Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Sloboda Kultúra
16. júl 2021

Hrdinka SNP

Zanechala pokoj a istotu a riskovala vlastný život v boji za právo a slobodu

O živote Chavivy Reikovej, ktorá bola jednou z tridsiatky parašutistov vyslaných na misie v nacistami okupovanej Európe.

Zanechala pokoj a istotu a riskovala vlastný život v boji za právo a slobodu

Obyčajné mladé dievča z chudobnej rodiny na východe Slovenska. Bez výnimočného vzdelania alebo akýchkoľvek kariérnych úspechov. Jej ambíciou bolo len viesť pokojný život spätý s rodinou a prírodou a môcť slobodne prejavovať svoju židovskú príslušnosť.

Tieto skromné sny však nebolo ľahké naplniť v prvej polovici storočia poznačeného hrôzami dvoch svetových vojen. Napriek tomu, že mala splnenie sna o pokojnom živote na dosah, rozhodla sa vrátiť späť na Slovensko a riskovať život ako účastníčka Slovenského národného povstania. Kto bola Chaviva Reiková?

Židia na Slovensku

Zdá sa, že jej život bol už od počiatku poznačený vojnou. Narodila sa totiž 22. júna 1914 ako Marta Reiková v malej slovenskej dedinke Nadabula, ktorá je dnes súčasťou Rožňavy.

Bola jedným zo siedmich detí Arpáda a Ester Reikových, ktorí patrili k chudobnejším židovským rodinám. Podľa svedectiev ich súčasníkov nepatrili medzi príliš ortodoxných a malá Marta tak vyrastala v prostredí, ktoré bolo veľmi otvorené a tolerantné.

Keď mala päť rokov rodina sa presťahovala do Radvane pri Banskej Bystrici, kde si jej otec otvoril papiernictvo. Stredné Slovensko sa tak na dlhšiu dobu stalo pre Martu domovom. Tu navštevovala desať rokov obecnú školu a pokračovala v štúdiu aj na Strednej odbornej škole v Banskej Bystrici.

Pre zlú finančnú situáciu v rodine však musela svoje vzdelanie predčasne ukončiť a zamestnala sa v železiarskej firme bratov Norbergerovcov. Marta Reiková bola povahou veselé dievča s pozitívnym vzťahom k hudbe a tancu. Nezľakla sa žiadnej výzvy a do všetkého vstupovala vždy s veľkou odvahou, nádejou a optimizmom.

Foto: Chaviva Reiková v Banskej Bystrici v roku 1934. encyclopedia.ushmm.org

V tomto životnom období si vyskúšala zamestnanie pisárky, pokladníčky, predavačky či účtovníčky. Taktiež prehlbovala vnímanie svojej židovskej viery a identity. V mladosti bola aktívna v rôznych sionistických organizáciách, napríklad v Hašomer Hacair, kde aj prijala židovské meno Chaviva, čo v hebrejčine znamená ľúbezná.

Napriek tomu, že Chaviva neoplývala konvenčnou fyzickou krásou, práve jej pozitívny a odvážny duch k nej priťahoval množstvo mužských nápadníkov. Jej srdce si napokon získal Avram Martinovič, za ktorého sa v roku 1938 vydala a presťahovala sa do Bratislavy.

Špekulovalo sa o tom, že ich sobáš bol len fiktívny a jeho cieľom bolo udelenie imigračného certifikátu. V tom čase by to nebolo nič výnimočné. Svedectvá jej súčasníkov sa však prikláňajú skôr k názoru, že medzi nimi skutočne vládlo hlboké priateľstvo, láska a porozumenie. Týždeň na svadobnej ceste strávili mladomanželia vo Viedni.

V Bratislave získala Chaviva Reiková miesto asistentky doktora Oskara Neumanna. Išlo o jedného z vedúcich pracovníkov sionistickej organizácie Židovský národný fond, kde Chaviva pôsobila ako vedúca sekretariátu. Jej úlohou bolo vyučovať na prípravných kurzoch určených pre vysťahovalcov do Palestíny. O rok neskôr sa stala aj členkou Medzinárodnej ženskej sionistickej organizácie.

Život v Palestíne

Nad životom mladomanželov sa však začali zaťahovať mraky Druhej svetovej vojny. Pár sa vzhľadom na okolnosti rozhodol odísť do Palestíny, usadiť sa a žiť pokojným farmárskym spôsobom života, ktorý bol Chavive blízky už od detstva. V roku 1939 pomáhali zakladať kibuc Ma´anit, kde sa zapojili do činností spojených s rozvojom osídlenia.

Išlo o špecifickú formu vidieckej poľnohospodárskej osady, v ktorej sa v rozličnej miere hospodárilo formou kolektívneho vlastníctva. Kibuce boli pôvodne úzko späté s ideami sionizmu a socializmu. Presadzovalo sa v nich rovnocenné postavenie žien a mužov, kolektívna výchova detí, spoločné vlastníctvo či rovnaké finančné ohodnotenie jednotlivých členov.

Tieto nádeje na spoločnú budúcnosť v radosti a pokoji sa však ukázali ako klamlivé. Chavivu s manželom od seba oddeľovali najmä ich politické názory. Kým ona bola presvedčená sionistka, manžel inklinoval skôr k ideám socializmu. Ich vzťah po rozluke však naďalej zostal veľmi úprimný a srdečný.

Kibuc, ktorý spolu pomáhali zakladať, nakoniec opustila aj samotná Reiková. Dôvodom boli názorové nezhody s jeho vedením. Presťahovala sa teda do iného kibucu v blízkosti Golanských výšin. Tu vstúpila do židovskej podzemnej vojenskej organizácie Hagana. Jej cieľom bolo chrániť židovské poľnohospodárske osady. Neskôr sa pridala aj do jej úderných jednotiek známych ako Palmach, ktoré organizovali aj ilegálnu imigráciu Židov do Palestíny.

Foto: Chaviva Reiková ako parašutistka pred odchodom na misiu na Slovensko v Palestíne roku 1944. encyclopedia.ushmm.org

V prvých rokoch Druhej svetovej vojny požiadali Briti Haganu o spoluprácu. Britská armáda oznámila v roku 1943 vznik Židovskej brigádnej skupiny. Chaviva Reiková patrila k tým, ktorí boli oslovení britskou spravodajskou službou SOE. Tá hľadala židovských dobrovoľníkov pre špeciálne vojenské operácie.

Chaviva sa tak prihlásila do pripravovaného tajného projektu a stala sa príslušníčkou Ženských pomocných leteckých zborov britského kráľovského letectva. Pri tej príležitosti prijala krycie meno Adela Robinsonová.

V Káhire, kde sídlila britská vojenská základňa, absolvovala spolu s ostatnými spravodajský a vojenský výcvik vrátane kurzu parašutizmu. Po jeho absolvovaní zložila prísahu britskému kráľovi Jurajovi VI. a bola povýšená na seržantku. Napriek tomu, že s manželom žili už nejaký čas v odlúčení, prijala na oficiálnych dokumentoch nové krycie meno Marta Martinovič.

Misia parašutistov na území kontrolovanom nacistami bola tajná a mimoriadne nebezpečná. Cieľom bolo najmä územie strednej Európy, kde potrebovali vyslať ľudí znalých jazyka, krajiny a kultúry. Na Slovensku v tom čase prebiehalo Slovenské národné povstanie.

Chaviva Reiková vedela, že táto misia ju môže stáť život. Napriek tomu na otázky vo veci jej motivácie odpovedala jasne: „Medzi šťastím jednotlivca a splnením si povinnosti som ako matka, ktorá sa vracia do horiaceho domu, aby zachránila svoje deti.“

Inzercia

Bojovníčka proti fašizmu

Dňa 19. júla 1944 bola Chaviva Reiková zaradená do výsadku s názvom Amsterdam ako veliteľka. Jej úlohou bolo byť spravodajkyňou a aktívnou podporou prebiehajúceho Slovenského národného povstania. Spolu s ostatnými členmi tímu sa pripravovala na svoju misiu v talianskom Bari, kam boli prevezení z Káhiry.

Pôvodný zámer vysadiť ju spolu s ostatnými členmi skupiny pomocou padákov sa neuskutočnil, pretože britské vojenské zákony zakazovali priame nasadenie žien do boja či ich vysadenie v tyle nepriateľa. Napriek tomu si Chaviva našla cestu a na Slovensko bola prepravená lietadlom so skupinou amerických pilotov. Tu sa neskôr spojila so svojou posádkou.

Vystúpila na letisku Tri duby, ktoré bolo ovládané povstaleckou armádou, a po rokoch sa tak opäť ocitla na rodnom Slovensku. Návrat do krajiny jej detstva mal však pre Chavivu trpkú príchuť. Jej príbuzní totiž skončili v roku 1942 v koncentračných táboroch.

Informácie, ktoré mala získavať, sa týkali najmä postavenia Židov na Slovensku, ale aj vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. To sa jej darilo vďaka kontaktom spred vojny, ktoré obnovila hneď po prílete. Spojila sa tiež so sionistickými kruhmi v Banskej Bystrici, kde získala aj mnohé nové kontakty.

Foto: Posledná foto Chavivy Reikovej (otočená chrbtom) na letisku Tri duby po pristátí na Slovensko. encyclopedia.ushmm.org

Okrem spravodajskej služby sa Chaviva Reiková venovala aj humanitárnej a záchrannej činnosti. Pomáhala židovským utečencom, ktorým zaisťovala jedlo, financie a organizovala tiež transporty židovských detí cez Maďarsko do Palestíny.

Jej skupina tiež zriadila polievkovú kuchyňu a komunitné centrum. Okrem starostlivosti o Židov pomáhala Reiková s návratom do Talianska aj spojeneckým pilotom, ktorí boli zostrelení počas bojov nad Slovenskom.

Spolu s ďalšími príslušníkmi jednotky Amsterdam vycvičila 40 židovských bojovníkov a vytvorila z nich partizánsku jednotku. Po vojenskej porážke SNP sa s príslušníkmi svojho oddielu v októbri stiahla do hôr, kde plánovali pokračovať v činnosti. Presun ľudí a zásob potravín do Pohronského Bukovca sa uskutočnil v štyroch vlnách a bol extrémne fyzicky aj psychicky náročný.

Ich skrýšu sa však zrejme vďaka zrade podarilo vypátrať ukrajinským protipartizánskym komandom 14. divízie  SS Galície Ivana Demjanuka. Niektorých na mieste zastrelili, ale väčšine sa podarilo ujsť. Následne však boli pochytaní a Reiková sa spolu s ďalšími príslušníkmi svojej jednotky dostala do zajatia.

1.novembra 1944 bola prevezená do väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde bola spolu s ostatnými vypočúvaná a podrobená krutému mučeniu. Jej životná púť sa spolu s ďalšími zajatcami skončila 20. novembra v masovom hrobe v Kremničke.

Počtom obetí sa masaker v Kremničke radí k najväčším doloženým vojnovým zločinom spáchaným na území Slovenska. Medzi obeťami boli okrem Chavivy Reikovej aj ďalšie ženy a deti, ako napríklad literárna historička a prekladateľka Alžbeta Göllnerová-Gwerková, manželka maliara Edmunda Gwerka.

Zapísaná do dejín

Po vojne boli pozostatky Chavivy Reikovej exhumované a pochované na Vojenskom cintoríne v Prahe. V roku 1952 boli prevezené na vojenský cintorín Mount Herzl v Jeruzaleme, do zvláštnej sekcie venovanej siedmim židovským výsadkárom, ktorí padli v Druhej svetovej vojne za nepriateľskými líniami.

Chaviva Reiková bola posmrtne povýšená do hodnosti podplukovníčky Izraelských ozbrojených síl. V Izraeli je po nej pomenovaný kibuc Lahavot Chaviva či Vzdelávací inštitút Givat Chaviva. V roku 1988 bola na jej počesť v Izraeli vydaná aj poštová známka. Úctu si Chaviva Reiková získala aj za hranicami, napríklad v Spojených štátoch či Kanade. V Nemecku od roku 1994 udeľujú mierovú cenu s názvom Haviva Reik-Friedenspreis.

Na našom území získala Chaviva Reiková v roku 1964 Pamätnú medailu SNP in memoriam. Po revolúcii jej mesto Banská Bystrica udelilo Čestné občianstvo in memoriam. V blízkosti pamätníka SNP je taktiež vybudovaná romantická Záhrada Chavivy Reikovej s pamätníkom, ktorého autorom je akademický sochár Péter Gáspár.

Foto: Pamätník Chavivy Reikovej v jej záhrade v Banskej Bystrici od sochára Pétera Gáspára.

Len pred niekoľkými týždňami udelila prezidentka Zuzana Čaputová jedno z 24 štátnych vyznamenaní aj Chavive Reikovej. Išlo o Rad Ľudovíta Štúra III. triedy In memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Pavol Mešťan z Múzea Židovskej kultúry v Bratislave na adresu Chavivy Reikovej povedal: „Vrátila sa, hoci musela tušiť, že ju môže stretnúť smrť. Zároveň je dôkazom toho, ktorý popiera falošné tvrdenia, že Židia nechceli v druhej svetovej vojne bojovať. Ona neváhala ani na chvíľu a som presvedčený, že jej vzťah k Slovensku prispel k tomu, že skupinu parašutistov poslali do Banskej Bystrice, a nie do iného štátu v Európe.“

O Chavive Reikovej bol v roku 2014 natočený aj hodinový dokument s názvom Návrat do horiaceho domu. Ukazuje, že po silné ženské hrdinky nemusíme ani v našich dejinách chodiť ďaleko.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva