Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Amerika v plameňoch Spoločnosť
13. január 2021

Útok na Kapitol

Tento dav podkopáva legitímny odpor voči širšiemu projektu ľavice

Hlúpe, šokujúce, odsúdeniahodné „MAGA povstanie“ vo Washingtone len urýchli vnútornú ľavicovú revolúciu.

Tento dav podkopáva legitímny odpor voči širšiemu projektu ľavice

Foto: TASR/AP Photo/Andrew Harnik

Všetky veci, o ktorých píšem v knihe Nežiť v klamstve, eskalujú. Ak na to nepripravujete seba a svoju rodinu, nečítate znamenia týchto dní.

V deň útoku na Kapitol som citoval Ježišove proroctvo o zničení Jeruzalema. Vtedy Ježiš, citujúc proroka Daniela, povedal, že keď uvidíte „ohavnosť pustošenia na svätom mieste“ (chráme), je čas vydať sa do Judských vrchov.

Ježiš vyriekol konkrétne proroctvo; to ja určite nerobím. Ale tvrdím, že nedávne symbolické znesvätenie Kapitolu politickou zberbou je obrovským znamením vnútornej nestability (rovnako ako zvolenie Trumpa v roku 2016; ako napísal Tucker Carlson, šťastný národ si nemôže zvoliť muža ako Donald Trump).

A teraz počúvam správy od konzervatívnych priateľov z rôznych strán, ktorí hovoria, že ich „MAGA príbuzní“ (teda tí, ktorí uverili kampaňového sloganu Donalda Trumpa Make America Great Again) idú ešte ďalej. Sú presvedčení, že toto povstanie spôsobila Antifa, zamaskovaná ako Trumpovi podporovatelia. Vraj ich do Kapitolu pustili preto, aby zdiskreditovali túto opozíciu voči socialistickej agende Nového svetového poriadku.

Zdá sa, že aj prorok katolíckej krajnej pravice, arcibiskup Carlo Maria Viganò, si myslí niečo v tomto duchu, súdiac podľa jeho tweetu, ktorý úplne odignoroval šokujúce udalosti na Kapitole deň po nich. Samozrejme, že ho retweetoval známy rozhlasový evanjelikál Eric Metaxas, ktorý celé týždne vyzýval ľudí, aby sa pripravili aj zomrieť za to, aby ochránili Trumpov prezidentský úrad.

V tomto bode zvyknem hovoriť, že jeden zo znakov predtotalitnej spoločnosti podľa Hannah Arendtovej je, že ľudia nie sú ochotní uveriť ničomu, čo je v protiklade s ich mentálnym naratívom. Robí to „MAGA pravica“, ako aj „woke“ ľavica. Je mi obzvlášť ľúto, keď vidím, že sa veľká časť pravice stáva obeťou tohto trumpistického šialenstva. Pretože títo ľudia, tento dav podkopáva legitímny odpor voči širšiemu projektu ľavice.

Vezmime do úvahy, že väčšiu časť minulého roka sme sa prizerali tomu, ako ľavicový dav vypaľoval časti miest, plienil obchody, fyzicky obťažoval a zastrašoval nevinných civilistov, a to všetko v mene rasovej spravodlivosti.

Sledovali sme, ako ten istý dav beztrestne strháva sochy osobností z americkej histórie. Ľudia ako ja boli proti, ale v našich médiách a liberálnom establišmente ich nebolo veľa. Povedali nám, že to bolo nevyhnutné, aby sme mohli dosiahnuť Sociálnu spravodlivosť™.

Je pravda, že niektorí ľavičiari proti násiliu namietali, ale všetkých nás poučili, že sa musíme snažiť pochopiť bolesť tých, čo protestujú. Áno, možno to bola vláda davu, ale bol to spravodlivý dav, presviedčali nás. Videli sme, ako naše univerzity a naše popredné mediálne inštitúcie odhadzujú svoje odborné aj akademické štandardy v snahe upokojiť ľavicový dav a jeho ideologické šialenstvo.

Takže, prosím, nesnažte sa mi nahovoriť, že toto „Maga povstanie“ bolo šokujúcim útokom na americkú demokraciu a liberálny poriadok a že vôbec nijako nesúvisí s vytrvalým útokom ľavice na tie isté hodnoty.

A toto nie je snaha odviesť pozornosť útočením na oponenta! Šialenstvo, ktoré sa odohralo nedávno na Kapitole, (a to je niečo, čo som odsudzoval a odsudzujem bez akýchkoľvek pochybností), nemôžeme pochopiť bez toho, aby sme ho videli v kontexte toho, čo robila ľavica.

„MAGA dav“ a jeho podporovatelia sa snažili rozbiť americký vládny systém ako prejav klasického liberalizmu. Radikálna ľavica robila to isté už nejaký čas, v širšom zmysle slova. „MAGA dav“ má za sebou prezidentského maniaka, ľavica má zase lídrov establišmentu v médiách, na akademickej pôde, v progresívnych vládach jednotlivých štátov a v amerických korporátoch.

Pamätáte si nafúknutý rozhovor portálu NPR z minulého leta s ľavicovým autorom knihy In Defense Of Looting (Na obranu rabovania, pozn.prekl.)? Liberálne médiá tieto veci podporujú už dlho. Ani o milión rokov by nedovolili nejakému „MAGA cvokovi“, aby rozvíjal myšlienku, prečo bolo plienenie Kapitolu morálne správne. Nakoniec, majú svoje štandardy. Ide len o to, že tieto štandardy uplatňujú len občas. To je dôvod, prečo toľko Američanov neverí médiám, ba priam ich neznáša.

Tu je ďalší príklad. Tento týždeň som si písal s priateľom demokratom. Hovorili sme o obrovských demografických zmenách, ktorými si Amerika práve prechádza, a ako konzervatívni belosi skutočne strácajú moc v porovnaní s inými demografickými skupinami.

Môjmu demokratickému priateľovi som povedal, že keď budú raz historici hodnotiť túto éru americkej politiky, bude sa im zdať úplne šialené, že politická ľavica a mainstreamové inštitúcie podporovali „antiwhite“ politiku identity v čase, keď Spojené štáty zúfalo potrebovali, aby sme posilnili našu tradíciu klasického liberálneho občianskeho nacionalizmu. Pretože s ním máme najväčšiu nádej v to, že si udržíme rasovo pluralitnú demokraciu. Ale to sa nedeje.

Bizarné je, že v čase, keď čierne a ďalšie menšiny rastú, čo sa týka moci, bohatstva aj vplyvu, sa ľavica správa tak, akoby Amerika nebola oveľa lepšia ako juhoafrický apartheid, a na to, aby sa dočkala spravodlivosti, potrebuje radikálnu politiku zameranú proti bielym.

Len včera som hovoril s priateľom z mojej generácie, takisto belochom z juhu, o tom, ako sa v priebehu našich životov veci zmenili k lepšiemu, keď hovoríme o vzťahoch medzi čiernymi a bielymi. Rozprávali sme sa o tom, aké to bolo, keď boli deťmi naši rodičia a starí rodičia. Pokrok, čo nastal, je obrovský a merateľný.

Môj priateľ povedal, že jedna jeho príbuzná žije v zmiešanom manželstve a všetci v ich rodine to prijímajú. To by sa podľa neho v minulosti jednoducho nemohlo stať – a samozrejme má pravdu. Je to bizarné, ale čo sa týka rasy, naši progresívci v pokrok skrátka neveria. Nežijeme v rasovej utópii a nikdy nebudeme, ale veci sú oveľa lepšie, ako boli. Veď aha! Čierneho kazateľa, spoza starej kazateľne reverenda Martina Luthera Kinga, práve zvolili za senátora štátu Georgia! To z Georgie nerobí raj na zemi, no človek musí byť zaslepený ideológiou, keď nevidí, že Amerika je dnes oveľa menej rasistické miesto, než aké máme v živej pamäti.

Poviem vám to takto: Raphael Warnock sa narodil v roku 1969. Kto bol v tom čase guvernérom Georgie? Arci-segregacionista Lester Maddox. Teraz je Lester Maddox mŕtvy a Raphael Warnock smeruje do Senátu USA, aby tam zastupoval štát Georgia. Ak v tomto nevidíte pokrok, zvolili ste si dobrovoľnú slepotu.

V budúcnosti bude dejepiscov na tejto ére šokovať, ako sa ľavicový rasový radikalizmus stal dominantnou ideológiou inštitúcií v čase, keď bola biela nadvláda na zostupe. Rasoví radikáli pochodujú inštitúciami a menia ich na továrne, ktoré produkujú rasovú nenávisť. To sa nemôže skončiť dobre.

Nezávislý novinár Christopher Rufo robí skvelú prácu pri dokumentovaní toho, čo sa deje na tých najradikalizovanejších miestach. Niekto zo štátnych škôl v San Diegu poslal Rufovi dokument o „protirasistickom“ školení, ktoré sa tam teraz koná. Píše:

V posledných mesiacoch vyhlásil školský obvod povinný tréning pre učiteľov o diverzite, pridal nový predmet „etnické štúdiá“ zameraný na rasové neprávosti a dokonca zrušil povinnosť odovzdať domáce úlohy včas – to všetko preto, aby mohol vzniknúť, slovami člena školskej rady Richarda Barrera, „antirasistický školský obvod“.

Minulý mesiac som informoval o jednom z týchto školení zameraných na „biele privilégium“. V ňom obvinili bielych učiteľov z toho, že sú kolonizátormi na ukradnutej pôde pôvodných Američanov. Povedali im: „ste rasisti“ a „presadzujete rasistické myšlienky, štruktúry, a politiky.“ Školitelia požadovali, aby učitelia „konfrontovali a preskúmali (svoje) biele privilégium“, „uznali, keď (oni sami) cítia slabosť bielej rasy“, a „učili druhých vidieť vlastné privilégiá“. Po tom, čo tento príbeh spôsobil rozruch, obhajovali školskí predstavitelia tento tréning ako formu „rasového uzdravovania“.

Podľa nového uniknutého dokumentu usporiadal San Diego Unified ešte radikálnejší vzdelávací tréning s rečníčkou, ktorá sa domnieva, že americké školy „vraždia ducha čiernych detí“. Tento školský obvod najal Bettinu Love, odborníčku na kritickú rasovú teóriu, ktorá verí, že deti sa lepšie učia od učiteľov rovnakej rasy. Tá počas prejavu na stretnutí organizácie Principal Institute a na ďalšom celoobvodnom tréningu vysvetľovala, ako „čeliť represívnym praktikám, ktoré fungujú v systémoch a štruktúrach školských organizácií.”

Aj keď školský obvod výslovne zakázal účastníkom, aby si tento tréning nahrávali, jeden whistleblower si urobil podrobné poznámky a prezentáciu odfotil. Podľa nich začala Love svoju prednášku tým, že v USA „rasizmus siaha hlboko“ a že iba čierni „vedia, aká Amerika v skutočnosti je“. Tvrdila, že najmä verejné školy „nepokladajú černochov za ľudské bytosti“ a sú vinní zo systémového „anti-Blackness” a sú zodpovedné za „deti s ubitým duchom“ vo vzdelávacom systéme.

Inzercia

Ubíjanie ducha! To je šialená propaganda! Môže to viesť iba k násiliu alebo krviprelievaniu. Čo by ste robili, keby ste nadobudli presvedčenie, že ľudia inej rasy vraždia ducha vašich detí? Tieto čarodejnice nestrpíme!

Je jasné, že ak ste biely učiteľ alebo študujete na štátnych školách v San Diegu, mali by ste odtiaľ radšej vypadnúť, kým sa dá zdrhnúť v pohode. Toto šialenstvo nie je o tom, aby sme zlepšovali vzdelávanie, tu sa vyučuje a inštitucionalizuje rasová nenávisť!

Čo sa stane, keď aj po tom, čo „belošstvo“ zo vzdelávacieho systému vyženieme, a keď budú deti z menšín v akademických výsledkoch stále zaostávať? Je zrejmé, že to bude znamenať, že bieli sú takí šikovní, že sa im aj napriek najväčšiemu úsiliu antirasistických pedagógov podarilo duchovne vyvraždiť čierne a hnedé deti. Čo potom urobíme s týmito bielymi diablami? Naozaj chcete zostať a prizerať sa?

Zatiaľ tomu môžete uniknúť, keď z Kalifornie odídete. Ale nemyslite si, že existuje nejaké bezpečné miesto, na ktorom sa schováte. Bettina Love je profesorka pedagogickej teórie a praxe na University of Georgia. Otravuje mysle tamojších študentov vzdelávania. Absolventi jej kurzov budú pochodovať inštitúciami štátu Georgia a ďalších štátov ako militantní „antibieli“.

Toto je príklad toho, čo mám na mysli, keď hovorím o „soft totalite“. Toxická myšlienka, že rasizmus sa koncentruje v jednej rase; že vina je kolektívna a že hranica medzi dobrom a zlom ide medzi bielou a ostatnými rasami – to všetko priamo vychádza z marxistickej teórie. V knihe Nežiť v klamstve píšem:

Predstavme si zamestnanca na nižšej pozícii vo firme z rebríčka Fortune 500 alebo hosťujúceho lektora na univerzite, ktorí absolvujú svoj v poradí stý workshop o diverzite, rovnosti a inklúzii a snažia sa, ako najlepšie vedia, aby ich nikto nepodozrieval z disidentstva. Vlastne si to vôbec nemusím predstavovať. Ako novinár, ktorý o týchto veciach píše, často počujem príbehy ľudí – vždy sú to administratívni pracovníci, ako napríklad akademici, doktori, právnici či inžinieri – ktorí žijú svoje životy náboženských alebo sociálnych konzervatívcov za zatvorenými dverami. Vedia, že ak by s progresívnym režimom na pracovisku nesúhlasili, alebo by ich len z toho podozrievali, pravdepodobne by to znamenalo ohrozenie ich kariéry.

Napríklad jeden americký akademik, čo študoval ruský komunizmus, mi povedal, že sedel na porade, na ktorej sa jeho oddelenie humanitných vied rozhodlo, že bude od uchádzačov o zamestnanie požadovať formálne vyhlásenie lojality k ideológii diverzity – aj keď to nemá s odbornosťou uchádzačov a ich schopnosťou učiť nič spoločné.

Tento profesor to charakterizoval ako mccarthyovský spôsob eliminácie odporcov spomedzi nových zamestnancov a upozornenie pre tých starších, že akékoľvek odchýlky od straníckej línie sociálnej spravodlivosti sa budú monitorovať.

To je forma mäkkej totality. Takto vyzerá tá istá logika v tvrdej podobe: v roku 1918 rozpútal Lenin červený teror: ťaženie, ktoré malo zničiť všetkých, čo odporovali boľševickej moci. Martin Latsis, šéf tajnej polície na Ukrajine, dal svojim agentom takéto inštrukcie:

„Nehľadajte v spise usvedčujúcich dôkazov, či obvinený povstal proti sovietom zbraňami alebo len slovami. Namiesto toho sa ho spýtajte, do ktorej triedy patrí, z akého prostredia pochádza, aké má vzdelanie a profesiu. To sú otázky, ktoré rozhodnú o osude obvineného. To je zmysel a podstata červeného teroru.“

Dobre si všimnite, že slová a skutky jednotlivca nehrali pri určovaní viny alebo neviny žiadnu rolu. Predpokladali, že človek je vinný len na základe jeho triedy a sociálneho postavenia. Revolúcia, ktorá sa začala ako pokus o napravenie historických neprávostí, sa rýchlo stala vyhladzovacím cvičením čistej moci. Komunisti odôvodňovali väznenie, ničenie a dokonca aj popravu ľudí, ktorí stáli v ceste Pokroku, ako nevyhnutný predpoklad na to, aby dosiahli historickú spravodlivosť voči tým, čo údajne zneužívali svoje privilégiá.

Mäkšia nekrvavá forma tej istej logiky dnes funguje v amerických inštitúciách. Progresívci sociálnej spravodlivosti rozvíjajú svoj zhubný koncept spravodlivosti aj tým, že terorizujú disidentov tak dôsledne, ako by to robil inkvizítor pri hľadaní nepriateľov náboženskej ortodoxie.

Nemáme žiadne gulagy ani strelecké čaty, ako tomu bolo pri červenom terore boľševikov. Logika je však rovnaká. Podľa Bettiny Love a školského obvodu San Diego Unified sú bieli vinní z vraždy ducha čiernych a hnedých. Ak tomu ostatní uveria, myslíte si, že zostanú s týmto vedomím len tak sedieť? Ale no tak!

A na druhej strane, naozaj si myslíte, že aj bieli budú len tak sedieť a nerobiť nič? Tí, čo pôsobia v rámci inštitúcií – v korporáciách, na univerzitách, v médiách – sa tejto soft totalite podrobia. Ale na každú akciu existuje rovnaká a jasná reakcia. Uvidíme ešte zlé, šialené veci.

Nedávny útok na Kapitol bol iba začiatkom. Je spravodlivé o „MAGA prívržencoch“ povedať: keďže normálni a slušní lídri sa neozvali a nezakročili, keď mali možnosť, oheň v ich hlavách viedol až k povstaniu. Je tiež fér povedať o ľavicových revolucionároch, ktorí pochodujú inštitúciami a pretvárajú ich podľa politiky identity, toto: keďže normálni a slušní liberálni lídri sa nezastali staromódneho liberalizmu, keď mali možnosť – a v skutočnosti pomohli rozdúchať radikálny požiar naľavo – ponesie ľavica po tom, čo na scénu prídu extrémisti, ktorí sú zrkadlovým obrazom týchto rasistických držiteľov moci, svoj podiel viny.

Naozaj sa nad tým zamyslime: školský obvod verejných škôl vo veľkom americkom meste učí svojich učiteľov, že bieli ľudia chcú zavraždiť dušu čiernych a hnedých ľudí – a nikto v médiách nenamieta, alebo si to ani nevšimne. Čo si, dokelu, myslia, že sa asi stane?

Demokratická strana teraz ovládne Kongres a výkonnú moc. Ale všimnite si dobre, že toto všetko sa stalo za republikánskeho prezidenta, keď mali republikáni pod kontrolou Kongres celú polovicu jeho volebného obdobia!

My napravo nemôžeme iba neustále ukazovať na ľavicu a hovoriť: „Ale oni sú horší!“ Áno, v niektorých ohľadoch sú. Ale pozrite sa, čo nedávno urobil šialený okraj našej strany: uskutočnil povstalecký akt proti americkému Kapitolu, ktorý podnietil prezident USA.

Hlúpe, šokujúce, odsúdeniahodné „MAGA povstanie“ vo Washingtone len urýchli vnútornú ľavicovú revolúciu. Teraz komisári urobia to, čo aj tak plánovali – ale teraz to budú robiť v mene toho, aby zastavili ten typ ľudí, ktorí zneuctili chrám demokracie. „MAGA idioti“ dali ľavici oheň zo svojho Reichstagu.

Videli sme absurdného šamana konšpiračnej teórie QAnon, barbara, ktorý miluje selfies, ako stojí v strede Senátu. Ale táto kreslená postavička, aj keď naoko potentný symbol, je impotentná.

Skutočnými barbarmi sú tí v oblekoch a laboratórnych plášťoch, pretože oni ničia našu civilizáciu.

 

Skrátené. Pôvodný text vyšiel v The American Conservative. Uverejnené so súhlasom redakcie. Preložila S. Gajdošová.

Rod Dreher je redaktor časopisu The American Conservative. V minulosti bol prispievateľom a redaktorom New York Post, The Dallas Morning News, National Review, South Florida Sun-Sentinel, Washington Times a Baton Rouge Advocate. Rodove komentáre boli uverejnené okrem iných publikácií v The Wall Street Journal, Commentary, Weekly Standard, Beliefnet a Real Simple a bol hosťom v NPR, ABC News, CNN, Fox News, MSNBC a BBC. S manželkou Julie a s ich tromi deťmi žije v Baton Rouge v štáte Louisiana. Napísal päť kníh: The Little Way of Ruthie Leming (Malá cesta Ruthie Lemingovej), Crunchy Cons (Chrumkaví konzervatívci), How Dante Can Save Your Life (Ako vám Dante môže zachrániť život), The Benedict Option (Benediktova voľba) a Live not by lies (Nežiť v klamstve)

 

Odporúčame