(Cesta) za Milanom Rúfusom

„Tam vysoko, kde v kúte nebíčka, vetríkov zámok nad horami stojí...“ ... pred Boží trón si stala básnička. Nebojí sa, dvojito nebojí. Tak by sme dnes mohli prepísať majstrovu Sestričku, prebásnenú podľa Troch zhavranených bratov. Milan Rúfus už vie, na čom je. Už dostal, čo mu bolo pripravené, a bu...

Garantka štúdia žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Popri akademickej dráhe pôsobila postupne v agentúre SITA, Katolíckych novinách a vo Vatikánskom rozhlase. Špecializuje sa na prienik mediálneho sveta so slovenským jazykom a s náboženskou sférou. To ju v poslednom čase priviedlo k hlbšiemu skúmaniu vzťahu konzervatívneho a progresívneho živlu. Viac než 20 rokov sa angažuje v Spoločenstve Ladislava Hanusa. Žije v Černovej, s manželom vychovávajú troch synov.

Ďalšie autorove články:

Novela ústavy v médiách Na liberálnej strane je viac sarkazmu, znechutenia a opovrhnutia

Slovenskí misionári v Litve Pýtajú sa nás, čo sa to s vami Slovákmi deje. Veď vy ste boli prví, ktorí sa zastali Ukrajiny

Cesta na Západ Ako Štěpán Smolen doputoval k celibátu. A k neskrotnému Bohu

„Tam vysoko, kde v kúte nebíčka, vetríkov zámok nad horami stojí...“

... pred Boží trón si stala básnička. Nebojí sa, dvojito nebojí. Tak by sme dnes mohli prepísať majstrovu Sestričku, prebásnenú podľa Troch zhavranených bratov. Milan Rúfus už vie, na čom je. Už dostal, čo mu bolo pripravené, a bude to mať, ak to ešte nemá.

My tu sme stratili múdreho človeka. Hoci Milan Rúfus svoj postoj k bytiu pripisoval aj veku, pramenil predovšetkým v jeho schopnosti vidieť a rozlišovať. Svoje poznanie s námahou prinášal späť do platónovskej jaskyne, aby aj nám sprostredkúval, čo antický filozof nazval erosom. Dobre poznáme tú vnútornú triašku z veršov nášho takmer nobelistu...

No nebolo to zadarmo. „Len vyzápasená radosť je radosťou; len vyzápasený pokoj je pokojom,“ napísal v súkromnom liste básnik básnikovi so pseudonymom brat Šavol. Terajší premonštrátsky rehoľník a niekdajší politický reportér Karol Lovaš sa na diskusii so študentmi Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity priznal, že sú to pre neho kruté slová. Stali sa jeho umeleckým mottom.

Načo je človek na svete? Ak je pravda, čo hovoria svätí, že na to, aby spoznal Boha a slúžil mu, aj básnik Rúfus bol svätý básnik. „Básnici, ak sú hľadači tajomstva, nie hračkári slova, sa odjakživa snažili uhádnuť aspoň mikroomrvinku z toho, čo si myslí Boh,“ povedal evanjelik Milan Rúfus v rozhovore pre časopis Família. Že také tvrdenia sú príliš náboženské a primálo zrozumiteľné? Asi áno, lebo „to vyzerá tak, že sme sa jednofarebným rozumom vyfaulovali z viery. Navyše, rozumom, ktorý nie je v stave odpovedať nám na základné otázky bytia a sám je odkázaný na vieru v rozum, ktorý raz na to príde, na všetko príde.“

Milan Rúfus už vie všetky odpovede na otázky bytia. Vie, ale nepovie. Ani po nobelovku za literatúru si už nepríde, ani pripravovaný čestný doktorát Katolíckej univerzity si už z Ružomberka neodnesie. Cesta k nemu je už jednosmerná.

„Rušný deň stíchol zas.
Strom života vždy nešumí.

Počul som v sebe hlas:
‚Stvoríme svoju cestu my,
či cesta tvorí nás?‘“
(Cesta, zo zbierky Vernosť)

Terézia Rončáková
Foto: Alžbeta Mráková