Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spravodlivosť Komentáre a názory
27. november 2020

7 dní v kocke

Zadržali siskára, ktorý kryl Fica aj Haščáka

V rubrike 7 dní v kocke pravidelne komentujeme štyri dôležité udalosti týždňa.

Zadržali siskára, ktorý kryl Fica aj Haščáka

1. Čistič v tajnej službe

Zadržanie bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša je udalosť, ktorá môže postaviť do pozoru Fica aj Haščáka.

Arpáš je siskár, ktorý sa mal postarať o likvidáciu dokumentov a nahrávok z kauzy Gorila, resp. o ich „predaj“ šéfovi Penty Haščákovi. Ten mu mal za to vyplatiť milióny korún – cez zmluvnú spoluprácu Arpáša s Pentou. Arpáš mal dodávať analýzy priamo do rúk generála Lorenza, ktorý zastrešoval bezpečnostné a spravodajské služby pre Pentu.

Okrem tejto notoricky známej veci však Arpáš podnikol aj niečo iné – mal kryť Roberta Fica a likvidovať informácie o financovaní Smeru.

Keď bola zverejnená zvuková nahrávky z kauzy Gorila, mnohých prekvapili slová Fica. Haščákovi spomínal, že Smer v roku 2002 vybavil od sponzorov 250 miliónov korún na kampaň. V účtovníctve strany pritom takáto suma neexistovala.

V spise Gorila, ktorý bol zverejnený v roku 2011, zmienka o tomto rozhovore Fica s Haščákom chýbala. Jeden zo šéfov SIS mal nariadiť, aby sa táto pasáž z odpočúvania nezaznamenala do analytického spisu. Bola zámerne vypustená.

Podľa zdroja zo spravodajského prostredia, ktorý nechcel byť menovaný, mal dať príkaz na vypustenie týchto informácií práve Arpáš.

Jednoducho: Arpáš mal kryť nielen Pentu a Haščáka, ale aj Roberta Fica, resp. zmienky o čiernych fondoch Smeru v objeme 250 miliónov korún.

Neskôr, za prvej Ficovej vlády po roku 2006, sa Arpáš spolu s novým vedením SIS postaral o to, aby sa spravodajská operácia Gorila vymazala z dokumentácie ako niečo, čo nikdy nemalo existovať.

V SIS to zdôvodňovali tým, že odpočúvanie bytu Haščákovej gorily Vargu sa začalo kvôli stykom Vargu so siskármi. Zachytenie utajených Haščákových stretnutí s politikmi bol len vedľajší úlovok, hoci oveľa väčší ako čokoľvek iné. Kauza Gorila odkryla podozrenia z rozsiahlej korupcie na linke Penta – Fond národného majetku (resp. ministerstvo hospodárstva) za druhej Dzurindovej vlády v roku 2005.

Ak sa podarí Arpáša stíhať väzobne, rozšíri sa šanca, že prehovorí o Haščákovi aj Ficových ľuďoch. Možno aj s trestnoprávnou pointou.

Ďalšou silnou udalosťou, pri ktorej Fico stuhol, je spolupráca Moniky Jankovskej s vyšetrovateľmi. Jankovská sa priznala k účasti na korumpovaní sudkýň v prospech Kočnera pri kauze zmenky. Zároveň mala šéfovi NAKA ponúknuť informácie o jednom z oligarchov a jednom z ministrov Ficovej (Pellegriniho) vlády. Vyzerá to tak, že chce prehovoriť o iných kauzách výmenou za stíhanie na slobode a prekvalifikovanie trestných skutkov.

Podľa našich informácií má byť oligarchom veľkopodnikateľ a Ficov kamarát Miroslav V. a exministrom obchodník s drevom Peter Ž. (dnes sponzor Pellegriniho Hlasu).

Nechceme podliehať predčasným záverom, no po dlhom čase tu vidíme to, čo za Fica takmer zomrelo – štátnu moc a vládu zákona.

A na opačnej strane vidieť čoraz viac strachom prepotených oligarchov, gaunerov a ich politických poskokov.

2. Podlomená priorita

Žiaľ, menej optimizmu prinieslo to, čo malo byť prioritou vlády, no napokon sa to akosi rozpadlo – výber generálneho prokurátora. V tejto skúške zlyháva aj premiér Matovič, aj jeho koaliční partneri.

Matovič celkom vypustil politické prípravy na voľbu a podporu kandidáta, ktorého oslovil s ponukou – sudcu Klimenta. Obyčajní, najsilnejšia parlamentná strana, do konca minulého týždňa nemali nijaké inštrukcie. A rozbehli vlastné hry. Niektorí aj proti Klimentovi.

Parlamentné vypočúvanie kandidátov mala byť pôsobivá novinka a ukážka novej, vyššej politickej kultúry. Nevydalo. To, čo predvádzali poslanci, hlavne Šeliga (Za ľudí), Dostál (SaS) a Baránik (SaS), bolo trápne. Miestami to už nevyzeralo ako provokatívna kritika zabalená do ostrých otázok na kandidátov, ale ako stoka, ktorá mala očierniť a vyradiť z hry tých, s ktorými páni poslanci nerátajú. Terčom zúrivej paľby bol nielen Kliment, ale aj Žilinka a Šanta.

Obzvlášť trpký dojem zanechala snaha Šeligu hrať sa pri verejnom vypočúvaní na prísnu hlavu „veľkej poroty“. Nevyzeralo to dobre. Problémom nebol len obsah, ale aj forma. Ambiciózny dorastenec Šeliga je začiatočník s krátkou prípravkou v úlohe politického aktivistu. Učeň. Sudcovi a elitným prokurátorom, ktorých teatrálne prefackával, nesiaha ani po ponožky.

V hre neboli len záujmy poslancov a ich strán, ale aj záujmy ministerky spravodlivosti (Za ľudí) a Prezidentského paláca, ktorý do parlamentu vyslal poradcu Leška.

Výsledok „híringov“: poslanci sa pokúsili potopiť sudcu Klimenta (s ktorým rátal premiér Matovič) a prokurátora Žilinku, za ktorým stojí Sme rodina. Ministerka Kolíková následne vyzdvihla Honza. Hoci je najslabším z kandidátov (jeho stíhanie extrémizmu prerastá do justičného aktivizmu a politickej nadpráce). Poradca prezidentky vychválil Šantu. Ďalším kandidátom, ktorého favorizujú Čaputovej ľudia, je Hrivnák.

Koho podporia poslanci koaličných strán ako spoločného kandidáta, ostáva záhadou. V koalícii majú zatiaľ len dohodu, že nový generálny prokurátor musí mať podporu všetkých štyroch vládnych strán (každá z nich má právo veta, aspoň nateraz, pred prvou voľbou). Čo znižuje šance pôvodných favoritov: Klimenta, Žilinku a možno aj Šantu. A dvíha možnosti Hrivnáka či Remetu.

3. Na hojdačke s Matovičom

Ďalšia oblasť, v ktorej sa rozpadáva politika vlády, je pandémia. Krátko po otvorení kín, divadiel a kostolov začal premiér hovoriť o nutnosti lockdownu. Dodal, že vyhnúť sa mu môžeme plošným testovaním.

V istom zmysle sme dnes presne tam, kde sme už boli. Jadro problému je v tom, že mnohí si tu pletú hromadné testovanie s celoštátnym.

Inzercia

Hromadné, resp. masívne Ag testovanie je veľmi dobrý podporný nástroj na krotenie epidémie – hlavne ak sa zameria na zamorené oblasti (ohniská) a široké rizikové skupiny, prípadne na firmy, v ktorých zaznamenali infekciu. Na druhej strane, celoštátne testovanie vyčerpáva obrovské množstvo zdravotníkov a testovacích kapacít s výsledkami, ktoré sú skromné alebo (v málo zamorených okresoch) celkom nejasné.

Experti radia to isté, čo radili pred mesiacom: hromadné testovanie tam, kde je problém, nie celoštátne. Konzílium odborníkov tentokrát zašlo ďalej ako pred prvým kolom a svoje kritické stanovisko zverejnilo. Ani to však nepomohlo.

Matovič naďalej presadzoval celoštátne testovanie. Nakoniec ho nezastavili pripomienky ministrov, lekárov a expertov, ale problémy s nedostatkom testov.

Otvorenou otázkou ostáva aj návrat detí do škôl, čo je priorita pre každú civilizovanú krajinu. Aspoň v oblastiach s miernym priebehom epidémie (podporujú to aj viacerí lekári a epidemiológovia). Ani to neprešlo, hoci kostoly, divadlá a kiná sa po náhlom „návrhu“ Matoviča otvárajú všade, aj v ohniskách… Minister školstva dostal úlohu pripraviť program testovania žiakov a učiteľov – čo bude narážať na odpor mnohých rodičov.

Nejasný je tiež nový pandemický plán, v ktorom by sa malo viac pracovať s regionálnymi opatreniami (a dátami). Jeden plán mal pripraviť Sulík, hoci neskôr dostal odkaz od premiéra, že ho nezaujíma a že ho má poslať Mongolom. Pred Sulíkom zverejnil podobný plán minister zdravotníctva (OĽaNO). Objavil sa vraj aj tretí plán, o ktorom však ani minister Krajčí, ani Sulík nič nevedia. Slovom, labyrint. 

Je to škoda, lebo kombinácia sprísnených regionálnych opatrení v ohniskách a hromadného testovania rizikových skupín by bola účinným riešením. A hlavne dlhodobo zvládnuteľným... 

Naopak, improvizovanie s plošnými zákazmi vychádzania, s výnimkami pre tri a pol milióna ľudí a s hľadaním „atómovej bomby na vírus“ situáciu skôr zhoršuje ako zlepšuje. V Česku výrazne kleslo šírenie nákazy aj počty hospitalizovaných. Na Slovensku to lieta raz dole, raz hore – krivka infekcie vyzerá rovnako zmätene ako nápady s „opatreniami“. 

Na koaličnej rade Matovič oznámil, že ak nebudú všetci ťahať za jeden povraz, nemá chuť pokračovať a končí.

Trpezlivosť došla aj prezidentke. Lídrov požiadala (parafrázujeme), aby po sebe nehádzali mokrú špongiu a aby prestali ubezpečovať verejnosť, že sú pre vládnutie nespôsobilí.

Lídri sa dohodli, že spory budú riešiť rokovaniami, nie cez facebook. Matovič sa následne ospravedlnil. Na facebooku.

Igor Matovič má úplnú pravdu v jednej podstatnej veci: je neúnosné, aby ministri či koaličný partner spochybňovali politiku vlády (ktorej sú súčasťou). Treba však dodať, že kľúč je len v jeho rukách.

Nutným predpokladom spoločného vystupovania je spoločné rozhodovanie: najskôr v strane (v predsedníctve, ak také niečo v OĽaNO majú a používajú), potom v koalícii, nakoniec vo vláde.

Riadiť štát cez nápady oznamované na facebooku, ktoré sa neprerokovali – a potom očakávať, že sa nikdy nikto z kompetentných ministrov neozve s pripomienkou či kritikou – o tom ešte absolventi fakulty manažmentu nepočuli.

4. Vzbura Maďarska a Poľska

Maďari a Poliaci sa postarali o vnútorný spor v EÚ. Blokujú rozpočet a miliardové fondy. Žiadajú, aby Brusel nemohol podmieňovať vyplácanie finančnej pomoci členským štátom dodržiavaním princípov právneho štátu.

Na prvý pohľad vyzerá postoj Bruselu, resp. nemeckého predsedníctva pekne. Na druhý nie. Tu totiž nejde len o „princípy právneho štátu“, ale skôr o vzorné správanie národných vlád. Vzorné z pohľadu Únie… Totiž: o tom, ako vyzerá právny štát, by mal rozhodovať Ústavný súd, resp. Súdny dvor EÚ. Nie politbyro v Bruseli.

Obavy Maďarska a Poľska sú pochopiteľné. V rozpočte EÚ sú aj ich peniaze a konštrukcia finančných pák na členské štáty nemá oporu v zmluvách o EÚ.

Menej pochopiteľný je postoj ministra Korčoka. Maďarsko a Poľsko sú partneri Slovenska z V4 – zo skupiny, ktorá vie účinne presadzovať svoje záujmy v rámci EÚ. Ak by Korčok nebol úradník, zvyknutý plniť domáce úlohy, ale diplomat, zaradil by neutrál. Alebo by hľadal možnosti sprostredkovateľa, mediátora medzi Bruselom (Berlínom) a slovenskými susedmi.

Korčok si vybral tretiu a najhoršiu možnosť – poponáhľať sa s vyhlásením, že bude apelovať na Poľsko s Maďarskom, aby prestali blokovať rozpočet. Inými slovami: podporil nemecký návrh.

Ešte horšie než Korčok sa k sporu postavil predseda parlamentného eurovýboru Tomáš Valášek. Radí dať si pauzu – odluku – s V4 a poobzerať sa po iných partneroch v jadre Únie. Tento názor je pomerne rozšírený, no je v rozpore so záujmami Slovenska. V4 je historicky aj politicky prirodzený formát, ktorý môže byť efektívnym nástrojom na to, aby sme mohli ovplyvňovať politiku EÚ v náš prospech (sami na to, pochopiteľne, nemáme).

Predstava, že sa presadíme v elitnom klube západných krajín, ktoré budú rešpektovať slovenské požiadavky a záujmy, alebo že nás Merkelová bude pozývať na svoje stretnutia s Macronom, je naivná. Západný klub nás môže používať (čo sa práve deje). No ťažko nás bude rešpektovať, kým sa budeme správať ako úslužní yesmani.

To, čo neurobili slovenskí „diplomati“, urobila Merkelová. Vyhlásila, že pri Poľsku a Maďarsku bude pracovať na hľadaní kompromisov – a východiska.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva