Pomáhať tam, kde ľudia o dôstojnosť zápasia

Jedni ho nazývajú „duchovným otcom“ tretieho sektora na Slovensku, iní sa o ňom v médiách vyjadrujú ako o „organizátorovi revolúcií a štátnych prevratov“ na Balkáne či v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Hovoríme o Pavlovi Demešovi, 49-ročnom Slovákovi, ktorý je od roku 2000 riaditeľom pre strednú a východnú Európu americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund so sídlom v Bratislave. Nedávno ho časopis Foreign Policy zaradil medzi stovku najvplyvnejších intelektuálov na svete, a aj v tejto súvislosti sme ho požiadali o rozhovor.

Pán Demeš, po tom ako sa Slovensko stalo demokratickou krajinou, tretí sektor prestal byť výrazne podporovaný z krajín západnej Európy a USA. Aké sú podľa Vás súčasné výzvy pre tretí sektor na Slovensku?
Tretí sektor, čo je kolektívne pomenovanie pre širokú sieť mimovládnych neziskových organizácií, je dnes na Slovensku dobre etablovaný. Aj vďaka jeho pôsobeniu je dnes Slovensko modernou krajinou, ktorá sa stala súčasťou európskej a transatlantickej rodiny. Plní podobné funkcie ako ich poznáme v štandardných demokraciách. S činnosťou mimovládnych organizácií (MVO) sa stretávame prakticky vo všetkých sférach života – starostlivosť o sociálne odkázaných, mladých či starých ľudí, v zdravotníckej, environmentálnej, kultúrnej, vzdelávacej oblasti, ochrane ľudských práv ap. My sme už súčasťou rozvinutej Európy a je preto logické, že pomoc pre naše MVO zo západu sa výrazne znížila. Najviac financií v súčasnosti získavajú slovenské MVO zo štátnych prostriedkov, od občanov a firiem. Niektoré z nich už realizujú projekty aj z prostriedkov EÚ. Aj keď v menšej miere, i naďalej u nás pôsobia niektoré americké nadácie.
Hlavné výzvy pre slovenské MVO vidím v ich profesionalizácii, prispôsobení sa na život v Európskej únii a schopnosti kooperovať pri dosahovaní spoločných cieľov v oblasti skultúrňovania nášho verejného života, presadzovaní hodnôt solidarity a dobročinnosti. Jedna z nových tém je rozvojová pomoc. Viacero našich MVO začalo pôsobiť v ostatných rokoch na Balkáne, v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, v Ázii alebo Afrike pri poskytovaní humanitnej pomoci alebo v rozvoji demokracie.

V médiách pred časom zaznela téma organizovania prevratov – padlo to v súvislosti s vašimi zahraničnými aktivitami. Môžete sa k tomu vyjadriť, prípadne prezradiť „recept“?
Rád. Keďže podpora demokracie v krajinách, kde panujú autoritárske režimy, či diktatúra je dnes veľkou témou medzinárodných vzťahov, láka to i médiá, ktoré občas skutočnosti precenia, či preženú. Občas to prepália i politici s mentalitou zašlých časov. Bol som v ostatných rokoch aktívny v občianskych, nie politicko-straníckych hnutiach na Slovensku, v Srbsku či na Ukrajine, kde vďaka demokratickému volebnému procesu na prekvapenie mnohých stratili moc autoritárske politické zoskupenia, ktoré sa cítili všemocné. Nešlo o žiadne prevraty. Ľudia z občianskej spoločnosti sa jednoducho prestali báť, naučili sa motivovať a informovať spoluobčanov, monitorovať výkony nositeľov politickej moci a vyjsť na námestia, ak títo nehrali fair-play. Skúsenosť z ostatných rokov, i tá naša, nás učí, že spoločensko-politická zmena sa uskutoční len vtedy, ak sú ľudia v príslušnej krajine pripravení o demokraciu a slobodu zápasiť, kooperovať a prípadne i prinášať obete. Pomoc zvonka – materiálna, odborná či morálna – je síce dôležitá, ale je druhoradá. Kedže ja mám osobnú skúsenosť zo života v krajine, ktorá si slobodu vybojovala, považujem za svoju morálnu povinnosť pomáhať v krajinách, kde ľudia o dôstojnosť zápasia. Ako človek hlboko ovplyvnený Mahatmom Gandhim som vyznávačom nenásilia a morálneho pôsobenia v každodennom i politickom živote. Znášať prípadné obviňovania za moje pôsobenie je súčasťou mojej práce, v ktorej hodlám pokračovať.

Ktoré krajiny na juhu či východe Európy majú podľa Vás zo strednodobého hľadiska dobré východiskové pozície na to, aby sa v nich situácia zmenila k lepšiemu?
Triumfom demokracie je, že minulý rok došlo k rozšíreniu EÚ a z desiatich členských krajín je osem postkomunistických. EÚ sa dostala do priameho susedstva s krajinami, ktoré zápasia o charakter svojho zriadenia. V krajinách ako sú Bielorusko, Rusko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan dochádza k zásadným politickým zmenám – niektoré sú bližšie k pluralitnej demokracii, iným to potrvá dlhšie. Politický vývoj na Balkáne má ešte ďaleko od pokojného, demokratického vývoja. V Kosove a Bosne a Hercegovine sú tisíce medzinárodných vojakov, ktoré udržujú krehký mier. Na druhej strane Bulharsko a Rumunsko sú na ceste do EÚ a Chorvátsko sa stalo kandidátskou krajinou.
Je dôležité, že väčšina spomenutých krajín má strategickú orientáciu na EÚ a že Únia sa napriek vnútornému hľadaniu neuzatvára pred ďalším rozširovaním. Z toho vyplýva i jej politika dlhodobej pomoci týmto krajinám v politickej, ekonomickej či socálnej transformácii.

Ako vnímate možnosť rozšírenia EÚ o Turecko z pohľadu medzinárodnej bezpečnosti, z pohľadu obchodného a z pohľadu náboženstva?
Turecko je spoľahlivým členom NATO už mnoho rokov. Otázka jeho členstva v Únii je beh na dlhšiu trať, aj keď sa čoskoro začnú rokovania o jeho vstupe do EÚ. Súvisí to s reformami v Turecku i samotnej Únii. Naznačil to výrazne neúspech referenda o Ústavnej zmluve vo Francúzsku a Holandsku. Politické elity v krajinách Únie nie sú v súčasnosti schopné dostatočne vysvetliť občanom, o čom ďalšie rozširovanie EÚ je. Členstvo Turecka bolo jedným z argumentov, ktoré viacero ľudí priviedlo k podozreniu, či sa uberá EÚ správnym smerom. Dôležitý bude vývoj politiky v Nemecku po nedávnych voľbách, pretože problematika Turecka je v tejto krajine mimoriadne citlivá.
Diskusia o členstve Turecka v EÚ otvára viacero tém, ktoré sa netýkajú len Turecka, ale identity EÚ, vnútornej kohézie, spolupráce a postavenia EÚ v globalizujúcom sa svete, kedy sa na horizonte objavujú veľkí hráči ako Čína, India, dotýka sa bezpečnosti a podobne. Takže ak nechceme zaspať, budeme sa musieť pragmatickejšie postaviť k viacerým otázkam, vrátane členstva Turecka v EÚ.

Za rozhovor ďakuje
Ondrej Sočuvka
Autor pracuje na Úrade vlády SR.