Vláda by si mala vyhrnúť rukávy a začať prijímať klimatické opatrenia

TASR o tom informovalo päť environmentálnych organizácií v spoločnom stanovisku. Reagovali tak na samit Európskej únie (EÚ), kde sa lídri členských krajín dohodli na 55-percentnom znížení emisií skleníkových plynov do roku 2030.

Jakub Hrbáň z iniciatívy Klíma ťa potrebuje hovorí, že 55-percentné zníženie nie je dostatočným cieľom. Zásadne limituje možnosti udržať oteplenie pod kritickou hranicou 1,5 stupňa Celzia. U premiéra Igora Matoviča (OĽANO) vidieť pri komunikácii o klimatickej kríze posun. "Vo svojich vyjadreniach začína klimatickú krízu označovať za závažnú hrozbu a výzvu, ktorej riešeniu musíme venovať oveľa viac pozornosti," dodal Hrbáň.

Slovensko znížilo emisie skleníkových plynov už v roku 2018 o približne 41 percent oproti roku 1990. "Najdôležitejšie preto bude vytvoriť regionálne centrá udržateľnej energetiky na plánovanie a realizáciu projektov. Kvalitnou obnovou budov totiž môžeme znížiť energetickú potrebu až o 70 percent," priblížil koordinátor organizácie Priatelia Zeme-Cepa Juraj Melichár.

Dan Kollár z Cyklokoalície zase poukazuje na to, že doprava je jediným sektorom, kde sa emisie stále nedarí znižovať. Tvrdí, že je nutné dohnať investičný dlh, zmodernizovať a dobudovať slovenské železnice. Elektrifikované železnice majú vysoký potenciál prispieť k cieľu zníženia emisií skleníkových plynov, poznamenal Kollár.

Pre naplnenie klimatických cieľov je podľa Jozefa Ridzoňa zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko dôležité zmeniť prístup k agrárnej a lesnej krajine. "Už teraz je zrejmé, že naše lesy doplácajú na klimatické zmeny. Prebudovanie hospodárenia na prírode blízke hospodárenie je tak nevyhnutným krokom," povedala Martina Paulíková zo Združenia Slatinka zase poukazuje na investovanie do adaptačných opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy. Malo by ísť o vodozádržné opatrenia, zväčšenie zelených plôch v sídlach či infraštruktúry na zadržanie vody zo spevnených plôch.