Anketa Za čo sme koronakríze napriek všetkému vďační

Dvanástim osobnostiam sme položili nasledujúcu otázku: Čas s koronou priniesol veľa nových skúseností. Bolo v tom náročnom čase aj niečo, za čo ste vďační, čo pozitívne ovplyvnilo váš život a nechcete o to prísť už ani v časoch po korone?
 

Veronika Remišová, podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, predsedníčka strany Za ľudí

Čas s koronou nám pripomenul biblické poznanie, že sme krehkí. Krehkí ako ľudia, ale aj krehkí ako spoločenstvo, štát. Za posledné desaťročia sme nezažili takúto život ohrozujúcu krízu, ktorá skúša až do krajnosti sily jednotlivcov, ale aj odolnosť štátu v každej jednej oblasti.

Zároveň táto individuálna krehkosť v nás posilnila pocit súdržnosti, snahu o kolektívnu obranu, pretože dnes je jasné, že žiadny štát na svete nedokáže krízu zvládnuť sám, musí sa zapojiť každý jeden člen spoločenstva, štátu. Tento pocit kolektívnej zodpovednosti za blízkych, komunitu, národ by som chcela, aby sme si uchovali aj v časoch prosperity a bezpečia.

V osobnej rovine som vďaka korone mimoriadne vďačná za každý jeden deň, keď sú moji blízki so mnou a v zdraví. Napriek tomu, že som dodržiavala opatrenia, som sa aj ja nakazila koronou a celé sviatky strávim v izolácii, aby som nenakazila blízkych. Preto vďačnosť za malé veci, aj tú chcem mať na pamäti a prítomnú dennodenne v mojom živote, aj keď korona tu už nebude.

Milan Krajniak, minister práce

Zblížil som sa viac s ľuďmi, ktorí za to stoja. Myslím tým rodinu, priateľov aj kolegov v práci.

Vladimír Palko, bývalý minister vnútra, vysokoškolský pedagóg

Také veci sú dve, jedna všeobecnejšia, druhá veľmi konkrétna.

Korona nás upozornila na našu krehkosť, rozbitnosť sveta, v ktorom žijeme, a to nás vedie predsa len k menšej spupnosti a väčšej pokore. Nech je teda menej spupnosti a viac pokory aj po tom, čo korona pominie.

Teraz to konkrétne. V nám nie vzdialenej rodine isté manželstvo dlhé roky nebolo požehnané dieťaťom. V čase korony boli tí manželia odkázaní na home office a boli viac spolu. Dnes čakajú vytúžené dieťa. Vďaka Pánu Bohu, nech sa to dieťa šťastne narodí a bude tu s nami.

Vladimír Krčméry, lekár

Počas tohto roku – roku korony – som získal viacero pozitívnych skúseností.

1. Nie človek, ale Všemohúci Boh riadi túto Zem a tento svet, ani najlepší manažéri ho netromfli.

2. Epidémia neukázala len na cintoríny, ale aj na vlnu solidarity a obety.

3. Vždy keď Pán skúša, tak ponúkne aj východisko. Osvietil nám rozum tak, že vedci vytvorili vakcínu za deväť mesiacov.

4. Veľkými očami musíme vnímať aj malé zázraky.

5. Netúžme robiť denne veľké a hrdinské skutky, koronakríza nás naučila denne tolerancii a kompromisom, teda malým skutkom s veľkou láskou.

Mária Varmusová, oravská regionálna hygienička

Uvedomila som si, aký život vedieme a čo všetko sme považovali za samozrejmosť: pocit voľnosti, slobody slova, silu demokracie, neobmedzené možnosti cestovať, stretávať sa, zabávať sa, o čo všetko sme sa obmedzeniami a zákazmi museli pre svoje zdravie a zdravie blízkych vzdať a obetovať počas týchto ťažkých dní.

Som vďačná za prebudenú ľudskosť v nás a pocit spolupatričnosti s tými najslabšími chorými a starými. Som vďačná za to, že sa ukázala sila kolektívov okolo mňa, ľudí, ktorí pracovali soboty, nedele, sviatky bez reptania s maximálnym nasadením bez istoty finančného ohodnotenia, do absolútneho vyčerpania psychických aj fyzických síl, a nemyslím len prácu hygienikov a zdravotníkov.

Počas tohto obdobia som si uvedomila, akí sme krehkí, že jedna epidémia dokáže napáchať toľko utrpenia a škôd na zdraví a na životoch. Ukázala zmysel, ale aj veľkú zodpovednosť našej práce, donucovacie kompetencie, ktoré nám hygienikom zákon umožňuje a doteraz sme ich nemuseli používať... Naučila som sa, že nikdy nebudeme pripravení na všetko a nemáme odpovede na všetky otázky, ktoré nám život prináša. V budúcnosti nás čaká ešte veľa výziev, dúfam, že nie v takom rozsahu, ako je Covid-19, avšak zmysel prevencie po tomto období je nepopierateľný. 

Mám radosť, že udalosti a skúsenosti ma presvedčili o sile viery v ľudskosť, spolupatričnosť a som hrdá na všetkých ľudí okolo mňa, lebo utrpenie ukázalo skutočné hodnoty v nás a verím, že boj s koronou, ale aj inými výzvami, ktoré nám život prinesie, vyhráme. 

Marek Vácha, český kňaz, vedec, spisovateľ

Velmi příjemným překvapením tohoto roku pro mě byla mládež, zejména dvě skupiny, naši medici a skauti. Nejen za to, co dělali na jaře.

10. března jsme měli na fakultě Akademický senát a odpoledne naši studenti pověsili výzvu na facebook. Druhý den ráno měli dva tisíce studentů medicíny z různých fakult, kteří poslali životopisy a byli ochotni pomoci.

Podobně se velmi rychle zorganizovali skauti. Především jsem jim ale vděčný za to, co dělali na podzim a v zimě, kdy už bylo jasné, že vláda postupuje chaoticky a že znovu mají mladí suplovat, co vláda nezvládla. Znovu do toho šli. Rovněž mnoho mých kamarádů nemediků nyní dobrovolničí v různých domovech pro seniory.

Tedy jedno z pozitiv loňska bylo to setkání generací a věřím, že po loňských zkušenostech již budeme méně slyšet obvyklé nářky seniorů na nezvedenou mládež.

Matej Tóth, atlét

V živote som sa naučil nehodnotiť hneď veci ako pozitívne a negatívne. Lebo až čas ukáže, prečo sa dané veci stali a ako ovplyvnia náš život. Niektoré, ktoré sa nám stanú, sa nám zdajú na prvý pohľad zlé, ale nakoniec sme radi, že sa stali. Aj „korona čas“ vo všeobecnosti hodnotíme ako zlý (a určite niektoré ľudské osudy boli a sú hrozné), ale deje sa aj veľa dobrého. 

Som vďačný za množstvo vecí. Za tie, ktoré sú vyslovene pozitívne – sme viac doma so svojimi blízkymi, menej času trávime v obchodných centrách, viac v prírode, dbáme viac o hygienu, vážime si zdravie, ale aj za tie, ktoré sú momentálne negatívne, no do budúcna nám aj tie môžu pomôcť – naučili sme robiť veci alternatívne, hľadať iné riešenia zaužívaných stereotypov, viac si vážime prácu učiteľov, uvedomujeme si potrebu kvalitného vzdelávania, ale aj kvalitnej telesnej výchovy.  

Zuzana Kovačič Hanzelová, novinárka

Lockdowny, necestovanie, home office a všetky aktivity spojené s pandémiou mi dali jednu zásadnú vec - kvalitný čas, ktorý človek trávi s blízkymi. S rodinou, s priateľmi, ale aj s kolegami. Je mi jasné, že niektoré vzťahy to nevydržali, ale niektoré to naopak posilnilo a prehĺbilo.

Počas dlhých večerov sme mali doma dlhé pekné rozhovory s mužom, s rodinou, s kamarátmi - je jedno, či online alebo prezenčne. Človek tak celkovo prehodnotí rebríček, preprogramuje si poradie a bola by som rada, keby to tak zostalo.

V neposlednom rade som oveľa viac začala športovať a vážiť si svoje telo. Warren Buffet hovorí, že si človek má vybrať auto a predstaviť si, že už nikdy iné v živote mať nebude. V podstate je jedno aké si vyberie, ale bude sa o neho dobre starať. Človek má len jedno telo, ktoré dostane na začiatku a žiadne ďalšie si kúpiť nemôže. Lepšie sa starať o vzťahy, ale aj o svoje telo. To si vezmem z tejto pandémie.  

Sima Martausová, pesničkárka

Čas korony ma naučil väčšej trpezlivosti. Naučila som sa prijímať zmeny plánov – vďaka tomu, že aj naše koncertné plány sa menili zo dňa na deň. Naučila som sa viacej prijímať takéto zmeny bez toho, že by som v sebe cítila nepokoj.

Naučila som sa ešte viac si vychutnávať maličkosti, skutočné priateľstvá a reálne stretnutia s ľuďmi. Pocit odovzdanosti do Božej vôle je oslobodzujúci a trpezlivosť mi tiež robí život ľahším. Práve to by som si chcela zachovať, aj keď sa čas s koronou skončí.

Ondrej Kandráč, muzikant, moderátor

Myslím, že dnes je život pre človeka život oveľa ťažší ako v stredoveku. Vtedy bolo jednoduchšie veriť a jednoduchšie sa dalo orientovať v zmysle života. Ak sa ti stalo niečo zlé, bol to Boží trest za niečo, čo si urobil zle. Ak prišla cholera, bol to trest za hriechy ľudstva. Človek sa oddal do Božích rúk a to mu nahrádzalo psychológa i psychiatra.

Vnímam, že to podstatné je v nás, bez ohľadu na kulisy dejín. Dôležité je hľadať šťastie nie v majetku a kariére, ale vo svojom vnútri. Počúvať svoj hlas: nie každý musí mať úspech v superstar. Niekto je dobrý v tom, že sa vie obetovať. Vie sa starať o chorých. Obeta mu dáva pokoj. Vedieť odísť z tlakov miest na vidiek: vrátiť sa k ovciam, k pôde, k dennej fyzickej práci. 

Dokonca tie udalosti posledného roka tomu nahrávajú: wifi je všade a home office môžete robiť aj z malej východniarskej dedinky pre austrálsku firmu. 

Aj k takémuto uvažovaniu ma priviedla táto doba.

Zmysel prežiť toto zvláštne obdobie nachádzam v tradičnej rodine. V tom, že mám rád svoju ženu, svoje deti, verím v Boha, mám svoju prácu, svoju česť a svoj dom. Veď teraz, keď sme zavretí doma, tak mnohí zisťujeme, že toľko vecí vlastne nepotrebujeme. Všetci chceme byť šťastní, ale kto povedal, že žijeme preto, aby sme boli šťastní? Čo ak je zmysel života iný? Byť solidárni, spoločne niesť svoj údel. 

Kedysi bolo dôležité mať prístup k informáciám, aby sme vedeli, čo sa deje, a pochopili to. Dnes je dôležité vedieť selektovať medzi tým, čo prijímam a čo odmietam, inak sme zamotaní v kruhu neprávd, dávame sa strhnúť davom na sociálnej sieti. Uveríme komentom. Sociálne siete otvorili verejný priestor ľuďom, ktorí predtým neboli vo verejnom diskurze. Nadávali možno v krčmách. Dnes sa toto celé vyplavuje pre všetkých. Tomu sa musíme vedieť brániť. Ako sa hovorí, nie je najhoršie, že ľudia neveria v Boha, ale že veria v čokoľvek. To čokoľvek je zlá náhrada za Boha. 

Inak sa modlí zdravý, inak chorý. Za pohrebným autom nechodia kamióny s majetkom, hovorí pápež František. Možno aj toto obdobie nás učí striedmosti, zľaviť z ambícií, zľaviť z potrieb, nárokov. Svet treba spomaliť. Čo ak tá korona je normálna, pretože spomalila náš beh vecí, obmedzila to bezbrehé prežieranie sa, lietanie po svete, ultra all inclusive... Netreba sa báť zmeny, aj keď chce obete. Prišiel som ako muzikant o príjem, o koncerty, styk s publikom. Ale som tak veľa s mojou dcérkou, že to vnímam aj ako dar. A možno sa aj ja vrátim k tomu, že namiesto okrasného trávnika si nasadím v záhrade zemiaky, mrkvu, cibuľu. 

Všetko v živote má svoj zmysel a nič sa nedeje náhodou. Aj tomu ma naučilo toto obdobie a mnoho z naučeného si budem so sebou niesť aj do ďalších dní. Všetkým čitateľom Postoja želám, aby v sebe odhaľovali múdrosť, pokoj a rozvahu.

Nech sú tieto dni pre nich a ich blízkych časom vnútornej radosti pretavenej do medziľudských vzťahov.

ivan kočner, majiteľ čokoládovne Mlsná Emma v Pezinku

Tento rok sa začal veľmi odvážne a podľa výsledkov volieb sa dá tvrdiť, že väčšine voličov sa splní dávno očakávaný sen o nástupe novej politickej garnitúry. Súčasťou radosti boli však aj slabé obavy z neznámeho vírusu. V posledných rokoch sme viackrát boli konfrontovaní s možným importom smrteľných alebo veľmi ťažko liečiteľných chorôb z iných kútov sveta. Vždy nás to obišlo a pravdepodobne aj na Silvestra 2020 sme predpokladali, že po tom, čo sme si odžili od roku 1989 rôzne politické kreatúry a boli sme presvedčení, že to boli naše najťažšie skúšky, tak nás „pliaga“ obíde. Ale prečo by to tak malo byť? Doniesli sme si to spoza kopca rýchlejšie, ako sme na to mohli byť pripravení. Takto si na to spomínam.

Nasledovali lepšie a horšie dni. Naša skúsenosť v našej mlsnoemmovskej rodine je taká, že ak sa nedá variť káva, čokoláda a piecť koláče pre našich zákazníkov, vždy sa dá čas využiť na zmysluplnú prácu. Vždy môžeme tvoriť nové projekty (aj keď len na papieri) a keď sa opäť vyjasní, môžeme sa pustiť do novej práce. Celá naša malá rodina – manželka Zuzana, syn Alex a ja pracujeme v gastre a tento rok bol pre nás rovnaký ako pre ostatných v tomto biznise.

Dcéra Emma študuje keramický dizajn. Áno, je možné, že ani naša prevádzka nemusí prežiť, ale to nie je pre život a osobnú spokojnosť to najdôležitejšie. Robili sme v živote sto vecí, tak budeme robiť stoprvú. Alex sa naučil zvárať, Zuzi dorába náš e-shop, Emma rozbieha svoju keramickú dielňu, ja som sa naučil jazdiť na motorke a učím sa menej hubovať na systém a postavili sme kurín pre tri sliepky – je parádny.

Máme aj veľmi pozitívnu skúsenosť so systémom – zistili sme, že na portáli Štatistického úradu máme namiesto kaviarenskej činnosti zapísanú úplne inú činnosť, ktorú už viac ako 10 rokov nevykonávame. Požiadali sme mailom o zmenu a do 12 hodín nám odpovedali a našu požiadavku o zmenu takmer okamžite vybavili, čo nám poskytuje možnosť požiadať o podporu prevádzky. Systém funguje! V takejto situácii, keď je veľa našich spoluobčanov chorých alebo pracujú z domu, by sa dalo očakávať, že odpoveď bude v nekonečne, ale stal sa opak. Stretli sme sa v tomto roku komunikačne s viacerými úradmi a s veľkým nadšením môžem konštatovať, že pochopenie a ústretovosť na druhej strane sú veľké. 

Na začiatku som spomínal, že sme si zvolili očakávanú politickú zmenu. Komunikačné škriepky (Česi by povedali pletichaření) v koalícii majú svoje hranice a nereprezentujú voličmi očakávanú zmenu politickej kultúry a premieta sa to aj do správania nás bežných smrteľníkov (mimo politiky) štýlom: „... veď keď môžu oni, môžeme aj my!“

Navyše, aj opozičné strany prilejú svoj olej do pahreby, lebo keď komunista môže, tak si vždy vylepší svoj kádrový profil a hlavne tak, aby tým na druhej strane prevážil misku na váhe. V novej zostave boli chlapci vždy každý sám za seba a dohoda bola vždy komplikovaná. Myslím si, že je to tým, že boli vo svojej predpolitickej kariére vždy lídrami a prirodzene im to zostáva na celý život. Som presvedčený, že je lepšie mať niekedy neriadené strely ako poslušných slimákov, ktorí len dvíhajú poslušne svoje ľavé (žiaľ, niekedy aj pravé) paže. To, čo sa tu momentálne v domácej politike deje, je spojené s KORONOU, a preto som ochotný dať tejto zmene šancu a počkať na lepšie časy, keď bude medzi nami väčší pokoj a verím, že aj zmier. Všetci máme veľké šťastie, že najväčšou autoritou, ktorá skutočne vedie túto krajinu k lepšiemu, je naša pani prezidentka.

Naša veľká vďaka by mala rovnako patriť aj polícii, prokuratúre a súdnictvu, kde sa začal rozsiahly očistný proces, a preto, aby sme túto najpodstatnejšiu a najzásadnejšiu vec mohli dokončiť, musíme prekonať všetky škriepky a zlé dni a myslím tým ozaj nás všetkých.

A aby som sa vrátil trošku aj do svojho sveta, som šťastný, že naši najbližší a priatelia sú tu stále s nami. Sme veľmi vďační, že naša kaviareň stále „dýcha“, najmä vďaka ľuďom, ktorí nás aj v tomto bezčasí stále podporujú svojimi pohármi kávy a krabičkami koláčov.

Prajem vám všetkým dobrý rok 2021, veľa sily vstať a ísť ďalej, odvahu hľadať pomoc, lásku a skutočné priateľstvá. Dáme to, lebo sme už dali veľa.

Slávka Kubíková, spisovateľka

Rok 2020 bol pre mňa extrémne dynamický a bohatý. Udialo sa v ňom tak veľa rôznych zmien, projektov, aktivít, za ktoré som vďačná, že faktor korony v tom celom nebol až taký podstatný.

A možno to je práve tá odpoveď na anketovú otázku. Naučiť sa žiť tak, aby človek nebol závislý od „okolností“. Rátať s vlastnou smrteľnosťou a s tým, že stav pohodlia a bezproblémovosti je v skutočnosti ilúziou. Vedieť, že svet ponechaný sám na seba je z princípu nebezpečné miesto a všetky voľby, čo v ňom robíme, nesú v sebe riziko a často aj bolesť.

Presne toto je moment, v ktorom sa učím, že napriek všetkému je to celé v poriadku. Nemáme to tu vôbec pod kontrolou, ale to ani nie je pointa. 

Foto: archív Postoj, TASR