Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
30. apríl 2021

Sviatok práce

Má ešte dnes zmysel oslavovať ho?

Pre tých, ktorí zažili povinno-nepovinné prvomájové sprievody, má dnes Sviatok práce čudnú príchuť.

Má ešte dnes zmysel oslavovať ho?

Skupina nadšencov v obci Dojč pri Senici organizovala prvomájové sprievody vo veselej podobe. Záber je z 1. mája 2013. FOTO TASR - Jozef Polešenský

Pre tých, ktorí ich nezažili, sa Sviatok práce stal príjemným voľným dňom, keď viac ako na prácu môžu myslieť na nájdenie rozkvitnutej čerešne.

Preto sme sa na zmysel pripomínania si či oslavy Sviatku práce opýtali v ankete rôznych respondentov, ktorí majú čo k téme povedať.

1. Má ešte dnes zmysel oslavovať 1. máj ako Sviatok práce?

2. Ak áno/nie, prečo? Ak áno, akým spôsobom ho dnes oslavovať?

Katarína Nádaská, historička a etnologička:

1. Ako vidíme z histórie sviatku práce, tento prechádzal od pôvodných požiadaviek robotníkov o uzákonení osemhodinového pracovného času, zlepšenie pracovných podmienok a pod. až po nútené socialistické prvé máje, kde sa neúčasť v oslavnom socialistickom sprievode trestala.

Pôvod sviatku je však prostý – aby ľudia mohli dôstojne pracovať a za svoju prácu dostávali dôstojnú plácu. Idea sviatku nie je, samozrejme, ani dnes naplnená. Jeden príklad za všetky: viaceré európske textilné firmy podnikajú v Ázii či v krajinách tretieho sveta, kde v krajčírskych dielňach pracujú vo veľmi zlých podmienkach ženy, ešte takmer deti, za slabú mzdu.

Všímajúc si ideu tohto sviatku, treba si povšimnúť aj rozdielnosť medzi mzdami žien a mužov pracujúcich často na rovnakom poste, nízke mzdy, ktoré majú niektoré profesie, a pracovné podmienky v ktorých pracujú, malé alebo žiadne sociálne istoty.

Stále máme vo svete krajiny, kde je priam zneužívaná lacná pracovná sila človeka.

2. Takže áno, 1. máj si treba určite pripomenúť ako sviatok práce a položiť si otázku, či máme prácu, za akú mzdu pracujeme, v akých podmienkach a pod. Nielen v tento deň treba poukazovať na tie odvetvia priemyslu a krajiny, kde dochádza k hrubému porušovaniu práv zamestnancov. Z pohľadu zamestnávateľa je dobré sa zamyslieť, či poskytuje pre svojich zamestnancov spravodlivú mzdu a dôstojné podmienky pre prácu.

Sú krajiny, kde sa 1. mája konajú ohlásené pochody zamestnancov, aby takto poukázali na sociálnu nespravodlivosť, ktorú pociťujú. Vo vyspelom svete je dobré diskutovať o otázkach zamestnanosti a nastolení sociálneho zmieru vo svete.

Svet nie je dokonalý ani v 21. storočí a stále máme nevyriešené základné požiadavky zakladateľov 1. mája – osemhodinový pracovný čas, bezpečné pracovné prostredie, dôstojnú mzdu za prácu, sociálne istoty, rovnosť v odmeňovaní mužov i žien. Drvivá väčšina populácie vo svete pracuje, aby zaistila svojej rodine a sebe sociálne a zdravotné istoty a dôstojný život. Otázka je, čo môžu spraviť zamestnávatelia lepšie pre svojich zamestnancov a čo zamestnanci pre svojich zamestnávateľov. Takže ani 135 rokov nestačilo na to, aby sa naplnili požiadavky pracujúcich, ktorí dali podnet k vzniku tohto sviatku.

Pavel Kosatík, novinár, scenárista a spisovateľ:

Práca je hodnota, ktorá stojí za uctenie a oslavu. To, že tento deň rôzne režimy 20. storočia skompromitovali, neznamená, že sa nedá vrátiť k pôvodnej podstate a ešte ju zlepšiť. Spôsobov, ako to urobiť, je mnoho. Politici, spisovatelia a ďalší môžu otvoriť diskusiu na tému, ako sa premieňa význam práce dnes, aby napríklad mladá generácia rozumela tomu, že sa nemá žiť tak, aby bol človek „za vodou“, ale aby sa každodenná a tzv. všedná práca čo najviac podobala tvorbe, t. j. čomusi nevšednému, kvôli čomu bol však človek stvorený (aby tvorbou pretváral svet aj seba samého).

Predstavujem si, že na pracoviskách usporiadajú rôzni osvietení šéfovia duchaplnú pripomienku sviatku so svojimi zamestnancami: môže sa z toho stať príležitosť, ako odmeniť schopných a vzájomne si vyjasniť, na čo tohto roku nebol čas. Možností je mnoho, súčasná podoba môže pomôcť vrátiť slovu „práca“ jeho pôvodný zmysel, t. j. taký, že človeka pri započutí tohto slova nezačnú len bolieť ruky.

Ján Golian, historik:

1. Myslím, že je nevyhnutné rozlišovať dobu, v ktorej Sviatok práce vznikol, obdobie, ktoré si pamätá stredná a staršia generácia, keď mali prvomájové oslavy nalinajkovaný a najmä povinný priebeh, a dnešné časy. V našej spoločnosti si spomíname, či už osobne alebo len sprostredkovane, najmä na ten druhý scenár. A k tomu sa snáď už nikto nechce vracať.

Sviatok práce však vznikol za iných okolností a má viac ako 100-ročnú históriu, preto by sme sa mali vracať ku koreňom a k pripomínaniu si, v akých okolnostiach museli pracovať naši predkovia a čo všetko museli prekonať, kým sa dostali k osemhodinovému pracovnému času, ktorý my dnes berieme ako samozrejmosť.

2. Podľa môjho názoru by sa mal dnes Prvý máj oslavovať ako sviatok „nepráce“. Teda deň, keď si môžeme dovoliť nepracovať a využiť tento deň na regeneráciu či čas strávený s rodinou, alebo v jarnej prírode. Tento deň by mal zostať voľným a absolútne slobodným pre každého človeka, čo by bolo najlepšou náplasťou na povinné prvomájové sprievody, ktorými sme boli dlhé desaťročia traumatizovaní.

Zuzana Kusá, sociologička:

Prvý máj je dňom, keď by sme si mali pripomínať, že férové pracovné podmienky, spravodlivý podiel práce na tvorbe zisku a tiež aj právo organizovať sa a vyjednávať s mocnými bolo možné získať len vďaka organizovaniu sa pracujúcich, ich odvahe mobilizovať sa a postaviť sa násobne silnejším majiteľom výrobných prostriedkov napriek existenčným rizikám a nezriedka aj ohrozeniu vlastného života.

Na dlhú cestu k dnešnému pracovnému právu, ale aj právu na štrajk, a na generácie, ktoré na nej zotrvali s odhodlaním, by sme nemali zabudnúť. Druhou veľkou témou, ktorá si zaslúži byť diskutovaná (nielen) na Sviatok práce, je dnešná situácia s dostupnosťou práce, kvalitou pracovných podmienok, dostatočnosťou mzdy a ďalšími stránkami, ktoré z práce robia buď dusivé a ponižujúce bremeno života alebo sféru pre osobný rast a sebaúctu.

Treťou témou je samotné organizovanie sa pracujúcich a posilňovanie ich sebaobhajoby. Dôležitosť odborového organizovania sme značne podceňovali a najmladšia generácia, zdá sa, priveľmi podlieha ilúzii o význame individuálneho zápasu za práva.

Inzercia

Mária Rajňáková, koordinátorka dobrovoľníkov:

1. Áno.

2. Slávnosti sú dôležité, lebo nás vytrhnú z každodenného zabehaného rytmu. Môžu nás pozvať k poohliadnutiu v živote a k vďačnosti za Boží dar.

Teda zvlášť sviatok 1. mája, ktorý sme oslavovali všelijako – na prvomájových manifestáciách i útekom do prírody.

No práve teraz v Roku sv. Jozefa si môžeme osobitne pripomenúť tohto patróna a inšpirovať sa jeho skromnosťou života, usilovnou pracovitosťou a starostlivosťou o rodinu.

Ak niekomu sv. Jozef nič nehovorí, tak môže tento sviatok prežiť s rodinou s reflexiou, aký zmysel, aké miesto má práca v mojom živote. Mám v rovnováhe duševnú i fyzickú prácu alebo niektorá z nich prevažuje? Som vďačná za svoju prácu, môžem povedať, že je aj mojím poslaním? Viem aj primerane oddychovať a aktívne využívať svoj voľný čas?

Monika Nemcová, učiteľka dejepisu:

1. Myslím, že nie, dnes už je to prežitok. Tento sviatok má pre mňa takú komunistickú pachuť, aj keď ako dejepisárka poznám okolnosti vzniku sviatku, do 14 rokov som vyrastala v totalite a automaticky mi napadnú asociácie ako zbytočné prvomájové sprievody, povinné zdobenie triedy a nástenky atď.

Po Nežnej revolúcii sa to všetko zmenilo, no zostal deň pracovného voľna, čo sme ako študenti vždy ocenili, a trvá to dodnes. Preto asi každá vláda, ktorá by ho chcela zrušiť, musí rátať s nevôľou „pracujúcich“.

2. Vyrastala som na dedine a po revolúcii sa 1. máj vo väčšine rodín oslavoval prácou – prácou na poli, v záhrade... U nás to bol presne čas, keď sa mohla zísť širšia rodina a sadili sa zemiaky. V súčasnosti veľa mojich známych využíva tento deň na predĺžené víkendy, výlety do Tatier, pikniky a pod.

Tino Hrnčiar, marketér a kreatívec:

1. Samotná myšlienka Sviatku práce je fajn. Zásadný problém je pre mňa úzke spojenie tohto sviatku s minulým režimom, ktorý si ho vlastne „brandoval“ pre seba. Myslím, že tento názor zdieľa nielen moja generácia, ale aj mladšie generácie. Nejde o neváženie si tradícií. Ten sviatok nám momentálne jednoducho nemá čo povedať – okrem divného pátosu, ktorý so sebou nesie. Ja osobne nevidím dôvod, prečo tento sviatok oslavovať, ale priznám sa, že som sa nad tým nikdy hlbšie nezamýšľal.

2. Práca sa za posledných pár rokov zásadne zmenila. Ak by som sa nad tým zamýšľal ako štátnik, tak by som spravil všetko preto, aby som tento deň využil ako možnosť baviť sa o budúcnosti práce, o tom, že pracovné pozície, ktoré budú o 10 rokov úplne bežné, ešte ani nemajú pomenovanie a pod. Tomuto sa podľa mňa politici absolútne nevenujú. Takže by som do toho asi zapojil startupovú komunitu a spravil virtuálne prvomájové zhromaždenie cez videocall alebo niečo v tomto duchu.

Štefan Zelník, lekár a bývalý politik:

Či má zmysel oslavovať 1. máj ako Sviatok práce? Niekto môže oslavovať sviatok práce raz za rok na alegorickom voze a niekto môže oslavovať prácu každý deň. Josemaría Escrivá de Balaguer, španielsky katolícky kňaz (1902-1975), napísal: „Práca je pôvodným povolaním človeka; je Božím požehnaním a poľutovaniahodne sa mýlia tí, ktorí ju považujú za trest.“ 

Úcta k práci by mala ísť v ruka v ruke s úctou k ľudom, ktorí ju vykonávajú. Vzhľadom na zabezpečenie chodu celej spoločnosti sme všetci dôležití.

Nie je dôležité, akú profesiu človek robí, ale či je jeho práca kvalitná a či ju robí s láskou. Úctu k práci a jej oslavu mnohí robia denne už aj tým, že neznečistia životné prostredie, napríklad odhodením odpadu na ulicu, lebo niekto ju predtým vyčistil. Naberú si len toľko jedla, koľko dokážu zjesť, lebo majú úctu k tomu, kto jedlo pripravoval, dopestoval či dochoval.

Možno sú to samozrejmosti, ale zo spoločnosti sa vytráca ľudskosť, skromnosť, pokora a úcta jeden k druhému. Americký podnikateľ a spoluzakladateľ spoločnosti Apple Steve Jobs napísal: „Vaša práca vyplní veľkú časť vášho života a jediný spôsob, ako byť naozaj spokojný, je robiť veci, ktoré považujete za skutočne skvelé. A jediným spôsobom, ako vykonávať skvelú prácu, je milovať to, čo robíte.“

Peknú myšlienku vyslovil aj Milan Rastislav Štefánik: „Nech každý z nás je dnes lepší, ako bol včera a vlasť naša bude veľká a slávna.“

Pokiaľ rodinná výchova a vzdelávací systém nebude vychovávať osobnosti s etickými, morálnymi zásadami a hodnotovou orientáciou, kde je na prvom mieste úcta k človeku, prírode, práci, vzájomná spolupráca či rešpekt, budeme stále nespokojným a nešťastným národom.

Kľukaté cesty Sviatku práce v histórii
Odborové zväzy USA a Kanady sa pred vyše 135 rokmi rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas a 1. mája 1886 spustili generálny štrajk za splnenie tejto požiadavky.
V Chicagu sa na ňom zúčastnilo takmer 25-tisíc robotníkov, na štvrtý deň sa však strhli bitky medzi štrajkujúcimi a štrajkokazmi, ktorých najali zamestnávatelia. Zasiahla polícia, ozvala sa streľba. Pobúrení robotníci zvolali na druhý deň protestné zhromaždenie. Aj tam zakročili policajti, medzi ktorých provokatér hodil bombu.
O dva roky nato vyhlásil medzinárodný zjazd socialistov v Paríži na pamiatku obetí chicagských udalostí 1. máj za celosvetový Sviatok práce. Už v roku 1890 sa mal stať Dňom medzinárodného vystúpenia robotníkov za osemhodinový pracovný čas. Prvého mája 1890 sa mohutne demonštrovalo vo všetkých európskych veľkomestách, napríklad v Budapešti vyšlo do ulíc okolo 60-tisíc ľudí.
V nasledujúcich rokoch využívali niektoré socialistické strany Prvý máj na presadzovanie nielen ekonomických či sociálnych, ale aj politických požiadaviek ľudí práce, napríklad uzákonenie všeobecného volebného práva alebo zhromažďovacieho práva.
V roku 1919 bol 1. máj vyhlásený za štátny sviatok Československej republiky. A hoci zákon nestanovil pre tieto dni zachovanie pracovného pokoja, v skutočnosti sa tak dialo. Nová právna úprava štátnych sviatkov a pamätných dní z roku 1925 charakterizovala 1. máj ako „symbol sociálneho pokroku“. Prvomájové podujatia mali v období prvej ČSR pestrý charakter i priebeh – buď oslavný, protestný alebo čosi medzi tým. Všetko záviselo od ich organizátora, či bol v tom čase pri moci alebo v opozícii.
Socialisti a komunisti stáli za „červenými“ prvými májmi, a tak ľudáci začali sláviť vlastné „biele máje“. Bývali pokojnejšie, usporiadanejšie, prebiehali takpovediac vo všetkej počestnosti. Ráno sa začínali svätou omšou vo vybraných kostoloch, nasledovalo zhromaždenie pod holým nebom, na ktorom vystúpil najprv kňaz – poslanec – a po ňom predstaviteľ kresťanských odborov. Potom bol na programe sprievod kresťanských, zväčša mládežníckych, spolkov mestom.
Pravda, v prvých rokoch veľkej hospodárskej krízy (1931 a 1932) ľudáci upustili od akýchkoľvek prvomájových podujatí. Komunisti, naopak, svoje májové demonštrácie vtedy pritvrdili a menili na tzv. hladové pochody nezamestnaných. Viaceré z nich mali po zrážkach s políciou krvavú dohru.
Hitler sa v roku 1922 ešte angažoval v kampani za zákaz Sviatku práce, po uchopení moci v Nemecku si ho však prisvojil ako Sviatok národnej práce. Slovenský štát slávenie 1. mája najprv v roku 1939 zrušil, ale už v nasledujúcom roku ho obnovil ako „sviatok národnej jednoty a svornosti“. Denník Slovák v predvečer osláv zdôrazňoval, že 1. máj prestáva byť sviatkom robotníkov a patrí celej „pracujúcej pospolitosti“.
Navonok sa oslavovala najmä „národná práca“, podobne ako v nacistickom Nemecku, ale v skutočnosti bola predmetom velebenia predovšetkým štátostrana a jej politika.
O tri roky, po februári 1948, sa májové oslavy postupne znovu zvrhli na preorganizované sprievody s povinnou účasťou.
Sviatok práce, s ktorým prišli ešte v 19. storočí robotnícke organizácie v konfrontácii s kapitálom, sa postupne podarilo ukradnúť a privlastniť zamestnávateľom, politickým stranám a štátom. Prvý máj si aj po vyše štvrťstoročí od prevratu stále hľadá svoje miesto v spoločnosti.

 

Odporúčame