Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
12. január 2021

Anketa

Čo čaká Ameriku pod Bidenom a ako republikáni môžu spraviť comeback

Odpovedajú Palko, Osuský, Kubín, Krivošík, Novota a Mikloš.

Čo čaká Ameriku pod Bidenom a ako republikáni môžu spraviť comeback

Budúci týždeň v stredu Joe Biden zloží prísahu ako 46. prezident USA. Po udalostiach uplynulých dní, keď tvrdé jadro Trumpových priaznivcov zaútočilo na Kapitol a veľké IT-firmy začali blokovať Trumpových stúpencov na sociálnych sieťach, sme niekoľkým respondentom položili dve otázky:

1. V Amerike sa začína obdobie demokratov, ktorí budú mať pod kontrolou Biely dom, Snemovňu reprezentantov a po minulotýždňovom víťazstve v Georgii aj Senát. Ako sa podľa vás v najbližších rokoch zmení tvár USA?

2. Vyzerá to, že Donald Trump po tom, čo jeho prívrženci zaútočili na Kapitol, už nebude mať šancu získať nomináciu republikánov v nasledujúcich voľbách. Čo musia urobiť republikáni, aby sa dostali z dnešnej krízy a boli silnou alternatívou voči demokratom?  

Michal Novota, politický marketér a publicista

1. Zatiaľ celkom nevieme, ktorá tvár bude Bidenovej administratíve dominovať – či to budú mainstreamoví demokrati okolo unaveného nastupujúceho prezidenta, alebo ľavicoví radikáli, vytŕčajúci spoza Bidenovej viceprezidentky Kamaly Harrisovej, ktorí sršia revolučným nadšením. Väčšina demokratov v Senáte je garantovaná len rozdielom jej hlasu pri nerozhodnom hlasovaní senátorov. Najradikálnejšia bunka demokratov je zase medzi členmi Snemovne reprezentantov.

Ak bude dominovať Biden, bude to viac-menej repete poslednej Obamovej administratívy, v zahraničí hľadajúce skôr „soft power“ (a praktizujúce „hard power“, oboje zle) a doma opatrný stredový kurz s veľkými ambíciami, ale skromnými výsledkami. Ak začnú mať v administratíve prevahu ľavičiari, Amerika sa môže dočkať výrazného rastu opatrovateľského štátu a nákladných environmentálnych pokusov bez jasného konca, ale s privysokým účtom pre budúce generácie. Dariť sa zrejme bude politike identít na dlhom pochode inštitúciami, zápal naznačujú už prvé kroky staronovej šéfky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosi.

Brzdou a protiváhou Bieleho domu a Kongresu (minimálne do roku 2022) bude Najvyšší súd, kde nateraz dominujú tradiční vykladači ústavy, a nie súdni aktivisti. Radikálnejší demokrati sa preto budú snažiť navýšiť počet členov Najvyššieho súdu (tzv. court packing), čo vyvolá ďalšiu polarizáciu a pnutie.

2. Našťastie, Trump už šancu mať nebude, ale jeho toxické dedičstvo sa bude zmazávať ťažko. Odhliadnuc od veľmi znepokojivého konca jeho prezidentského mandátu to pre republikánov v štátnych kongresoch a na stoličkách guvernérov nedopadlo v novembri až tak zle. Všetky správy o smrti GOP sú preto veľmi predčasné a tak trochu hysterické. Len v nedávnej histórii pochovávali republikánov v roku 1964 po úplnom debakli Barryho Goldwatera, keď o štyri roky prišiel Nixon, aj v roku 1973, keď sa Nixon s hanbou porúčal. Už v roku 1980 prišiel Reagan a do Bieleho domu priniesol menší štát, ale rozhodnú administratívu a obranu slobody, ktorá udelila poslednú ranu milosti súdruhom u nás (zlé jazyky vtedy hovorili, že v roku 1980 vlastne vyhral Goldwater, len hlasy spočítali až po 16 rokoch).

Republikáni teda potrebujú nového, cnostného lídra. Je otázne, či sa dokáže vyprofilovať z aktuálneho kongresového alebo guvernérskeho zastúpenia, ktoré má svoj pôvod v Trumpových vodách, alebo príde ako nové prekvapenie až v „medzičasových“ voľbách v roku 2022, ktoré môžu republikánom vrátiť Senát a aj Snemovňu reprezentantov.

Ak sa budú radikalizovať demokrati, akcia vyvolá reakciu, republikáni to budú zrkadliť, duch Trumpa nezmizne. Mení sa aj socio-demografia Ameriky, to je premenná, ktorú odporúčam úzko sledovať. Teraz nahráva skôr demokratom, prílev Hispáncov k republikánom však v novembri prekvapil. Rozhodujúce bude aj delenie kongresových obvodov podľa nového sčítania ľudu v tomto roku.

Vladimír Palko, vysokoškolský pedagóg a bývalý minister vnútra

1. V zahraničnej politike zrejme pôjde o návrat do čias Obamu a Clintona. V domácej politike dôjde k ďalšiemu obmedzovaniu občianskych slobôd, k legislatívnemu posilneniu genderovej ideológie, k stále väčšej autocenzúre. Pôjdu proti rodine, čo Kongres dokázal hneď v prvý tohtoročný úradný deň, keď zo zákona o pravidlách Snemovne reprezentantov vymazal všetky názvy príbuzných osôb, ktoré sú jednoznačne mužského či ženského rodu. V zápase s republikánmi pôjde vláda demokratov na doraz. Demokrati budú používať kartu „systematického rasizmu“. Všimnime si tweet Joea Bidena po vtrhnutí demonštrantov na Kapitol na adresu ochranky kongresu: „Keby tí útočníci boli čierni, ochranka by do nich strieľala.“ Bolo to nepravdivé a podlé. Skutky demokratov budú Ameriku rozdeľovať, pričom sa budú tváriť, že zjednocujú.

2. Kríza republikánov sa začala pred desaťročiami. V mnohých ohľadoch sa strana stala príliš globalistickou a príliš liberálnou a v zahraničnej politike vojnychtivou. V strane vznikla potreba správnej politiky. V roku 2016 členská základňa zvolila Trumpa, nesprávneho muža s viac-menej správnym programom, proti vôli dovtedajších republikánskych elít s nesprávnym programom. V tom bol základný rozpor, do ktorého sa strana dostala. Ak je súčasné Trumpovo zlyhanie na niečo dobré, tak na uvedomenie si toho, že aj charakter, nielen program, je dôležitý. Preto strana potrebuje správneho muža so správnym programom. A, samozrejme, dôležitá je najmä pravda.

Ak sa strana zbaví sebaľútosti a pochopí, že skrátka prehrala, a vyrieši personálnu otázku Trumpa, tak sa môže dostať z krízy pomerne rýchlo. Strana musí pochopiť, že jej zápas s demokratmi sa vyznačuje asymetrickosťou. Čo sa týka otázky násilia, republikáni budú ťažko platiť za to jedno Trumpovo zlyhanie. Demokrati pokojne môžu podporovať páchateľov násilia v uliciach, ich mediálna sila ich ochráni. Ak toto všetko Republikánska strana nepochopí, jej kríza môže prerásť do veľkých rozmerov.

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií a prezident MESA 10

1. Tvár USA to určite zmení a to je dobre, pretože tá, ktorú predstavoval Trump, bola dosť odpudivá a pre svet aj nebezpečná, a to napriek tomu, že nie všetko na jeho politike bolo zlé. Biden a demokrati to napriek väčšine v kongrese a senáte nebudú mať ľahké, pretože USA sú hlboko rozdelené. Keďže Biden je centristický politik, mal by sa pokúsiť toto rozdelenie neprehlbovať, ale skôr hľadať strednú, spájajúcu cestu.

Tomu by mohlo pomôcť, ak by neodmietal všetko, čo predstavoval Trump, ale nadviazal na tých niekoľko vecí, ktoré boli v jeho politike pozitívne. Až do vypuknutia pandémie bola napríklad Trumpova ekonomická politika deregulácie a znižovania daní nielen rozumná, ale prinášala aj dobré výsledky, pričom vôbec nie je pravda, čo tvrdili jeho odporcovia, že zníženie daní pomohlo len bohatým. Naopak, relatívne viac sa znížilo daňové zaťaženie nízkych a stredných príjmových skupín a rástla (až do pandemickej krízy) aj zamestnanosť. Útoky na WTO, obchodné vojny a ekonomický nacionalizmus, rovnako ako odstúpenie od klimatických dohôd bolo zlou a škodlivou politikou, ktorú určite Biden opustí, a to bude len dobre. Voči Číne by mal Biden postupovať podobne razantne ako Trump, ale spoločne s európskymi a ázijskými spojencami, s ktorými by mal obnoviť Trumpom zhoršené vzťahy.

2. Verím, že väčšina republikánov už po útoku na Kapitol vytriezvela z očarenia Trumpom a z ilúzie, že jeho politika reprezentuje budúcnosť tejto strany. Republikáni si budú musieť nájsť nového lídra, ktorý bude o štyri roky schopný byť zdatným súperom pre Bidena alebo pre Kamalu Harrisovú. Nemusel by to byť až taký problém, keďže Biden asi kandidovať nebude, a ak áno, tak jeho vek bude veľkým hendikepom. A ak bude kandidovať Kamala Harrisová, tak zrejme posunie demokratov viac doľava, čo by schopnému republikánskemu kandidátovi mohlo vyhovovať.

Ľuboš Kubín, politológ

Inzercia

1. Pred niekoľkými rokmi  Francis Fukuyama napísal, že americké inštitúcie upadajú, pretože ich stále viac ovládajú silné záujmové skupiny. Čo sa vlastne v Amerike deje? Prežívame vážnu krízu liberálnej demokracie a symptómy tejto krízy pozorujeme v čoraz výraznejšej podobe. Na jednej strane tu existuje takmer schematický mainstreamový výklad, že súčasná kríza je zapríčinená nárastom populizmu, nacionalizmu a extrémizmu. No málo u nás reflektujeme otázky o hlbších príčinách, prečo k tomuto javu dochádza, navyše v takom rozmere.

Čo je potom za krízou súčasného liberálneho poriadku? Poľský filozof Dariusz Karłowicz prišiel s tézou, že hlavný problém nespočíva v populizme, ale v tom, že demokracie prestávajú byť demokraciami a stávajú sa aristokraciami s vládnucou liberálnou elitou. Vyvodzuje záver, že za súčasnou krízou stojí práve vzbura ľudu, respektíve ľudí, ktorí nemajú dosah na politické riadenie štátov. Francis Fukuyama sa vo svojej poslednej knihe Identita vyjadruje v pozmenenej perspektíve. Tvrdí, že liberálnu demokraciu môžu zachrániť len silné národné štáty a kultúry. Biblista a politický filozof Yoram Hazony postuloval prednedávnom zásadnú tézu, že liberálny poriadok prežíva a prežije len v rámci národného štátu, a ak sa svet bude ďalej uberať cestou globalizmu, skončíme v nejakej forme neslobody.

Možno je americká kríza liberálnej demokracie štrukturálna a súvisí priamo s rozširujúcou sa prasklinou v samotných základoch spoločenskej zmluvy, ktorá je spôsobená hlbokými axiologickými zmenami americkej spoločnosti. Pritom dnes nikto presne nevie, či stojíme v polčase pokusu o jej reparovanie alebo rozpadu. Dá sa predpokladať, že prezident Joe Biden a nová progresívna mocenská zostava ideologicky ešte zvýrazní hodnotové odcudzenie Američanov a prehĺbi politické rozštiepenie Ameriky. Pravdepodobne budeme vo vyhrotenejšej podobe sledovať to, čo Thomas Klingenstein charakterizoval ako bytostný zápas o zachovanie amerického spôsobu života.

2. Americká Republikánska strana bude pravdepodobne vystavená dvom veľkým výzvam. Vnútornou výzvou bude nájsť politické jadro, okolo ktorého sa bude dať v posttrumpovskej ére zjednotiť nielen organizačne, ale predovšetkým voličsky. Druhá výzva bude súvisieť s vonkajším tlakom na jej inštitucionálnu marginalizáciu. Yoram Hazony tvrdí, že Republikánska strana bude vystavená nielen tlaku na Trumpovu delegitimizáciu, ale delegitimizačný tlak sa bude týkať všetkých konzervatívcov. Uvidíme tak snahu buď obmedziť Republikánsku stranu na slabú napodobeninu, podriadenú novej mocenskej ideológii, alebo ju úplne zakázať ako rasistickú organizáciu.

Hazony je presvedčený, že najlepším spôsobom, ako uniknúť z pasce, je uznať, že hnutie, ktoré sa v súčasnosti snaží zvrhnúť v Amerike liberalizmus, je aktualizovaná verzia marxizmu. Marxistickým dobytím liberálnych inštitúcií sme vstúpili do novej fázy amerických dejín a následne aj do dejín všetkých demokratických národov. Vstúpili sme do fázy, v ktorej sa marxisti, ktorí dobyli univerzity, médiá a veľké korporácie, budú usilovať aplikovať tento model na dobytie politickej arény ako celku.

Liberáli si tak budú musieť zvoliť medzi dvoma alternatívami: buď sa podrobia marxistom a pomôžu im ukončiť demokraciu v Amerike. Alebo vytvoria prodemokratické spojenectvo s konzervatívcami.

Peter Osuský, poslanec NR SR (SaS)

1. Zmení sa podľa toho, ktoré sily u demokratov prevládnu. Všeobecne je nádej, že v zahraničnej politike by Biden mohol byť istejším partnerom EÚ, ako bol Trump. Zároveň je však pravdepodobné, že neudrží Trumpovu tvrdú, no rozumnú líniu vo vzťahu k darebáckym štátom, ako je Irán, i voči hrozbe, ktorou je totalitná komunistická Čína, a pôjde skôr cestou appeasementu so zlom, ktorý už roky prevádzkujú nielen európske demokracie. Verím, že bude trvať, i keď menej dramaticky ako Trump, na povinnosti členov NATO plniť si záväzky voči vlastnej bezpečnosti. Menej optimisticky vidím vnútropolitický, predovšetkým ekonomický kompromis, ktorý sa bude týkať života občanov USA najvýraznejšie. Sila Sandersových demokratov dá tým umierneným zástancom takej Ameriky, akú sme doteraz poznali, zrejme zabrať.

2. Trump sa nezmyselne, priam herostrátsky, pochoval. Už to možno z mojej strany vyzerá ako prednominačná kampaň, ale som si istý, že i v posttrumpovskej kríze sa nachádzajúcej Republikánskej strane sú nepochybne súci kandidáti, na ktorých by strana mala začať pracovať. Mitt Romney je jedným z nich, i keď história nedáva už raz porazeným uchádzačom o Biely dom veľa nádejí. Mojím kandidátom by bol mississippský senátor Roger Wicker (nar.1951). Roky ho poznám ako viceprezidenta Parlamentného zhromaždenia OBSE, kde prezentuje uvážlivé, no zároveň pevné a zásadové postoje, ktoré by zrejme neopustil ani úradujúc v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Lukáš Krivošík, redaktor Konzervatívneho denníka Postoj

1. Nemyslím, že sa novému prezidentovi Bidenovi podarí zjednotiť Američanov, ako ešte po voľbách sľuboval, že sa pokúsi. Momentálnym impulzom demokratov je spočítať to každému, kto si posledné štyri roky dovolil podporovať Trumpa a jeho politiku. No problém je ešte širší.

Mnohí bežní demokrati a republikáni príliš neznášajú druhú stranu a k tomu na oboch koncoch americkej politiky vidieť radikálov, ktorí sa nezastavia ani pred násilím – naľavo časti BLM a Antifa, ktoré mesiace rabovali v uliciach amerických miest, a potom napravo rôzni konšpirační blázni v štýle QAnon, z ktorých vzorku sme videli vziať útokom Kapitol. Na podnet Roda Drehera teraz pozerám na YouTube jeden dokument o španielskej občianskej vojne. On totiž tvrdí, že stupeň polarizácie americkej spoločnosti mu pripomína Španielov v prvej polovici 30. rokov 20. storočia.

Neviem, čo by mohol Joe Biden urobiť, aby to napätie dokázal znížiť. Musel by nájsť presvedčivé momenty, aby apeloval na spoločnú americkú identitu. No koalícia, ktorá tvorí Demokratickú stranu, je sčasti sama závislá od rozdeľujúcej politiky rôznych menšinových identít, ktoré erodujú spoločné americké krédo. V trumpovskej časti republikánov badať vzhľadom na pozvoľný úpadok náboženstva zase tendenciu utiekať sa k totemu nacionalizmu.

Bolo by prekvapením, ak by politiky Bidenovej administratívy tieto kontrasty nevyostrili.

2. Republikáni čelia už roky pozvoľnému rozpadu starej reaganovskej studenovojnovej koalície tradičných kresťanov, ekonomických liberálov a zahraničnopolitických jastrabov. Posledné roky sa zdalo, že Trump intuitívne zakopol o nový mix politík, ktoré dokážu byť populárne, lebo reagujú na problémy americkej spoločnosti, ktoré vznikli v posledných troch desaťročiach.

Jeho prístup dostal meno trumpizmus. Jeho znakmi sú, že dáva prednosť protekcionizmu pred voľným medzinárodným obchodom; konfrontuje nového veľmocenského vyzývateľa Ameriky (Čínu) namiesto včerajšieho veľmocenského vyzývateľa (Rusko); doma sa snaží naďalej o nižšie dane a menej regulácií pre domáci priemysel; a vymedzuje sa voči snahe progresívnych elít etablovať ich ideológiu ako novú patričnosť, záväznú pre každého.

Najväčším aktívom, ale zároveň aj pasívom trumpizmu bol doteraz práve Donald Trump. Útokom tvrdého jadra jeho priaznivcov na Kapitol zrejme pochoval svoje politické vyhliadky do budúcnosti. Republikáni sa musia zbaviť Trumpa, neodradiť pritom nových robotníckych a menšinových voličov, ktorých dokázal odchádzajúci prezident naviazať na svoju osobu, a súčasne vytvoriť v strane priestor plurality pre rôzne odtiene konzervatívnej politiky.

Pokiaľ sa neobjaví nová hviezda na konzervatívnom nebi, divokou kartou tejto predpovede by mohlo byť, že v roku 2024 bude proti demokratke Kamale Harrisovej kandidovať do Bieleho domu za republikánov Ivanka Trumpová. Vzhľadom na všeobecný trend posunu demokracie k zábavokracii (ktorej príznakom bol v Amerike Trump, kým u nás Matovič) by to vôbec neprekvapilo. Ivanka má na jednej strane priezvisko svojho otca, no na druhej strane oveľa vyššiu mieru sociálnej inteligencie ako on. V roku 2024 bude mať asi toľko rokov, ako mal Kennedy, keď sa stal prezidentom. Mohla by dať dokopy víťaznú republikánsku volebnú koalíciu pre ďalšie voľby.

Ak teda Trumpova rodina vôbec prežije nápor davu vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí sa na nich chystajú po 20. januári.

Foto: archív Postoj, TASR

Odporúčame