Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
21. júl 2021

Vesmírne preteky Bransona a Bezosa

„Miliardári si lietajú do vesmíru, kým na Zemi hladujú deti“

Naša budúcnosť vo vesmíre závisí od jeho komerčnej využiteľnosti.

„Miliardári si lietajú do vesmíru, kým na Zemi hladujú deti“

Jeff Bezos, ktorý sa pomocou suborbitálnej rakety New Shepard vyvinutej jeho spoločnosťou Blue Origin ocitol na hranici vesmíru počas tlačovej konferencie po úspešnom lete 20. júla 2021. FOTO TASR/AP

„Tu na Zemi, v najbohatšej krajine na svete žije polovica našich ľudí od výplaty k výplate, ľudia majú čo robiť, aby sa uživili, majú čo robiť, aby mohli navštíviť lekára – no haló, najbohatší chlapíci na svete sú vonku v kozme. Áno, je čas tých miliardárov zdaniť.“

Tieto slová napísal na Twitteri americký demokratický senátor a (podľa vlastného označenia) „demokratický socialista“ Bernie Sanders v reakcii na vesmírne preteky medzi miliardármi Jeffom Bezosom a Richardom Bransonom. Nešlo o ojedinelý výkrik podobného druhu.

Časť ľudí vidí v letoch superboháčov na hranicu vesmíru (teda ani nie do vesmíru) len rozmarnú zábavku a kladie nahlas otázku, koľko nemocníc sa za cenu tohto niekoľkominútového miliardárskeho zážitku dalo postaviť na Zemi či koľko detí mohlo byť zaočkovaných proti tropickým chorobám.

Nejde ani o nový sentiment. Napríklad ako reakciu na pristátie Neila Armstronga na Mesiaci v roku 1969 džezový básnik Gil Scott-Heron vytvoril pieseň Whitey On the Moon (Beloško na Mesiaci). Spieva v nej, ako potkan pohryzol jeho sestru, no nemôžu si dovoliť zaplatiť za doktora, kým beloško si zatiaľ chodí po Mesiaci.

Náklady na vesmírny program boli (prinajmenšom v USA) spochybňované už v čase, keď išlo o vládny projekt financovaný z peňazí daňovníkov. Vesmírne preteky v druhej polovici 20. storočia poháňala súťaž medzi superveľmocami – Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom.

Rozdiel oproti minulosti je akurát v tom, že Scott-Heron sa sťažoval na vysoké dane, ktoré mu ujedajú z výplaty a vynakladajú sa na vesmírne preteky, z ktorých sám nič nemá, kým dnešní kritici komerčných vesmírnych letov sa sťažujú, že dotyční letuchtiví miliardári v skutočnosti dane skoro neplatia. Spoločnosť Amazon, vďaka ktorej sa Jeff Bezos stal najbohatším človekom na svete, agresívne optimalizuje svoju daňovú povinnosť a jej zamestnanci sa sťažovali na nedobré pracovné podmienky. Nečudo, že vyše 180-tisíc ľudí podpísalo recesistickú petíciu, aby Bezosovi nebolo dovolené vrátiť sa z vesmíru.

Reflektuje to zmenené vnímanie technologických miliardárov v očiach verejnosti. Približne do prelomu prvej a druhej dekády tohto milénia boli zakladatelia spoločností ako Google, Facebook či Amazon oslavovaní ako podnikateľskí priekopníci, ktorí z firiem založených v garážach či na univerzitných internátoch dokázali spraviť korporátne giganty, ktoré neodmysliteľne patria k pilierom dnešnej internetovej ekonomiky.

Medzičasom sa však vnímanie verejnosti zmenilo. Do popredia nastúpili problematické aspekty v správaní týchto veľkých spoločností – od optimalizácie daní až po nekalé zásahy do politickej a svetonázorovej súťaže. Ľudia ako Jeff Bezos alebo Mark Zuckerberg sa zmenili vo vnímaní širokej verejnosti skôr na niečo, ako sú záporní hrdinovia z filmov o Jamesovi Bondovi – tými sú často megalomanskí biznismeni, ktorým preskočilo.

Inzercia

Mimochodom, jedna bondovka, Moonraker s Rogerom Moorom, presne tému miliardára – zloducha s vesmírnymi ambíciami rieši. Film z roku 1979, ktorý videl gigantické stanice na obežnej dráhe a laserové pušky ako vec blízkeho zajtrajška, je z dnešného pohľadu len ďalším pomníkom našich nenaplnených snov o budúcnosti vo vesmíre.

Zostali len tí superboháči. Na ľavici i pravici politického spektra rastie dopyt po obmedzení vplyvu veľkých technologických gigantov. Obmedzenie možností týchto firiem pre cezhraničné daňové optimalizácie je už na spadnutie.

Na druhej strane, aktivity miliardárov vo vesmíre v sebe nesú zrnko nádeje pre celé ľudstvo a tiež možnosť rehabilitácie spomenutých superboháčov – niežeby boli odkázaní na to, čo si o nich myslíme.

Hlavný dôvod, prečo dodnes neexistujú základne na Mesiaci a prečo cesta na Mars sa už desaťročia zdá byť vzdialená tak dvadsať rokov v budúcnosti, je jednoduchý: neoplatí sa to. Potenciálne zisky väčšiny z toho, čo by sme vo vesmíre mohli robiť, zatiaľ nevyvážia príslušné náklady. A čo sa oplatí (napríklad využívanie telekomunikačných satelitov), to robíme.

Je na podnikateľoch, aby objavili biznisy a hlavne udržateľné biznis modely, vďaka ktorým sa návrat do kozmu a ďalšie prenikanie do jeho hĺbok stanú pre ľudstvo rentabilnými. Ak si odmyslíme ťažkopádne vesmírne programy národných štátov, technologickí miliardári sú v najlepšej pozícii, aby tento prienik do vesmíru financovali i organizovali. Majú totiž dostatok peňazí a ich firmy disponujú tiež istou vedecko-technickou skúsenosťou, na ktorej sa dá stavať.

Vesmírny turizmus je možno prvým takýmto odvetvím. Dnes tie lety, ktoré sotva dosahujú úroveň kozmu, pôsobia ako rozmarná zábavka superboháčov. No prví zákazníci prinášajú ďalšie peniaze a perspektívu pre znižovanie cien, riešenie technických výziev a naberanie skúseností za pochodu. To by malo viesť k masovejšiemu cestovnému ruchu v budúcnosti tak, aby si ho časom vedela dovoliť aj stredná vrstva. Tak ako dnes lietanie lietadlom.

Komerčný vesmírny cestovný ruch by časom mohol priniesť technologické riešenia, ktoré by v kozme umožnili vznik aj ďalších priemyselných odvetví. Možno dokonca takých, ktoré si dnes ani nevieme predstaviť. A práve v tom spočíva nádej pre lepšiu budúcnosť aj tých „hladujúcich detí“ tu na matičke Zemi.

Automobil, letecká doprava i klasický pozemský cestovný ruch začínali ako zábavky boháčov, no kapitalizmus ich časom premenil na masové javy. Milióny ľudí ich dnes využívajú a milióny ľudí tiež živia. Je nádej, že takto nejako by sa to mohlo vyvinúť aj s komerčnou kozmonautikou. Preto má zmysel fandiť kapitalistom vo vesmíre.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame