za korupciu.

Bez názvu

Postoj

„Taká bola doba, mal som svoje informácie, ako to funguje, na ktoré pozície mali ťah a akým spôsobom funguje systém,“ hovorí v rozhovore s tým, že systém sa oplácal za lojalitu tým, že aj ak človek odbočil z cesty, nechal ho tak.

Rozhliadnutie v systéme a pochopenie jeho spôsobu fungovania podľa neho trvá možno týždeň.

Mal som počúvať svoju ženu, tvrdí Makó

Na otázku, prečo neskôr v rámci systému podľahol a prijímal aj úplatky povedal, že „to bolo jednoduché“.

„Bolo to veľmi jednoduché, pretože ste vedeli, že nič za to nie je, nič za to nebude a že ste v tom systéme chránený,“ povedal Makó pre Denník N.

Makó ľutuje, že do systému vstúpil, a tvrdí, že sa za to už viackrát ospravedlnil. „Mal som počúvať svoju ženu. Ona povedala, že vôbec nemám ísť do štátnej správy. Bežalo podnikanie, ja veľmi rád obchodujem a to je moje gro. Spravil som chybu,“ povedal.

Na súdoch mnohí obvinení argumentujú a vyzývajú súd na to, aby zohľadnil, že majú deti a rodinu. Makó povedal, že je to len jeho chyba a nie chyba jeho detí a rodiny.

„Deti za to nemôžu, čo robia ich rodičia. Preto ja som ani na súde pri rozhodovaní o väzbe nepoužíval tieto argumenty. Sú podľa mňa irelevantné. Ja za to môžem, ja som to urobil, ja si za to nesiem konzekvencie, ja som to oľutoval,“ tvrdí kajúcnik Makó a dodal, že pri braní úplatkov človek na deti nemyslí.

V rozhovore povedal aj to, že v 85 až 90 percentách nemal z korupčnej činnosti nič a bol len sprostredkovateľom vzhľadom na to, že bol dôveryhodný. „Bol som takzvaný poštár.“ Tvrdí, že vždy odmietal „pomoc“ vo forme skartovania spisu či neurobenia akcie a nedovolil to ani svojim ľuďom.

Najväčší úplatok niečo pod 100-tisíc eur

Najvyšší úplatok, aký Makó prijal, bol niečo pod 100-tisíc eur, potvrdil to v rozhovore, pričom tvrdil, že korupciu na vysokých pozíciách si netreba predstavovať tak, že sa deje na dennej báze. „Ani na týždennej či mesačnej. Nie je to nič pravidelné. Nepredstavujte si to, že tam bežia pravidelné veci,“ priblížil.

V prípade jeho najväčšieho získaného úplatku bol podľa jeho slov najvyššie postavený človek v podvode Tibor Gašpar. Pri ďalších úplatkoch sa však pyramída menila a na jej vrchole boli ďalší, ktorých však pre prebiehajúce vyšetrovania komentovať nechcel.

„Ťažko povedať,“ odpovedal na otázku, kto je všeobecne na vrchole pyramídy. Podľa Makóa je to „od situácie k situácii“.

Hoci úplatok v hodnote 90-tisíc eur pre neho nie je veľa peňazí, nevie odpovedať, prečo si ho zobral. Nikto si podľa Makóa nebol istý, že sa na podobnú korupciu nepríde, „niektorí si boli istí len v tom, že sa to tu nikdy nezmení, a tým pádom sa to dá nejak do stratena“.

Ľudovít Makó tiež povedal, že sa o život nebojí, pretože všetky veci, ktoré mali byť povedané, tak povedal a sú procesne zadokumentované. „Ak ma teraz zrazí auto, budú (pozn. redakcie: tieto výpovede) prečítané na súde a bude to, ako keby som ich hovoril sám,“ povedal s tým, že aj ak by zomrel, tak to situáciu nevyrieši.

V kauzách niektorí vinu odmietajú, ako Dušan Kováčik, Tibor Gašpar, Robert Krajmer, Peter Hraško, Norbert Bödör či Jozef Brhel, naopak, ďalší ako František Imrecze, Boris Beňa, Bernard Slobodník, Daniel Čech alebo Lenka Wittenbergerová sa priznávajú. Denník N sa pýtal Makóa aj na to, prečo to takto funguje.

„Vidím dva dôvody. Možno si myslia, že ešte dôjde k nejakej politickej zmene. Môj pohľad je, že môže prísť k akejkoľvek zmene, ale s týmto sa už nič neurobí, lebo to sa nedá. V normálnej demokratickej krajine sa to nedá,“ odpovedal Makó.

Niektorí ľudia podľa neho nechcú rozprávať aj preto, lebo keby sa otvorili ďalšie prípady, ktoré boli spáchané, tak by to bolo pre nich horšie ako to, že teraz mlčia.

Tvrdí, že aj ostatní by si mali uvedomiť, že stačilo, a priznať sa k obvineniam. „Už pokračovanie žiadne nebude. Spôsob, akým sa niektorí bránia, je pre mňa veľmi prekvapujúci a je to veľmi zle zvolená taktika.“ Nikomu by tiež neodporúčal pri výpovedi nepovedať všetko.

Otvorene hovorí, že sa mu vnútorne uľavilo, keď to „zo seba vysypal“. Svedomie má podľa neho každý, ide len o to, aké je veľké. „Nič viac urobiť neviem, ako odhaliť veci, ktoré som odhaľoval.“