Výročie premárnenej šance V paralelnom vesmíre sa až teraz po štyroch rokoch končí vláda Igora Matoviča

V poslednom čase patrí myšlienka multiverza k často využívaným scenáristickým nástrojom vo filmoch o superhrdinoch, ktorých sú plné kiná. Nadišiel čas, aby multiverzum konečne vstúpilo aj do žánru politického komentára!

Reč je o predstave, že popri našom vlastnom vesmíre existujú ďalšie paralelné vesmíry, v ktorých sa veci menej alebo viac odlišujú od reality, ako ju poznáme. Dnešok sa na to mimoriadne hodí.

Presne pred štyrmi rokmi, 29. februára 2020, sa odohrali na Slovensku voľby, ktoré po ôsmich rokoch ukončili vládu Smeru a s veľkými nádejami vyniesli k moci koalíciu strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Bola to zostava, ktorá spočiatku disponovala ústavnou väčšinou. V našej realite sa rozpadla pre hašterivosť svojich lídrov.

Alternatívne dejiny posledných štyroch rokov

No skúsme si predstaviť, že popri našom vesmíre existuje ešte nejaký paralelný vesmír, v ktorom sa veci vyvíjali inak. Až teraz sa tam po riadnom štvorročnom volebnom období končí vláda Igora Matoviča, ktorý po roku 2020 úspešne absolvoval prerod z antikorupčného tribúna a opozičného klauna na uvážlivého a zdržanlivého štátnika.

Ako dobrý druh v zbrani mu v tom asistoval Richard Sulík. Ten sa poučil z pádu Radičovej vlády v roku 2012, ktorý mu mnohí kládli za vinu. O to väčšie úsilie vyvinul, aby to tentokrát klaplo. Predsedovi SaS sa spoločne s koaličnými partnermi podarilo presadiť ďalekosiahlu daňovo-odvodovú reformu, vďaka ktorej sa opäť na Slovensku oplatí pracovať, podnikať i žiť.

Andrej Kiska s pokorou prehltol, že sa v roku 2020 nestal premiérom, neodišiel z politiky, ale zostal na čele Za ľudí. Silou svojej osobnosti udržal túto narýchlo ušitú stranu pohromade. Veronika Remišová, Mária Kolíková a Juraj Šeliga stále zápasia o pozíciu jeho straníckej dvojky.

A Boris Kollár? Ten sa krátko pred riadnymi parlamentnými voľbami v roku 2024 konečne odfotil pred prvou bytovkou so svojimi sľubovanými nájomnými bytmi. Prieskumy verejnej mienky zatiaľ naznačujú, že jeho strana bude bezpečne v Národnej rade aj po voľbách...

Eduard Heger zostal po celé štyri roky spoľahlivým ministrom financií po boku Igora Matoviča. OĽaNO nikdy neopustil, vediac, že úspešná strana potrebuje nielen výrazného lídra, ale tiež spoľahlivú dvojku.

Anne Záborskej sa zase podarilo o jeden hlas presadiť v parlamente svoj zákon na pomoc tehotným ženám. Aby SaS nestratila pred liberálnymi voličmi tvár, koaliční partneri jej na revanš zahlasovali za dekriminalizáciu marihuany.

Pandémia vírusu COVID-19, ruská invázia na Ukrajinu a obdobie zvýšenej inflácie prebehli aj v tomto paralelnom vesmíre. No pre štvoricu koaličných lídrov predstavovali tieto krízy podnet, aby sa o to viac zomkli a potlačili svoje krátkodobé záujmy pre dlhodobé dobro krajiny.

Aj v tomto paralelnom vesmíre uvoľnila vláda ruky orgánom činným v trestnom konaní a aj tu sa spoločenskú nespokojnosť z prebiehajúcich kríz pokúsil využiť opozičný líder Robert Fico, ktorý medzičasom odhodil všetky zábrany, aby sa opäť predral k moci.

Chvíľu sa zdalo, že sa mu to podarí. No pred Vianocami 2023 už spomienka na pandémiu vybledla, a hoci vojna u susedov stále prebieha, vysokú infláciu sa podarilo dostať pod kontrolu, takže posledné mesiace v úrade sa Matovičova vláda mohla tešiť pokojnejšiemu obdobiu. Hoci už nebude mať ústavnú väčšinu, zdá sa, že poskladá vládu aj po riadnych voľbách v roku 2024.

Politickí komentátori to vyhodnocujú ako odmenu od voličov za to, že nás táto garnitúra bezpečne previedla ťažkým obdobím medzinárodných kríz.

Asi netreba zdôrazňovať, že na konci februára 2024 v tomto paralelnom vesmíre nikto nerieši trestnoprávnu novelu, zrušenie špeciálnej prokuratúry či Ficove výroky o Ukrajine. Ten totiž nie je premiérom. Vláde Igora Matoviča sa len teraz končí jej riadne štvorročné volebné obdobie, ktoré sa začalo v roku 2020. 

Premárnená nádej a 50 odtieňov ľavej

A teraz strih do našej známej reality! V našom vesmíre to prebehlo trochu inak. Lídri zmeny z roku 2020 narábali s dôverou, ktorú im zverili voliči, ľahkovážne, nezodpovedne a čoskoro svoj politický kapitál prehajdákali – na škodu Slovenska, ale aj na svoju vlastnú škodu.

Igora Matoviča dnes ostatné opozičné strany úspešne bojkotujú, takže o sebe musel dať vedieť bezperspektívnou prezidentskou kandidatúrou. Boris Kollár je mimo parlamentu. Richard Sulík na odchode z čela svojej strany. A Andrej Kiska zabudnutý v Poprade.

Voliči zmeny v tomto vesmíre potichu závidia našim šťastnejším „ja“ z paralelného vesmíru!

No toto nemá byť nárek nad rozliatym mliekom. Ani účtovaním s lídrami koalície, ktorá vznikla v roku 2020. Článkov, ktoré opísali ich chyby, už bolo napísaných dosť.

Dôležité je však poučiť sa do budúcnosti. Politickej scéne u nás už osemnásť rokov dominuje Robert Fico, ktorého jedinou ambíciou je vyhrávať voľby, nie riešiť nahromadené problémy Slovenska. A keď sa pravici dvakrát podarilo odstaviť ho, stroskotalo to v oboch prípadoch predčasne na nezhodách lídrov zmeny.

V oboch prípadoch sa aktéri snažili hrať na seba a získavať body na účet koaličných partnerov. V oboch prípadoch namiesto toho, aby ťahali za jeden povraz, potápali jeden druhého a neskôr sa čudovali, že potopením koaličného člnu potopili aj seba.

Dnes už ani nemožno tvrdiť, že alternatívou k súčasnej národnosocialistickej koalícii je pravica, keďže najsilnejšou opozičnou stranou je ľavicovo-liberálne Progresívne Slovensko. A to sa ešte na treťom mieste v prieskumoch umiestňuje sociálnodemokratický Hlas...

Krajinu, kde sa pri moci striedajú akurát rôzne odtiene ľavice, žiadna dobrá budúcnosť nečaká.

No ak ešte niekedy v budúcnosti voliči na Slovensku dajú pravici šancu, musia sa jej lídri veľmi dôsledne poučiť z chýb rokov 2010 až 2012 a 2020 až 2023.