Rozhovor s Danielom Lipšicom o jeho kandidatúre na špeciálneho prokurátora či o samovražde Milana Lučanského.
Rozhovor s Danielom Lipšicom o jeho kandidatúre na špeciálneho prokurátora či o samovražde Milana Lučanského.
Hovorí, že tým lakmusovým papierom, či nejaká vládna garnitúra vníma boj proti korupcii vážne, je to, či v prípade zlyhania pôjde aj po vlastných. Vysvetľuje tiež, ako chce zo špeciálnej prokuratúry vybudovať elitné pracovisko, kde nebude miesto pre pasívnych prokurátorov.
Daniel Lipšic v rozhovore pre Postoj hovorí aj o Flašíkovom statuse, prečo nebolo šťastné poslať Milana Lučanského do prešovskej väznice aj o tom, prečo je kritika takzvaných kajúcnikov účelová.
S pani prezidentkou som hovoril, určite nebudem zverejňovať obsah nášho rozhovoru, ale neviem, či by ma vymenovala alebo nie. Nepovedala mi to, ani som sa nepýtal…
Nie, pretože keď som na jar po voľbách začal uvažovať, že by som sa uchádzal o pozíciu na prokuratúre, vždy mi bola bližšia pozícia špeciálneho prokurátora.
Lebo špeciálny prokurátor je manažér, ale mal by byť aj v kontakte so živým právom. Mám rád konkrétne kauzy, rád pojednávam, moje schopnosti v tejto oblasti nech posúdia poslanci aj verejnosť.
Nie. Len čo bolo zrejmé, že koalícia má dostatok hlasov v prospech Maroša Žilinku, tak sa k tomu pripojila.
To je dosť možné, ale nemyslím si, že Žilinka je zaviazaný niekomu z opozície, ani si nemyslím, že by bol zaviazaný komukoľvek.
Korektný a pracovný. Každý vzťah má nejaký vývoj, niekedy sme boli spolu intenzívnejšie, inokedy sporadickejšie, ale v princípe sme boli vždy v kontakte. Aj našu spoluprácu na ministerstve vnútra hodnotím ako dobrú.
O tom dosť pochybujem, aj k tejto voľbe pristupujem s nadhľadom a pokorou, lebo vôbec nič nepovažujem za isté. Myslím si, že nastala za ostatných 30 rokov najväčšia šanca posunúť trestnú spravodlivosť tým správnym smerom. Ak to nevyjde, budem pokračovať v advokácii v trestných kauzách, ktoré sú mimoriadne zaujímavé, a budem pokračovať vo firme, ktorú mám rád.
Ja som o tom predtým nevedel, keď som sa ho na to pýtal, povedal mi, že sa s ním spoznal v čase, keď bol štátnym tajomníkom a chodil do relácií TA3. Pre mňa bolo najdôležitejšie, čo povedal Maroš Žilinka aj na híringu, že pán Gučík nevytváral verejný lobing v prospech jeho osoby…
Registroval som to, priznám sa, že mi to nie je celkom zrozumiteľné, prečo mal či musel takéto stretnutie sprostredkovať pán Gučík, našli by sa zaiste aj iné osoby.
Všetci vrátane poslancov si musia vyhodnotiť, ako som sa po nehode správal, čo som krátko po nej hovoril a či sa to vyšetrovaním potvrdilo alebo nie, teda či som hovoril alebo nehovoril pravdu. To nebudem hodnotiť ja, na to sa dá objektívne pozrieť.
Je tu ešte právna stránka veci. Zákonodarca už v minulosti rozhodol, že odsúdenie za neúmyselný trestný čin nie je prekážkou voľby do žiadnej verejnej funkcie.
Samozrejme, dlhé roky som bol v politike, nie som žiaden nepopísaný list, pôsobil som na dvoch ministerských postoch, ktoré sa priamo týkali trestnej justície a trestného práva. Každý môže posúdiť, či som sa v týchto pozíciách správal stranícky alebo nie a či som bol v oblastiach trestného práva nezávislý a nestranný. Aj v spise Gorila sú výroky, ktoré sa týkajú mojej osoby. Dôležité sú skutky, nie verbálne deklarácie o nezávislosti, spätne sa dá pozrieť, či môj prístup k nestrannosti korešponduje s konaním.
Tiež by sme si mali povedať, či pôsobenie v politike znamená doživotnú diskvalifikáciu na výkon niektorých funkcií, napríklad či právnici, ktorí pôsobili v politike, majú mať doživotný zákaz uchádzať sa o funkcie na súdoch, prokuratúre alebo na Ústavnom súde. Ak by to malo byť tak, že hoci niekto odíde z politiky nie po škandáloch, ale so cťou, pričom by sa už nikdy nemal uchádzať o nezávislú verejnú funkciu, tak aj to viacerých odradí, aby sa angažovali v politike.
O to sa vôbec nebojím. Iste, sú veci, kde zastupujem jednu zo zúčastnených strán a ktoré spadajú do príslušnosti špeciálnej prokuratúry. Tam nebudem môcť rozhodovať ako dozorový, ale ani nadriadený prokurátor. Tých káuz nie je tak veľa, sú mediálne známe.
Ubezpečujem vás, že väčšina vecí na špeciálnej prokuratúre nemá priamu ani nepriamu väzbu na politiku, takže tam nič také nehrozí. Ale zaiste budem citlivý aj na potenciálny konflikt záujmov. Už len keby malo vzniknúť objektívne zdanie, že by som nemusel byť nestranný, v takej veci nebudem činný. V prípade postu generálneho prokurátora by som mohol mať takýchto konfliktov o dosť viac. Ak ste predtým spomínali moje zastupovanie Andreja Kisku, tak jeho prípad nespadá pod špeciálnu prokuratúru, ale pod krajskú prokuratúru v Prešove.
Záviselo by to od toho, o akú konkrétnu vec by išlo, ťažko sa vyjadrovať paušálne…
Samozrejme, v takom prípade by som nemohol nielenže dozorovať danú vec, ale ani pôsobiť ako nadriadený prokurátor, ani rozhodovať čo i len o pridelení prípadu, jednoducho by som na to nemohol mať žiaden vplyv. Konflikt záujmov a potrebu nestranného konania vnímam veľmi citlivo.
Ale tu dopoviem ešte niečo dôležité: tým lakmusovým papierom, či nejaká vládna garnitúra vníma boj proti korupcii vážne, je, či v prípade zlyhania pôjde aj po vlastných. Žiadna politická strana totiž nemá monopol na cnosť ani neresť a určite aj v tejto garnitúre budú zlyhania a podozrenia, ktoré majú trestnoprávny rozmer. Pokiaľ chceme ľuďom vrátiť dôveru v spravodlivosť, tak sa musia aj takéto podozrenia konzekventne vyšetrovať a postihovať.
Bude nevyhnutné posilniť odbor všeobecnej kriminality, ktorý sa venuje organizovanému zločinu a korupcii. Dnes je zrejmé, že sa nevyšetrujú iba nejaké drobné úplatky, ale veľké korupčné kauzy a bude ich pribúdať.
Preto treba posilniť tento odbor o ďalších prokurátorov a tým, že som v posledných rokoch pojednával po celom Slovensku a videl som v akcii viacerých krajských prokurátorov, ktorí riešia ťažšie prípady, spoznal som mimoriadne kvalitných a erudovaných prokurátorov. A čo je dôležité, išlo o prokurátorov s drajvom. Veľkým problémom je totiž často pasívny prokurátorský dozor.
Určite by som niekoľkých oslovil, aby išli do výberového konania.
Iste, týmto prokurátorom sa musia vytvoriť lepšie podmienky aj z hľadiska ubytovania, pretože, áno, keď má niekto trebárs v Žiline dobré rodinné zázemie aj rodinný dom, je to významný faktor pri rozhodovaní, či do toho ísť. No ak máme šikovných a charakterných prokurátorov, musíme ich získať pre túto prácu.
Napríklad v kauze Búrka sme mohli byť oveľa ďalej, keby špeciálna prokuratúra nevykonávala prokurátorský dozor tak pasívne, ako to skonštatoval aj Najvyšší súd. Určite by som sa zasadzoval aj za to, aby jednotliví riaditelia odboru na Úrade špeciálnej prokuratúry boli aktívnejší a viac sa venovali kauzám, kde dozorový prokurátor zlyháva.
Dnes je na špeciálnej prokuratúre spolu s európsky delegovanými prokurátormi 30 miest, takže zaiste nepôjde o desiatky, ale o niekoľko miest.
Pomerne obmedzené. V takom prípade treba diskutovať s konkrétnymi prokurátormi aj s generálnym prokurátorom, akým spôsobom je možné sa rozlúčiť s prokurátormi, ktorí nedosahujú kvalitu elitných prokurátorov.
Otvorene poviem, že ich tam je niekoľko, ale nechcem strieľať do stropu nejaké počty.
Tu majú vo vytváraní tlaku svoje možnosti aj riaditelia odborov, tí musia byť špičkou.
Pokiaľ viem, je vypísané výberové konanie na odbor ekonomickej kriminality, ktorý sa uvoľnil po odchode Maroša Žilinku. Pevne verím, že tam bude zaujímavá súťaž.
Podľa toho v čom a ako. Prokuratúra je tímová práca, žiadna one man show. Veľmi dôležitý je osobný príklad – ak je nadriadený prokurátor výkonný, sám si berie ťažké kauzy, dozoruje ich, pojednáva, tak to vytvorí inú atmosféru. Teda nie je potrebné vymeniť polovicu ľudí, pretože pokiaľ sú ľudia vo vedení príkladom, má to tendenciu meniť aj pracovné návyky dovtedy skôr pasívnejších prokurátorov.
Ak bude štandardom, že v závažných veciach si prokurátor pôjde na väzobný výsluch a nenechá tam ísť službukonajúceho, lebo je víkend, tak to budú robiť všetci. Jednoducho to bude vyžadovať nová kultúra inštitúcie.
Keby nastal takýto problém, určite by som hovoril s riaditeľom odboru, aké riešenie navrhuje. Jedným z riešení je aj výmena prokurátora.
Nebolo to nijako. Prebiehal výsluch generála Lučanského ako obvineného. V miestnosti boli, myslím, piati obhajcovia, dvaja vyšetrovatelia, dvaja-traja operatívni pracovníci. K žiadnemu takémuto rozhovoru neprišlo, je to úplný výmysel a fantazmagória, čo sa dá ľahko preukázať vypočutím ľudí, ktorí pri tom boli, vrátane obhajcu Milana Lučanského.
Keď som podal trestné oznámenie, tak pán Flašík zverejnil status, že on to teda nemá potvrdené a je to len možná verzia. Takýchto hrdinov mám naozaj najradšej. Vypustia konšpiráciu, ktorá je úplným bludom, navyše hyenizmom najvyššieho rangu, a keď potom čelia trestnému oznámeniu, tak hovoria, že oni to netvrdili, že to tak bolo, len niečo počuli.
Je to vec, kde sa dá veľmi ľahko preukázať, ako to bolo. Keďže som dal trestné oznámenie, aj sa to preukáže a verím, že pán Flašík sa k tomu v trestnom konaní postaví ako chlap.
To nechcem verejne hodnotiť, musí to posúdiť generálna prokuratúra a vyšetrovacia komisia. Podľa mňa je správne, že ministerka spravodlivosti ju zriadila a že v nej má zastúpenie aj opozícia a nezávislé inštitúcie. Konšpirácií okolo tejto tragédie už bolo dosť a vznikli aj preto, že sa možno nereagovalo hneď.
K tomu poviem dve veci. Väčšina mojich klientov, ktorí sú v kolúznej väzbe, chce byť v cele sama. To, či to bol aj prípad Milana Lučanského, neviem.
Po druhé, vysoký policajný funkcionár vo väzbe je určité riziko, preto ak by mu dali do cely niekoho, s kým by prišiel do konfliktu napríklad len kvôli svojej minulosti policajného funkcionára, tak to by potom naozaj bola zodpovednosť Zboru väzenskej a justičnej správy a ministerky spravodlivosti. Keby tam došlo napríklad k nejakej potýčke.
Ten prvý incident je naozaj vecou, kde by mali znalci-lekári posúdiť, či zranenie mohlo byť spôsobené pokusom o samovraždu. Je to čisto znalecká vec a bolo z mojej strany trúfalosťou sa k tomu vyjadrovať. Áno, existujú medicínske názory aj články, že takýto výron za okom môže vzniknúť pri pokuse o obesenie. To však musia zhodnotiť odborníci.
Áno, ale aj to by bolo rizikové. Predstavte si, aký škandál by nastal, keby sa prevalilo, že polícia nasadila Milanovi Lučanskému do väznice agenta, ktorý by mohol na neho vplývať.
To sa nedalo dopredu predvídať. Problémom je, že reakcia neprišla hneď a ponechal sa dva dni priestor na to, aby sa začali šíriť konšpirácie. Dnešná internetová doba je veľmi rýchla a keď si už ľudia nejaký názor vytvoria, tak ho len ťažko menia.
To je teoretická otázka, na ktorú nemám odpoveď. Vo väzniciach dochádza k samovraždám, nielen u nás, aj v zahraničí. V Norimbergu boli väzni strážení 24 hodín denne, mali svetlo v celách, otvorené dvere a Hermann Göring spáchal samovraždu tesne pred popravou. Neexistuje žiadna stopercentná možnosť samovražde zabrániť. Aj keby boli v cele dvaja, bol by to síce nejaký faktor, ktorý by riziko znižoval, ale tiež by ho úplne nevylúčil. Ak by sa generál Lučanský rozhodol spáchať samovraždu v noci, zobudil by sa ten spoluväzeň? To sú všetko špekulácie.
To je otázka pre prokurátora, ktorý navrhoval umiestnenie obvinených. V rámci tejto akcie bolo väzobne stíhaných sedem osôb a každá z nich bola vzatá do väzby v inom ústave, to znamená po celom Slovensku. Keďže boli v kolúznej väzbe, tak prokurátor zrejme chcel, aby neboli vo väznici spolu. Tu by som však povedal, že pokiaľ to kapacity väzníc umožňujú, nie je šťastné umiestňovať obvinených vo väzniciach na druhom konci republiky.
Lebo ak je napríklad obhajca obvineného z Bratislavy alebo západného Slovenska, jeho možnosť kontaktu s klientom je obmedzená. Nemyslím si, že to je vec, ktorá by zmenila rozhodnutie pána Lučanského pre samovraždu, ale malo by sa to citlivejšie posudzovať.
V štandardnej situácii by aj vzhľadom na zabezpečenie efektívnej obhajoby bolo vhodné, aby obvinení neboli umiestňovaní do takých vzdialených väzníc. Aj kvôli útvaru, ktorý danú vec vyšetruje. Túto vec vyšetrovala NAKA Bratislava, nie NAKA Košice.
To si nemyslím. Ďalší obvinení boli umiestnení do Košíc, do Banskej Bystrice, do Nitry. Ale aj keď podľa mňa o žiadnu zlomyseľnosť nešlo, nepovažujem to za šťastné.
To je hypotetická otázka. Je tam ešte jedna vec, ktorú by som musel zvažovať ako potenciálny konflikt záujmov. V minulosti som zastupoval Jaroslava Spišiaka, ktorý bol trestne stíhaný za ohováranie vo veci Mello, kde trestné oznámenie podali pán Lučanský, pán Mičieta a pán Ševčík. Trestné stíhanie bolo zastavené, čiže formálne by tam konflikt záujmov asi nebol, ale ako som povedal, ja konflikt záujmov vnímam citlivejšie. Musel by som to zvažovať.
Hovorili sme o tom spolu. Bola to však jeho iniciatíva, s ktorou som vyslovil súhlas. V súčasnosti už však pána Slobodníka zastupuje kolega Peter Kubina. Jednak preto, že postupne preberá čoraz viac trestných káuz v našej firme, ale aj preto, že som bol následne v konflikte záujmov. V kauze Očistec, kde je stíhaný aj pán Slobodník, mám totiž procesné postavenie poškodeného.
Bolo to však v najlepšom záujme môjho klienta. Myslím, že by s tým súhlasil aj pán Slobodník. Je dôležité, aby obhajoba reálne vnímala dôkaznú situáciu. Sú prípady, a nie je ich málo, keď je najlepšou obhajobnou stratégiou spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Všetko na svete je zneužiteľné a neexistuje žiaden inštitút, ktorý by bol nepriestrelný. Ja skôr používam označenie spolupracujúci obvinený, kajúcnik už má trochu hanlivé zafarbenie. Tento inštitút sa používa od roku 2004, keď sme ho zaviedli do trestného poriadku. Teraz je podrobovaný kritike zo strany politikov a niektorých sudcov. Keď však majú uviesť konkrétny príklad, keď bol tento inštitút zneužitý a spolupracujúci obvinený vedome klamal, dokážu si spomenúť len na jeden prípad.
Išlo o kauzu doktora Mamráka, bývalého krajského prokurátora v Nitre, kde sa následne všetko odhalilo. Za šestnásť rokov tohto inštitútu, keď bol tento inštitút využitý vo viac ako sto prípadoch, došlo k jednému zneužitiu. To je prax.
Samozrejme, výpovede spolupracujúcich obvinených je potrebné vždy preveriť aj objektívnymi dôkazmi. Ale to tak vždy je. Navyše, vo všetkých prípadoch, o ktorých hovoríme, nejde o výpoveď jedného spolupracujúceho obvineného. Je ich niekoľko, tie výpovede sa dopĺňajú a, čo je dôležité pre ich vierohodnosť, opisujú aj vlastnú trestnú činnosť. Tiež si jasne povedzme, že isté formy trestnej činnosti vrátane korupcie bez spolupracujúcich obvinených nie je možné odhaliť.
Netvrdím to.
Áno. Je to živá vec, a tak nechcem ísť úplne do podrobností. Je to založené na jednej výpovedi, ktorá nie je celkom jednoznačná. Spolupracujúci obvinený tvrdí, že mal z jedného rozhovoru určitý pocit.
Nie, myslím, že v tomto prípade sa dôkazná situácia v nejakom okamihu vyjasní.
Nie. Otázkou totiž je, či v jednom z troch skutkov, z ktorých je obvinený, v tom najzávažnejšom, boli voči nemu dostatočné dôkazy na vznesenie obvinenia. Spolupracujúci obvinený nebol priamym účastníkom nejakej trestnej činnosti, ale tvrdil, že pri jednom rozhovore nadobudol pocit, že o tom aj môj klient vie. To je trochu psychoanalýza. Následné výpovede preukážu, kde sa nachádza pravda. Nemyslím si, že spolupracujúci obvinený vypovedal v tomto prípade krivo, ale jeho výpoveď nie je vo vzťahu k môjmu klientovi úplne usvedčujúca.
To je dobrá otázka. Ale toto je z tých posledných vecí asi jediný prípad, kde je dôkazná situácia postavená na takomto nepriamom svedectve. Inde je to niekoľko svedectiev osôb priamo zaangažovaných do korupčných transakcií. Samozrejme, že trestné stíhanie musí byť dôsledne vedené len na základe dôkazov. Je neprijateľné, aby vyšetrovatelia a prokurátori boli premotivovaní viesť za každú cenu nejaké trestné stíhanie.
Na jeseň bolo tých akcií viac a mali sme o tom aj vo firme diskusie. Jedna kolegyňa raz povedala, dnes je streda, tak uvidíme, koho zajtra zase zoberú. Veľmi rázne som sa voči tomu ohradil. To nie sú žiadne bratislavské televízne pondelky. Ak budú dôkazy, tak sa má konať, ale nie že tu vznikne atmosféra, že každý týždeň musí byť nejaká nová akcia.
Súhlasím. V súvislosti so stíhaním sa používa taká latinská fráza „sine ira et studio“, teda bez vášne a hnevu. Samozrejme, je fajn, keď aj prokurátori, tak ako všetci ostatní, pracujú s vášňou a baví ich to. Len to musí mať mantinely. Premotivovanosť môže byť nebezpečným fenoménom. Zatiaľ sa mi však nezdá, že by tu taký stav bol.
Niekedy uvádzajú prokurátori ako dôvod kolúznej väzby, že riziko kolúzneho konania vyplýva zo samotného charakteru trestnej činnosti, ktorá je stíhaná. To je príliš všeobecný dôvod. Lenže v prípadoch Očistec a Judáš sa zaznamenali konkrétne kolúzne dôvody. Tie osoby komunikovali, zisťovali, kto a čo vypovedá.
Pokiaľ viem, tak Najvyšší súd rozhodol, že trestné stíhanie je vedené dôvodne, čo je zrejmé z vyjadrenia hovorcu. Ale chcem si počkať na uznesenie Najvyššieho súdu, akým spôsobom sa argumentačne vyrovná s tým, že v tejto veci neboli dané kolúzne dôvody. Budem v tom zdržanlivý aj preto, že kritika súdnych rozhodnutí je prínosná len v prípade, ak je kvalifikovaná. Vyjadrím sa k tomu až potom, čo bude toto rozhodnutie súdu zverejnené.
Foto: Andrej Lojan