Postoj Martina Šustra List poslancom o menovej politike a núdzovom stave

Vážení poslanci, dámy a páni,

čoskoro budete (znovu) rozhodovať o núdzovom stave. Mnohí z vás argumentujú, že už bol rok času prijať trvalé opatrenia, aby sa nemusel každých 6 týždňov znovu vyhlasovať núdzový stav. Máte pravdu v tom prvom – áno, mali sa dávno prijať trvalé opatrenia. Nemáte však pravdu v tom druhom – núdzový stav treba vyhlásiť, zase raz.

Dovoľte, prosím, analógiu z oblasti ešte obskúrnejšej než epidemiológia – z menovej politiky. Nás centrálnych bankárov mnohí už vyše desaťročia kritizujú, že opakovane zachraňujeme Európsku ekonomiku uvoľnenou menovou politikou. Že by bolo oveľa lepšie, keby krajiny prijali štrukturálne reformy a dosiahli trvalejšie zlepšenie stavu našej ekonomiky. A že keď centrálne banky uvoľnenou menovou politikou zachraňujú ekonomiky, tak bránia štrukturálnym reformám. To prvé je pravda. To druhé nie.

My centrálni bankári na kritiku často používame analógiu s lekármi. Nedávno člen bankovej rady NBS Ľuboš Pástor na otázku „Na jednej strane aj ECB vyzýva štáty k reformám. Ale nespôsobujú podobné zásahy ECB to, že štáty k nim, rovnako ako vo fiškálnej konsolidácii, nebudú tlačené?“ odpovedal:

Nudní páni v šedých sakách – a sem-tam aj nejaká dáma – vždy, keď bolo treba, otvorili peňazovody a pomohli ekonomike. Znovu a znovu, aj keď medzitým politici nespravili žiadne reformy, neozdravili štátne rozpočty, nepodporili výskum a vývoj, nezlepšili podnikateľské prostredie, nezvýšili úroveň školstva ... keď bolo treba, menová politika v kríze vždy pomohla.

Pokiaľ sa len vedú reči, najobľúbenejšou témou centrálnych bankárov nie je inflácia, ale vládny rozpočet. Šéfovia centrálnych bánk nepremeškajú žiadnu príležitosť dať ministrom financií dobrú radu. Ale reči sa hovoria a chlieb sa je – a keď prišlo na lámanie chleba, žiadna centrálna banka nenechala krajinu skolabovať len preto, že bola nespokojná s vládnymi rozpočtami.

Podobnú dilemu budete riešiť aj vy v parlamente. Je úplne v poriadku hlasno kritizovať vládu, že nespravila dosť pre riešenie koronavírusovej pandémie. Je úplne v poriadku hlasno sa sťažovať, že sa nenašli trvalejšie riešenia a stále sa len obnovuje núdzový stav. Keď však príde na hlasovanie o núdzovom stave, toto všetko bude irelevantné.

Dôležité bude iba to, či spravíme všetko pre to, aby sme do leta uvoľnili nemocnice, aby prestalo zbytočne umierať sto ľudí denne, aby sme mohli o mesiac otvoriť školy a o dva mesiace aj reštaurácie. A to sa nám podarí iba razantným znížením epidémie teraz. Nestačia nám pár percentné zlepšenia posledných dní. Nie všetko sa zlepšuje – napríklad počty pacientov na ventilácii stále rastú a aj mobilita sa znovu zvyšuje.

Potrebujeme zraziť nové infekcie aspoň na štvrtinu dnešného stavu. Dá sa to – ukázali nám to v Portugalsku, Írsku, Slovinsku či Británii. U nás na to budeme potrebovať aj núdzový stav, keďže lepšie nástroje, žiaľ, nemáme.

Dámy a páni, nemusíte byť vo všetkom ako centrálni bankári. Keby ste boli nudní a seriózni, keby ste chodili v sivých sakách a hovorili v trojriadkových súvetiach, asi by ste sa do parlamentu nikdy nedostali. Zoberte si z nás, prosím, príklad aspoň v tom, že sa na vás budeme môcť spoľahnúť, že spravíte tú správnu vec – bez ohľadu na to, čo sa hovorí.