Takmer presne pred rokom som na tomto mieste napísal text, v ktorom som poprial veľa odvahy, vytrvalosti a trpezlivosti Veronike, ktorá stojí za občianskym združením Lekárnici za život. Považujem za dôležité sa k tomuto združeniu vrátiť.
Združenie Lekárnici za život tesne pred Vianocami vydalo stanovisko, v ktorom de facto odmietlo všetky vakcíny proti ochoreniu COVID-19 na trhu Európskej únie. Toto stanovisko teda išlo proti stanovisku Konferencie biskupov Slovenska, ktoré v duchu vyjadrenia Pápežskej akadémie pre život z rokov 2005 a 2017 a vyjadrenia Kongregácie pre náuku viery z roku 2008 jasne rozlišujú medzi morálnou zodpovednosťou výrobcov vakcín a morálnou zodpovednosťou prijímateľov konkrétnych vakcín a liekov.
Tieto stanoviská prezentujú postoj, že je morálne prípustné očkovať, ako aj dať sa zaočkovať vakcínou, ktorá používa morálne problematický biologický materiál, pokiaľ nie sú k dispozícii iné, eticky úplne bezproblémové vakcíny a ak existuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie. Niektoré vakcíny boli pravdepodobne vytvorené na bunkových líniách kmeňových buniek plodov potratených pred desaťročiami. No vakcíny spoločností Pfizer s BioNTech a Moderna neboli takto vytvorené, boli však podrobené overovaniu na týchto bunkových líniách.
Na stanovisko občianskeho združenia Lekárnici za život následne veľmi ostro reagovala Bioetická subkomisia KBS. Vo svojom stanovisku uviedla napríklad, že „materiál LZŽ obsahuje mnohé vecné a odborné omyly tak z medicínskeho, ako aj z etického a teologického hľadiska“. Alebo konštatuje, že materiál LZZ „napriek nízkej odbornej kvalite vyvolal nemalé znepokojenie či zneistenie pomerne veľkého počtu aj racionálne uvažujúcich osôb“.
Podľa bioetickej subkomisie materiál obsahuje „viaceré pseudovedecké, chybné, odborne neudržateľné a informačne škodlivé vyjadrenia aj odporúčania“. To sa týka najmä odporúčania, aby si členovia LZZ uplatnili výhradu vo svedomí a nikdy nevydávali vakcíny, ktorých dodávky už doposiaľ Európska komisia dojednala. Bioetická subkomisia to považuje za zbytočné a neúnosné bremeno, ktoré LZŽ svojvoľne kladie na svedomie lekárnikov.
Celé toto napätie signalizuje dôležitú otázku, ktorej sa je veľmi potrebné venovať, preto som sa ho snažil opísať detailnejšie. Nejde tu len o občianske združenie LZZ, problém je širší, ale najskôr sa aj tak zastavme pri LZZ.
Zdá sa, že kameňom úrazu stanoviska LZZ je ignorancia nielen stanoviska KBS, ale aj stanovísk Pápežskej akadémie pre život a Kongregácie pre náuku viery, ktoré sa týkajú takzvanej otázky morálnej hodnoty spolupráce na skutku niekoho. Je očkovanie alebo zaočkovanie sa vakcínou, ktorá bola overovaná na bunkových líniách potratených plodov, morálne pripočítateľnou (teda hriešnou) formou spolupráce na potrate, ktorý bol vykonaný pred desaťročiami?
Podľa stanoviska vatikánskych úradov a mnohých biskupských konferencií po celom svete určite nie (hoci na mieste je v takomto prípade vždy apel na výrobu eticky bezchybných vakcín), podľa stanoviska LZZ zrejme áno. A to je problém, keďže združenie sa odvoláva vo svojich stanovách na príslušnosť ku katolíckej, pravoslávnej a evanjelickej cirkvi.
Ešte raz: v situácii, keď žiadna eticky absolútne bezchybná vakcína neexistuje a zároveň existuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, je morálne prijateľné zaočkovať sa nielen vakcínou, ktorá bola overovaná, ale dokonca aj takou, ktorá bola vytvorená na bunkových líniách potratených plodov. Toto netvrdím ja, ale morálne učenie Katolíckej cirkvi. S týmto stanoviskom však zjavne nesúhlasí občianske združenie LZZ. A tým sa LZZ dostávajú mimo morálneho učenia Cirkvi.
Zrejme z tohto dôvodu sa katolícky morálny teológ Martin Koleják rozhodol požiadať LZZ, aby bolo jeho meno odstránené zo stránok LZZ, a informoval združenie, že neprijíma ponuku stať sa jeho čestným členom.
Viete, ako reagovalo LZZ? Zverejnilo článok, v ktorom sa priezvisko tohto kňaza a morálneho teológa spomína presne 15-krát. Dá sa to nazvať inak než číra zlomyseľnosť? Zrejme to mala byť odveta za spomenuté stanovisko subkomisie pre bioetiku.
Sme teda svedkami paradoxnej situácie, keď sa občianske združenie, odvolávajúce sa na Katolícku cirkev, stavia proti jej morálnym princípom. Opäť sme teda svedkami závanu tej klasickej „najpravovernosti“, kde tí nepravoverní sú už zrejme pápež, vatikánske úrady či konferencie biskupov po celom svete. Dodajme, že podľa najlepšieho vedomia a svedomia možno rozumne predpokladať, že občianske združenie LZZ je iniciatívou niekoľkých jednotlivcov.
Hoci je činnosť združenia opísaná postupmi veľkej korporácie (napríklad spomínaná žiadosť o odstránenie mena morálneho teológa zo stránok LZZ bola predsedom správneho kolégia postúpená „s priloženými dodatočnými informáciami Odboru vnútornej správy“ združenia), na jeho stránkach menovite figuruje len predsedníčka a žiadne iné orgány združenia (etické a odborné grémium alebo spomenutý Odbor vnútornej správy) nemajú uvedené obsadenie.
Nie je na tom nič zlé, ale na druhej strane, stanovisko pár jednotlivcov nemôže fiktívne pôsobiť ako stanovisko masívnej základne. Nie je to totiž ojedinelý prístup.
Sám som niekoľkokrát videl, ako „argumentom“ istého laika proti rozhodnutiu biskupov podávať Eucharistiu v súčasnej situácii na ruku bol opis súkromného zjavenia mystičky. Raz je dôvodom spochybniť rozhodnutie biskupov súkromné zjavenie, inokedy vyhlásenie niekoľkých jednotlivcov z občianskeho združenia, inokedy utkvelá a nenaplnená predstava, že keby som ja bol tým biskupom, všetko by bolo dokonalejšie..., ale kde v tom všetkom sú slová „Kto vás počúva, mňa počúva?“
Vieme ešte v presvedčení o svojej najpravovernosti, o kom Kristus tieto slová povedal?
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.