Politika Spravodlivosť 11. január 2021

Daniel Lipšic Ešte sme nemali takú šancu nastoliť spravodlivosť ako teraz

Jozef Majchrák Martin Hanus
Jozef Majchrák Martin Hanus

Rozhovor s Danielom Lipšicom o jeho kandidatúre na špeciálneho prokurátora či o samovražde Milana Lučanského. 

Rozhovor s Danielom Lipšicom o jeho kandidatúre na špeciálneho prokurátora či o samovražde Milana Lučanského. 

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Majchrák

Martin Hanus

Ešte sme nemali takú šancu nastoliť spravodlivosť ako teraz

Hovorí, že tým lakmusovým papierom, či nejaká vládna garnitúra vníma boj proti korupcii vážne, je to, či v prípade zlyhania pôjde aj po vlastných. Vysvetľuje tiež, ako chce zo špeciálnej prokuratúry vybudovať elitné pracovisko, kde nebude miesto pre pasívnych prokurátorov.

Daniel Lipšic v rozhovore pre Postoj hovorí aj o Flašíkovom statuse, prečo nebolo šťastné poslať Milana Lučanského do prešovskej väznice aj o tom, prečo je kritika takzvaných kajúcnikov účelová.

Je verejným tajomstvom, že ste minulý rok uvažovali nad kandidatúrou na post generálneho prokurátora a že prezidentka Zuzana Čaputová vám vyslala jasný signál, že ak by vás poslanci zvolili, ona vás nevymenuje. Je táto historka pravdivá?

S pani prezidentkou som hovoril, určite nebudem zverejňovať obsah nášho rozhovoru, ale neviem, či by ma vymenovala alebo nie. Nepovedala mi to, ani som sa nepýtal…

… ale nebol to tento rozhovor, ktorý vás presvedčil, aby ste nekandidovali?

Nie, pretože keď som na jar po voľbách začal uvažovať, že by som sa uchádzal o pozíciu na prokuratúre, vždy mi bola bližšia pozícia špeciálneho prokurátora.

Prečo?

Lebo špeciálny prokurátor je manažér, ale mal by byť aj v kontakte so živým právom. Mám rád konkrétne kauzy, rád pojednávam, moje schopnosti v tejto oblasti nech posúdia poslanci aj verejnosť.

Ak by vás zvolili, boli by ste podriadený generálnemu prokurátorovi, ktorým sa stal aj vďaka hlasom Smeru a Hlasu Maroš Žilinka. Bol možno jediným kandidátom, ktorý mohol získať takú masívnu podporu od opozície. Po jeho zvolení ste neváhali ani chvíľu, či do toho pôjdete?

Nie. Len čo bolo zrejmé, že koalícia má dostatok hlasov v prospech Maroša Žilinku, tak sa k tomu pripojila.

Ale pri niektorých z iných kandidátov by sa to v tejto miere nestalo. Jednak je zrejmé, že istú podporu v opozícii mal už predtým, rovnako je zrejmé, že ďalšieho favorita, Juraja Klimenta, by prinajmenšom Smer určite nevolil, keďže Robert Fico ho pravidelne obviňoval, že je za trestným stíhaním jemu blízkych osôb.

To je dosť možné, ale nemyslím si, že Žilinka je zaviazaný niekomu z opozície, ani si nemyslím, že by bol zaviazaný komukoľvek.

So Žilinkom sa poznáte dlho, bol vaším štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, ale súčasne sa hovorilo, že vaše vzťahy ochladli, lebo sa vtedy vo vnútropozičných bojoch KDH pridal na inú stranu. Aký je momentálne váš vzťah?

Korektný a pracovný. Každý vzťah má nejaký vývoj, niekedy sme boli spolu intenzívnejšie, inokedy sporadickejšie, ale v princípe sme boli vždy v kontakte. Aj našu spoluprácu na ministerstve vnútra hodnotím ako dobrú.

Keď sa premiér Matovič dohodol so Sme rodina na zvolení Žilinku, špekulovalo sa, že súčasťou tohto balíka dohody bola aj podpora pre vás ako špeciálneho prokurátora.

O tom dosť pochybujem, aj k tejto voľbe pristupujem s nadhľadom a pokorou, lebo vôbec nič nepovažujem za isté. Myslím si, že nastala za ostatných 30 rokov najväčšia šanca posunúť trestnú spravodlivosť tým správnym smerom. Ak to nevyjde, budem pokračovať v advokácii v trestných kauzách, ktoré sú mimoriadne zaujímavé, a budem pokračovať vo firme, ktorú mám rád.

Vy ste si ako politik zakladali na tom, že ste nechceli byť videný so žiadnym toxickým človekom. Žilinka priznal, že jedným z jeho najbližších ľudí je pán Gučík, nevyrušuje vás to?

Ja som o tom predtým nevedel, keď som sa ho na to pýtal, povedal mi, že sa s ním spoznal v čase, keď bol štátnym tajomníkom a chodil do relácií TA3. Pre mňa bolo najdôležitejšie, čo povedal Maroš Žilinka aj na híringu, že pán Gučík nevytváral verejný lobing v prospech jeho osoby…

… až na to, že Gučík telefonoval Richardovi Sulíkovi, aby sa so Žilinkom stretol, teda bol prinajmenšom Žilinkovým sprostredkovateľom.

Registroval som to, priznám sa, že mi to nie je celkom zrozumiteľné, prečo mal či musel takéto stretnutie sprostredkovať pán Gučík, našli by sa zaiste aj iné osoby.

Voči vašej kandidatúre zaznievajú dve najvážnejšie výhrady. Tá prvá sa týka autonehody a faktu, že ste stále v skúšobnom treste, čo je na kandidáta na takýto post dosť nezvyčajné.

Všetci vrátane poslancov si musia vyhodnotiť, ako som sa po nehode správal, čo som krátko po nej hovoril a či sa to vyšetrovaním potvrdilo alebo nie, teda či som hovoril alebo nehovoril pravdu. To nebudem hodnotiť ja, na to sa dá objektívne pozrieť.

Je tu ešte právna stránka veci. Zákonodarca už v minulosti rozhodol, že odsúdenie za neúmyselný trestný čin nie je prekážkou voľby do žiadnej verejnej funkcie.

Nám sa zdá vážnejšia politická výhrada voči vašej osobe: od opozičných čias máte blízky vzťah s Igorom Matovičom, ktorý je teraz premiérom, spája vás dlhoročné priateľstvo s Milanom Krajniakom, dnešným ministrom a podpredsedom Sme rodina, rovnako sa ešte z čias KDH poznáte s Vladimírom Pčolinským, ktorý pre vás istý čas aj robil a dnes je šéfom SIS. Naďalej ste právnym zástupcom Andreja Kisku, zakladateľom strany Za ľudí. Keby v minulosti ponúkal Smer na tento post človeka, ktorý by bol takto prepojený s jeho vedením, považovali by sme to za škandál. Vo vašom prípade to za škandál nepovažujeme, keďže v politike aj advokácii niečo stelesňujete. Ale necítite, že to je problém?

Samozrejme, dlhé roky som bol v politike, nie som žiaden nepopísaný list, pôsobil som na dvoch ministerských postoch, ktoré sa priamo týkali trestnej justície a trestného práva. Každý môže posúdiť, či som sa v týchto pozíciách správal stranícky alebo nie a či som bol v oblastiach trestného práva nezávislý a nestranný. Aj v spise Gorila sú výroky, ktoré sa týkajú mojej osoby. Dôležité sú skutky, nie verbálne deklarácie o nezávislosti, spätne sa dá pozrieť, či môj prístup k nestrannosti korešponduje s konaním.

Tiež by sme si mali povedať, či pôsobenie v politike znamená doživotnú diskvalifikáciu na výkon niektorých funkcií, napríklad či právnici, ktorí pôsobili v politike, majú mať doživotný zákaz uchádzať sa o funkcie na súdoch, prokuratúre alebo na Ústavnom súde. Ak by to malo byť tak, že hoci niekto odíde z politiky nie po škandáloch, ale so cťou, pričom by sa už nikdy nemal uchádzať o nezávislú verejnú funkciu, tak aj to viacerých odradí, aby sa angažovali v politike.

My s tým v princípe nepolemizujeme, napokon, vo vašom prípade to ani nepovažujeme za neprekonateľný problém. Ale istý problém to je. Ak hovoríte, že sa chcete z pozície špeciálneho prokurátora venovať aj živému právu, práve pre všetky vaše politické väzby, aj pre mnohé trestnoprávne kauzy, v ktorých figurujete ako advokát, budete vyblokovaný z viacerých trestných konaní. Ak sa o Dušanovi Kováčikovi ironicky hovorilo, že je „pán 62:0“, nebude sa Danielovi Lipšicovi hovoriť pre všetky možné námietky zaujatosti „pán 0:0“?

O to sa vôbec nebojím. Iste, sú veci, kde zastupujem jednu zo zúčastnených strán a ktoré spadajú do príslušnosti špeciálnej prokuratúry. Tam nebudem môcť rozhodovať ako dozorový, ale ani nadriadený prokurátor. Tých káuz nie je tak veľa, sú mediálne známe.

To hovoríte o veciach, ktoré riešite ako advokát, ale potom sú aj ďalšie, najmä politicky citlivé konania, o ktoré ste sa mohli v minulosti zaujímať alebo budú mať vzťah k ľuďom, ktorých poznáte.

Ubezpečujem vás, že väčšina vecí na špeciálnej prokuratúre nemá priamu ani nepriamu väzbu na politiku, takže tam nič také nehrozí. Ale zaiste budem citlivý aj na potenciálny konflikt záujmov. Už len keby malo vzniknúť objektívne zdanie, že by som nemusel byť nestranný, v takej veci nebudem činný. V prípade postu generálneho prokurátora by som mohol mať takýchto konfliktov o dosť viac. Ak ste predtým spomínali moje zastupovanie Andreja Kisku, tak jeho prípad nespadá pod špeciálnu prokuratúru, ale pod krajskú prokuratúru v Prešove.

Keď budú korupčné podozrenia napríklad vo vzťahu k politikom OĽaNO či Sme rodina, kde máte v oboch prostrediach prirodzené vzťahy a záujmy, aj tu by ste voči sebe uplatnili námietku zaujatosti?

Záviselo by to od toho, o akú konkrétnu vec by išlo, ťažko sa vyjadrovať paušálne…

… ak by do toho boli zaangažovaní ľudia, ktorých osobne poznáte?

Samozrejme, v takom prípade by som nemohol nielenže dozorovať danú vec, ale ani pôsobiť ako nadriadený prokurátor, ani rozhodovať čo i len o pridelení prípadu, jednoducho by som na to nemohol mať žiaden vplyv. Konflikt záujmov a potrebu nestranného konania vnímam veľmi citlivo.

Ale tu dopoviem ešte niečo dôležité: tým lakmusovým papierom, či nejaká vládna garnitúra vníma boj proti korupcii vážne, je, či v prípade zlyhania pôjde aj po vlastných. Žiadna politická strana totiž nemá monopol na cnosť ani neresť a určite aj v tejto garnitúre budú zlyhania a podozrenia, ktoré majú trestnoprávny rozmer. Pokiaľ chceme ľuďom vrátiť dôveru v spravodlivosť, tak sa musia aj takéto podozrenia konzekventne vyšetrovať a postihovať.

Ak by ste boli zvolený, jednou z vašich hlavných úloh by bolo manažovať špeciálnu prokuratúru. V čom podľa vás funguje dlhodobo zle a chceli by ste to ako človek zvonka napraviť?

Bude nevyhnutné posilniť odbor všeobecnej kriminality, ktorý sa venuje organizovanému zločinu a korupcii. Dnes je zrejmé, že sa nevyšetrujú iba nejaké drobné úplatky, ale veľké korupčné kauzy a bude ich pribúdať.

Preto treba posilniť tento odbor o ďalších prokurátorov a tým, že som v posledných rokoch pojednával po celom Slovensku a videl som v akcii viacerých krajských prokurátorov, ktorí riešia ťažšie prípady, spoznal som mimoriadne kvalitných a erudovaných prokurátorov. A čo je dôležité, išlo o prokurátorov s drajvom. Veľkým problémom je totiž často pasívny prokurátorský dozor.

Takže už máte vytypovaných konkrétnych prokurátorov, ktorých by ste chceli presvedčiť, aby prišli pracovať do Pezinka?

Určite by som niekoľkých oslovil, aby išli do výberového konania.

Tam však môžete naraziť na problém, lebo práca na špeciálnej prokuratúre je síce dobre platená, ale spája sa so životným štýlom, ktorý mnohých odrádza.

Iste, týmto prokurátorom sa musia vytvoriť lepšie podmienky aj z hľadiska ubytovania, pretože, áno, keď má niekto trebárs v Žiline dobré rodinné zázemie aj rodinný dom, je to významný faktor pri rozhodovaní, či do toho ísť. No ak máme šikovných a charakterných prokurátorov, musíme ich získať pre túto prácu.

Napríklad v kauze Búrka sme mohli byť oveľa ďalej, keby špeciálna prokuratúra nevykonávala prokurátorský dozor tak pasívne, ako to skonštatoval aj Najvyšší súd. Určite by som sa zasadzoval aj za to, aby jednotliví riaditelia odboru na Úrade špeciálnej prokuratúry boli aktívnejší a viac sa venovali kauzám, kde dozorový prokurátor zlyháva.

Koľko nových prokurátorov by malo prísť?

Dnes je na špeciálnej prokuratúre spolu s európsky delegovanými prokurátormi 30 miest, takže zaiste nepôjde o desiatky, ale o niekoľko miest.

Aké sú možnosti špeciálneho prokurátora pri tých jemu podriadených prokurátoroch, ktorí svoju prácu nerobia dobre?

Pomerne obmedzené. V takom prípade treba diskutovať s konkrétnymi prokurátormi aj s generálnym prokurátorom, akým spôsobom je možné sa rozlúčiť s prokurátormi, ktorí nedosahujú kvalitu elitných prokurátorov.

Koľko je takých, ktorí nedosahujú patričnú úroveň?

Otvorene poviem, že ich tam je niekoľko, ale nechcem strieľať do stropu nejaké počty.

Ak hovoríte, že špeciálny prokurátor má v tomto obmedzenú moc, ako to riešiť, ak sa to nedá rýchlym odchodom, napríklad tým, že sa menej kvalitnému prokurátorovi pridelia menej komplikované kauzy?

Tu majú vo vytváraní tlaku svoje možnosti aj riaditelia odborov, tí musia byť špičkou.

A tých si viete vybrať?

Pokiaľ viem, je vypísané výberové konanie na odbor ekonomickej kriminality, ktorý sa uvoľnil po odchode Maroša Žilinku. Pevne verím, že tam bude zaujímavá súťaž.

V poriadku, ale aká by bola vaša schopnosť tvarovať špeciálnu prokuratúru, aby bola naozaj špičková?

Podľa toho v čom a ako. Prokuratúra je tímová práca, žiadna one man show. Veľmi dôležitý je osobný príklad – ak je nadriadený prokurátor výkonný, sám si berie ťažké kauzy, dozoruje ich, pojednáva, tak to vytvorí inú atmosféru. Teda nie je potrebné vymeniť polovicu ľudí, pretože pokiaľ sú ľudia vo vedení príkladom, má to tendenciu meniť aj pracovné návyky dovtedy skôr pasívnejších prokurátorov.

Ak bude štandardom, že v závažných veciach si prokurátor pôjde na väzobný výsluch a nenechá tam ísť službukonajúceho, lebo je víkend, tak to budú robiť všetci. Jednoducho to bude vyžadovať nová kultúra inštitúcie.

Ak by bol dozorujúci prokurátor, ako povedzme v kauze Búrka, pasívny, čo by ste urobili: snažili by ste sa to zmeniť tak, že by ste do toho aktívne vstúpili, alebo by ste mu to odňali?

Keby nastal takýto problém, určite by som hovoril s riaditeľom odboru, aké riešenie navrhuje. Jedným z riešení je aj výmena prokurátora.

Aktuálne rezonuje samovražda generála Milana Lučanského. Fedor Flašík na sociálnej sieti napísal, že ste sa 3. decembra dostali pri výsluchu do slovnej potýčky s generálom Lučanským, vraj ste naňho tlačili, aby udal Fica a Kaliňáka. Vy ste to odmietli ako výmysel a podali ste na Flašíka trestné oznámenie. Ako to presne bolo?

Nebolo to nijako. Prebiehal výsluch generála Lučanského ako obvineného. V miestnosti boli, myslím, piati obhajcovia, dvaja vyšetrovatelia, dvaja-traja operatívni pracovníci. K žiadnemu takémuto rozhovoru neprišlo, je to úplný výmysel a fantazmagória, čo sa dá ľahko preukázať vypočutím ľudí, ktorí pri tom boli, vrátane obhajcu Milana Lučanského.

Keď som podal trestné oznámenie, tak pán Flašík zverejnil status, že on to teda nemá potvrdené a je to len možná verzia. Takýchto hrdinov mám naozaj najradšej. Vypustia konšpiráciu, ktorá je úplným bludom, navyše hyenizmom najvyššieho rangu, a keď potom čelia trestnému oznámeniu, tak hovoria, že oni to netvrdili, že to tak bolo, len niečo počuli.

Je to vec, kde sa dá veľmi ľahko preukázať, ako to bolo. Keďže som dal trestné oznámenie, aj sa to preukáže a verím, že pán Flašík sa k tomu v trestnom konaní postaví ako chlap.

Pri samotnej samovražde generála Lučanského sa hovorí aj o možných zlyhaniach na strane štátu, došlo k nim podľa vás?

To nechcem verejne hodnotiť, musí to posúdiť generálna prokuratúra a vyšetrovacia komisia. Podľa mňa je správne, že ministerka spravodlivosti ju zriadila a že v nej má zastúpenie aj opozícia a nezávislé inštitúcie. Konšpirácií okolo tejto tragédie už bolo dosť a vznikli aj preto, že sa možno nereagovalo hneď.

Ak existovalo podozrenie, že aj to prvé zranenie mohol spôsobiť pokus o samovraždu, nemal byť generál Lučanský s niekým v cele?

K tomu poviem dve veci. Väčšina mojich klientov, ktorí sú v kolúznej väzbe, chce byť v cele sama. To, či to bol aj prípad Milana Lučanského, neviem.

Po druhé, vysoký policajný funkcionár vo väzbe je určité riziko, preto ak by mu dali do cely niekoho, s kým by prišiel do konfliktu napríklad len kvôli svojej minulosti policajného funkcionára, tak to by potom naozaj bola zodpovednosť Zboru väzenskej a justičnej správy a ministerky spravodlivosti. Keby tam došlo napríklad k nejakej potýčke.

Otázkou je, či sa o tom nemalo uvažovať po tom incidente, keď sa generál Lučanský v cele zranil a boli isté podozrenia, či sa nepokúsil o samovraždu.

Ten prvý incident je naozaj vecou, kde by mali znalci-lekári posúdiť, či zranenie mohlo byť spôsobené pokusom o samovraždu. Je to čisto znalecká vec a bolo z mojej strany trúfalosťou sa k tomu vyjadrovať. Áno, existujú medicínske názory aj články, že takýto výron za okom môže vzniknúť pri pokuse o obesenie. To však musia zhodnotiť odborníci.

Hoci generál Lučanský pokus o samovraždu poprel, podozrenie tu zjavne bolo. A tým, že k samovražde nakoniec došlo, tak sa aj naplnilo. Pre takéto prípady existujú nástroje, ako riziko samovraždy eliminovať. Spolubývajúci v cele je jednou z nich. Nemusel by to byť len väzeň, ale aj policajný agent.

Áno, ale aj to by bolo rizikové. Predstavte si, aký škandál by nastal, keby sa prevalilo, že polícia nasadila Milanovi Lučanskému do väznice agenta, ktorý by mohol na neho vplývať.

Teraz je však z dokonanej samovraždy oveľa väčší škandál.

To sa nedalo dopredu predvídať. Problémom je, že reakcia neprišla hneď a ponechal sa dva dni priestor na to, aby sa začali šíriť konšpirácie. Dnešná internetová doba je veľmi rýchla a keď si už ľudia nejaký názor vytvoria, tak ho len ťažko menia.

Z toho, čo hovoríte, akoby vyplýva, že ak si generál Lučanský chcel vziať život, tak štát nemal žiadnu možnosť tomu zabrániť.

To je teoretická otázka, na ktorú nemám odpoveď. Vo väzniciach dochádza k samovraždám, nielen u nás, aj v zahraničí. V Norimbergu boli väzni strážení 24 hodín denne, mali svetlo v celách, otvorené dvere a Hermann Göring spáchal samovraždu tesne pred popravou. Neexistuje žiadna stopercentná možnosť samovražde zabrániť. Aj keby boli v cele dvaja, bol by to síce nejaký faktor, ktorý by riziko znižoval, ale tiež by ho úplne nevylúčil. Ak by sa generál Lučanský rozhodol spáchať samovraždu v noci, zobudil by sa ten spoluväzeň? To sú všetko špekulácie.

Z vášho pohľadu advokáta bolo štandardné, že bol generál Lučanský umiestnený do prešovskej väznice?

To je otázka pre prokurátora, ktorý navrhoval umiestnenie obvinených. V rámci tejto akcie bolo väzobne stíhaných sedem osôb a každá z nich bola vzatá do väzby v inom ústave, to znamená po celom Slovensku. Keďže boli v kolúznej väzbe, tak prokurátor zrejme chcel, aby neboli vo väznici spolu. Tu by som však povedal, že pokiaľ to kapacity väzníc umožňujú, nie je šťastné umiestňovať obvinených vo väzniciach na druhom konci republiky.

Prečo?

Lebo ak je napríklad obhajca obvineného z Bratislavy alebo západného Slovenska, jeho možnosť kontaktu s klientom je obmedzená. Nemyslím si, že to je vec, ktorá by zmenila rozhodnutie pána Lučanského pre samovraždu, ale malo by sa to citlivejšie posudzovať.

V štandardnej situácii by aj vzhľadom na zabezpečenie efektívnej obhajoby bolo vhodné, aby obvinení neboli umiestňovaní do takých vzdialených väzníc. Aj kvôli útvaru, ktorý danú vec vyšetruje. Túto vec vyšetrovala NAKA Bratislava, nie NAKA Košice.

Nebola to tak trochu zlomyseľnosť voči generálovi Lučanskému?

To si nemyslím. Ďalší obvinení boli umiestnení do Košíc, do Banskej Bystrice, do Nitry. Ale aj keď podľa mňa o žiadnu zlomyseľnosť nešlo, nepovažujem to za šťastné.

Keby ste neobhajovali Bernarda Slobodníka, uvažovali by ste o vyslovenej ponuke prevziať obhajobu Milana Lučanského, aj keby sa k trestnej činnosti, z ktorej bol obvinený, na rozdiel od Slobodníka nepriznával?

To je hypotetická otázka. Je tam ešte jedna vec, ktorú by som musel zvažovať ako potenciálny konflikt záujmov. V minulosti som zastupoval Jaroslava Spišiaka, ktorý bol trestne stíhaný za ohováranie vo veci Mello, kde trestné oznámenie podali pán Lučanský, pán Mičieta a pán Ševčík. Trestné stíhanie bolo zastavené, čiže formálne by tam konflikt záujmov asi nebol, ale ako som povedal, ja konflikt záujmov vnímam citlivejšie. Musel by som to zvažovať.

S Bernardom Slobodníkom sa spája aj to, že pri priznaní vrátil 200-tisíc eur, ktoré mal nadobudnúť z korupčnej činnosti, čo je asi raritná vec. Poradili ste mu to vy?

Hovorili sme o tom spolu. Bola to však jeho iniciatíva, s ktorou som vyslovil súhlas. V súčasnosti už však pána Slobodníka zastupuje kolega Peter Kubina. Jednak preto, že postupne preberá čoraz viac trestných káuz v našej firme, ale aj preto, že som bol následne v konflikte záujmov. V kauze Očistec, kde je stíhaný aj pán Slobodník, mám totiž procesné postavenie poškodeného.

Nesprávali ste sa pri preberaní obhajoby pána Slobodníka viac než advokát už ako nejaký verejný prokurátor? Podľa svojich vyhlásení ste chceli pomôcť odhaľovaniu toho, čo sa dialo, to už nie je typické stanovisko advokáta.

Bolo to však v najlepšom záujme môjho klienta. Myslím, že by s tým súhlasil aj pán Slobodník. Je dôležité, aby obhajoba reálne vnímala dôkaznú situáciu. Sú prípady, a nie je ich málo, keď je najlepšou obhajobnou stratégiou spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Zároveň tu existuje kritika, že dnes máme príliš veľa trestných stíhaní založených iba na výpovediach takzvaných kajúcnikov. Poukazuje sa na riziko, že títo ľudia si môžu kvôli zlepšeniu svojej situácie vymýšľať, prípadne fabulovať. Vidíte toto riziko?

Všetko na svete je zneužiteľné a neexistuje žiaden inštitút, ktorý by bol nepriestrelný. Ja skôr používam označenie spolupracujúci obvinený, kajúcnik už má trochu hanlivé zafarbenie. Tento inštitút sa používa od roku 2004, keď sme ho zaviedli do trestného poriadku. Teraz je podrobovaný kritike zo strany politikov a niektorých sudcov. Keď však majú uviesť konkrétny príklad, keď bol tento inštitút zneužitý a spolupracujúci obvinený vedome klamal, dokážu si spomenúť len na jeden prípad.

Aký?

Išlo o kauzu doktora Mamráka, bývalého krajského prokurátora v Nitre, kde sa následne všetko odhalilo. Za šestnásť rokov tohto inštitútu, keď bol tento inštitút využitý vo viac ako sto prípadoch, došlo k jednému zneužitiu. To je prax.

Samozrejme, výpovede spolupracujúcich obvinených je potrebné vždy preveriť aj objektívnymi dôkazmi. Ale to tak vždy je. Navyše, vo všetkých prípadoch, o ktorých hovoríme, nejde o výpoveď jedného spolupracujúceho obvineného. Je ich niekoľko, tie výpovede sa dopĺňajú a, čo je dôležité pre ich vierohodnosť, opisujú aj vlastnú trestnú činnosť. Tiež si jasne povedzme, že isté formy trestnej činnosti vrátane korupcie bez spolupracujúcich obvinených nie je možné odhaliť.

V prípade bývalého námestníka SIS Beňa, ktorého zastupujete, nebudete tvrdiť, že môže ísť o zneužitie tohto inštitútu, ako v prípade doktora Mamráka?

Netvrdím to.

Lebo v tomto prípade ide tiež o výpoveď spolupracujúceho obvineného.

Áno. Je to živá vec, a tak nechcem ísť úplne do podrobností. Je to založené na jednej výpovedi, ktorá nie je celkom jednoznačná. Spolupracujúci obvinený tvrdí, že mal z jedného rozhovoru určitý pocit.

Na základe toho však bolo voči pánovi Beňovi vznesené obvinenie a bol vzatý do väzby. V tomto prípade to neberiete ako zneužitie inštitútu spolupracujúceho obvineného?

Nie, myslím, že v tomto prípade sa dôkazná situácia v nejakom okamihu vyjasní.

Ak by pán Beňo preukázal svoju nevinu, nebude to ďalší prípad zneužitia tohto inštitútu?

Nie. Otázkou totiž je, či v jednom z troch skutkov, z ktorých je obvinený, v tom najzávažnejšom, boli voči nemu dostatočné dôkazy na vznesenie obvinenia. Spolupracujúci obvinený nebol priamym účastníkom nejakej trestnej činnosti, ale tvrdil, že pri jednom rozhovore nadobudol pocit, že o tom aj môj klient vie. To je trochu psychoanalýza. Následné výpovede preukážu, kde sa nachádza pravda. Nemyslím si, že spolupracujúci obvinený vypovedal v tomto prípade krivo, ale jeho výpoveď nie je vo vzťahu k môjmu klientovi úplne usvedčujúca.

Otázka je, či na základe takýchto výpovedí má byť niekto väzobne stíhaný?

To je dobrá otázka. Ale toto je z tých posledných vecí asi jediný prípad, kde je dôkazná situácia postavená na takomto nepriamom svedectve. Inde je to niekoľko svedectiev osôb priamo zaangažovaných do korupčných transakcií. Samozrejme, že trestné stíhanie musí byť dôsledne vedené len na základe dôkazov. Je neprijateľné, aby vyšetrovatelia a prokurátori boli premotivovaní viesť za každú cenu nejaké trestné stíhanie.

Na jeseň bolo tých akcií viac a mali sme o tom aj vo firme diskusie. Jedna kolegyňa raz povedala, dnes je streda, tak uvidíme, koho zajtra zase zoberú. Veľmi rázne som sa voči tomu ohradil. To nie sú žiadne bratislavské televízne pondelky. Ak budú dôkazy, tak sa má konať, ale nie že tu vznikne atmosféra, že každý týždeň musí byť nejaká nová akcia.

Sám ste spomenuli premotivovanosť prokurátorov. To je vec, ktorá môže mať špeciálne pri stíhaniach politikov obrovské dôsledky a môže narobiť veľké škody. Príkladom je kauza bývalého českého premiéra Nečasa.

Súhlasím. V súvislosti so stíhaním sa používa taká latinská fráza „sine ira et studio“, teda bez vášne a hnevu. Samozrejme, je fajn, keď aj prokurátori, tak ako všetci ostatní, pracujú s vášňou a baví ich to. Len to musí mať mantinely. Premotivovanosť môže byť nebezpečným fenoménom. Zatiaľ sa mi však nezdá, že by tu taký stav bol.

Niekedy uvádzajú prokurátori ako dôvod kolúznej väzby, že riziko kolúzneho konania vyplýva zo samotného charakteru trestnej činnosti, ktorá je stíhaná. To je príliš všeobecný dôvod. Lenže v prípadoch Očistec a Judáš sa zaznamenali konkrétne kolúzne dôvody. Tie osoby komunikovali, zisťovali, kto a čo vypovedá.

Väzobné stíhanie Jaroslava Haščáka bolo výsledkom premotivovanosti, alebo odôvodnené a za pochybné považujete skôr rozhodnutie Najvyššieho súdu o jeho prepustení?

Pokiaľ viem, tak Najvyšší súd rozhodol, že trestné stíhanie je vedené dôvodne, čo je zrejmé z vyjadrenia hovorcu. Ale chcem si počkať na uznesenie Najvyššieho súdu, akým spôsobom sa argumentačne vyrovná s tým, že v tejto veci neboli dané kolúzne dôvody. Budem v tom zdržanlivý aj preto, že kritika súdnych rozhodnutí je prínosná len v prípade, ak je kvalifikovaná. Vyjadrím sa k tomu až potom, čo bude toto rozhodnutie súdu zverejnené.

Foto: Andrej Lojan

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0