Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
05. november 2020

7 dní v kocke

Ide do tuhého. Padať budú ďalšie hlavy

V rubrike 7 dní v kocke pravidelne komentujeme najsilnejšie udalosti týždňa.

Ide do tuhého. Padať budú ďalšie hlavy

1. Úder

Začneme domácou správou, ktorá je prelomová. Polícia udrela na bývalých šéfov polície a viacerých stíha – spolu s oligarchom Norbertom Bödörom – za podporu organizovanej zločineckej skupiny, zneužívanie právomoci a rozsiahlu korupciu.

Asi nezaškodí pripomenúť, že dvojica Hraško – Krajmer, bývalí šéfovia NAKA, podľa viacerých zdrojov disponovala mesačným rozpočtom v desiatkach tisíc eur. Na krycie firmy a z ich „kapitálu“ si kupovali byty, domy, autá… Za ich prepychom mali byť tzv. čierne fondy. Tie sa kŕmili nielen úplatkami, ale aj organizovane a systémovo cez biznis oligarchov bödörovcov, napojený na verejné zdroje.

Manželka Krajmera roky figurovala vo viacerých firmách Norberta Bödöra a Zoroslava Kollára. Čierne fondy mali aj svoju čistejšiu, navonok legálnu časť.

Znie to šialene, ale za tretej Ficovej vlády bolo vedenie polície sprivatizované (do rúk bödörovcov), slúžilo organizovanému zločinu – užívalo si bočné príjmy v stovkách tisíc eur.

NAKA vtedy fungovala ako súkromná úderka. Stíhala oznamovateľov korupcie (prokurátora Špirka, exministra vnútra Lipšica, poslanca Grendela, vyšetrovala účtovníctvo Matoviča…). A kryla zločincov ako Bašternák, Kočner a ich klientelu.

Šéfovia NAKA dokonca kryli Kočnera počas vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka. Bol pravidelne informovaný o postupe a plánoch vyšetrovateľov. Zlomilo sa to až po výmene vedenia polície a NAKA v máji 2018. O mesiac neskôr Kočner skončil vo väzbe za kauzu zmenky.

Na privatizáciu vedenia polície stačili dve veci. Vplyv oligarchov (bödörovcov) na stranu Smer a na najvyššie miesta, teda na policajného prezidenta Gašpara. A veľké sumy hotovosti pre funkcionárov NAKA.

Po voľbách a odstavení Smeru dlho nebolo isté, či vyšetrovatelia a prokurátori nájdu dostatok sily a dôkazov na to, aby mohli zaťať do dlhoročných bosov polície, prepojených s organizovaným zločinom, veľkopodnikateľmi a vedením Smeru. Nakoniec to urobili.

Hraška zadržali pred jedným z domov, ktoré kupoval „na firmu“, resp. na nastrčenú osobu. Prišli si aj po Krajmera, Gašpara a dokonca po bývalého dôstojníka tajnej služby, ktorý velil odposluchom (a kšeftom s informáciami).

Asi to nepreženieme, keď povieme, že členovia tejto organizovanej skupiny si vybudovali vnútri štátu impérium. Obsadili Pôdohospodársku platobnú agentúru a jej miliónové zdroje, vedenie polície, časť tajnej služby a prokuratúry… Stíhali súperov. Kryli zločinecké skupiny. Za odmenu. Zasahovali do politického boja. A zarábali milióny eur.

Ak treba Matovičovej koaličnej zostave a novému vedeniu polície niečo uznať, tak práve toto. Že bez zábran a bez strachu odstavili vypasené ošípané od kasy. Rozohnali ich palicou. A čistia prasačinec, za aký by sa dnes trochu ostýchali už aj v Kolumbii či v Mexiku.

Zrejme nemusíme dodávať, že po otvorení tohto frontu bude nutné vypočuť aj multimilionára Kaliňáka a milovníka luxusu Fica, ktorému bödörovci hovorili šéf. S otázkou, či sa priznávajú k zodpovednosti. Alebo nie.

2. Fico sa nahneval

Robert Fico už stihol reagovať. Vyhlásil, že nebude zapierať Gašpara a že on svojich ľudí neopustí. Popritom si opakovane kopol do Pellegriniho, ktorý je vraj schopný zapredať kohokoľvek.

Ficovi treba uznať, že jeho nervozita je plne opodstatnená. Slučka sa pomaly zaťahuje aj pod jeho krkom. Predseda Smeru naliehavo potrebuje demonštrovať silu, uistiť partiu stíhaných, aby vydržali, a presadiť sa ako líder opozície. Lebo, uznajte, v dome vplyvného a perspektívneho lídra opozície sa nepatrí rozkopávať dvere policajnou čižmou.

Predpokladáme, že Ficovi sa v tejto misii nebude veľmi dariť. Už za sebou nemá ani oligarchov (ak nerátame tých s mrežou na okne), ani masy verných voličov.

Možno aj to bude jeden z dôvodov, prečo je taký zlý na Pellegriniho. Prestal mu fungovať ako posila.

A prestal s tým už v roku 2018. Z pohľadu Fica: bola to Pellegriniho zrada, ktorá privodila celé nešťastie. Všetko sa začalo lámať bitkou o Gašpara. Bol to drsný boj.

Možno si spomínate, ako prebiehal. Bolo to v čase vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka. Nová Pellegriniho vláda s ministrom vnútra Druckerom bola pod tlakom, aby odstránila Gašpara a bödörovcov z vedenia polície.

Fico s Kaliňákom však celou silou tlačili na to, aby Gašpar ostal. Za akúkoľvek cenu. Keď na seba tieto dve sily narazili, minister Drucker sa zlomil v páse. A odplazil sa do šatne. Gašpar sa zaprel v zárubni a ostal.

Po Druckerovi bol v ringu na rade zastupujúci minister vnútra. Volal sa Pellegrini. Gašpara sa opäť opýtal, či by nechcel odísť. Gašpar opäť povedal nie. Držal ako peň. Bol silný. Silný ako mafia.

Lenže – potom sa stalo niečo, s čím nikto nerátal. A k čomu by sa znížil máloktorý líder. Pellegrini nenastúpil do ringu (policajného prezidenta mohol kedykoľvek odvolať). Chcel sa pobrať, nešťastný a zlomený v páse, za svojím druhom Druckerom. Demisia. A predčasné voľby (Most už nemienil šaškovať pri ďalšom pokuse o novú vládu).

Toto už nezasiahlo Gašpara, ktorý sa stále pohojdával v kresle, ale tých nad ním. Fica, Kaliňáka a oligarchov. Požiadali Pellegriniho, aby neplakal za Druckerom a aby ostal. A sľúbili mu, že Gašparovi skúsia dohovoriť.

Takto, milí priatelia, zbabelosť Pellegriniho zatriasla celou politicko-policajnou mafiou. Fico celý čas vedel, že je a bude silnejší než Pellegrini. No nerátal s tým, že ho posadí na zadok Pellegriniho slabosť.

Gašpar odovzdal úrad (po latinsky imperium). A nasledovala, aspoň očami Fica, skaza: zadržali Kočnera, vyšetrili vraždu Jána Kuciaka, chytili pod krk Jankovskú…

Potom prišlo druhé dejstvo bitky o Gašpara. Mal kandidovať vo voľbách za Smer. Lenže Pellegrini zaklonil hlavu a povedal, že v takom prípade pôjde... Správne, uhádli ste, za svojím druhom Druckerom (v tom čase Drucker sedel v loďke Dobrá voľba a nenápadne kotvil pri Smere). Unavený Fico to vyriešil menším ústupkom a väčším množstvom alkoholu. Pellegrini bol líder Smeru, Fico bol predseda a Gašpara nechali zbierať sily na facebooku.

Keď si včera vyšetrovatelia prišli po Gašpara, Fico sa neovládol. Nasadil plexisklo. A zvolal tlačovku k téme… Pellegrini.

3. Test národa

Žiaľ, výrazne horšie než so zadržaním expolicajtov to dopadlo s inými manévrami štátnej moci – s experimentálnym plošným testovaním národa.

Vláda neakceptovala rady expertov, aby hromadné testovanie zúžila na severné pásmo a ohniská. S nákladnou akciou a obrovským vypätím síl to dopadlo presne tak, ako vopred varovali kritici. Na severe Ag testovanie prinieslo výsledky. Na juhu bola infekcia riedka, hlboko pod prahom chybovosti Ag testov. Záver z experimentu pre svet: na plošné testovanie slabšie zasiahnutých oblastí sú Ag testy nepoužiteľné.

Alebo inak: ohromujúca akcia priniesla také ohromujúce výsledky, že sa hneď aj zrušilo jej druhé kolo. Hromdané testovanie sa nasadí už len lokálne.

Vláda sa obhajuje tvrdením, že vďaka prvému kolu plošného testovania sme odhalili nové ohniská (áno, iste, na severe). A zachytili sme množstvo nielen falošne, ale aj reálne pozitívnych (áno, iste, prevažne na severe).

Ale dobre, berieme a skúsime to ústretovo a konštruktívne: teraz, keď už po víkende konečne vieme, že ohniská nie sú na juhu, ale na severe, by sme mohli oprášiť diskusiu o diferencovanom, lokálnom prístupe k pandemickým opatreniam. V ohniskách môžeme režim dočasne pritvrdiť a v slabo zasiahnutých mestách zas postupne, opatrne uvoľňovať (nikdy nie naopak). Aby sme si neudržateľnými plošnými obmedzeniami nevyrábali viac nezamestnaných a obetí prevencie, ako je nutné.

Pokiaľ ide o zúžené kolo testovania, ktoré bude tento víkend, aj tu sa situácia opakuje. Vedci a lekári navrhli, aby sa Ag testy nasadili v okresoch, kde bolo viac ako 1,5 percenta pozitívnych. Neprešlo. Potom naliehali aspoň na kompromis, teda na okresy s viac ako percentom pozitívne testovaných z prvého kola. Varovali, že kde je to pod percentom, tam budú testy zúfalo nepresné a vyhodené von oknom. Neprešlo.

Inzercia

Hromadné testovanie bude vo väčšine okresov, podľa kľúča 0,7 percenta a viac pozitívnych.

Tomuto rozhodnutiu chýba nielen odborná logika, ale aj tá politická (Matovič to hrotí a skúša trpezlivosť ľudí aj tam, kde by nemusel). Predpokladáme, že dôvod je osobný: pretláčať si svoje a uznať si chybu v čo najmenšom rozsahu.

Podobne to vyzerá s rozhodnutím o ľuďoch, ktorí ostali netestovaní. Vláda zrušila druhé plošné kolo a súbežne s tým nariadila, aby netestovaní ostali doma nielen do 8. novembra, ale rovno do 14. novembra. Výsledkom je paradox: ľudia s ochorením Covid-19 majú karanténu 10 dní. Ľudia, ktorí sa na „dobrovoľnom“ testovaní nezúčastnili, majú zákaz vychádzania 14 dní. Aj na juhu, kde sa široko dostupné testovanie zrušilo. Prečo? Lebo si neboli kúpiť „priepustku na slobodu“, platnú do 8. novembra?

Mimochodom, ešte jedna podstatná poznámka k výsledkom testovania. Matovič skončil v karanténe. Minister Naď skončil v karanténe. Desať percent vojakov je po pilotnom testovaní Oravy a potom po prvom kole plošných testov v karanténe (áno, dobre vidíte). Veľká časť zúčastnených zdravotníkov nahlasuje osobnú karanténu. Lebo sa počas testovania buď nakazili, alebo prišli do kontaktu s „pozitívnym“.

Rátanie výsledkov tohto veľkolepého sociálneho experimentu potrvá ešte dlho.

4. Na prahu občianskej vojny

A dlho potrvá aj rátanie výsledkov amerických volieb. Americká spoločnosť sa nielen rozdelila (to sa stalo už dávno), ale rovno rozpadla na dva zúrivo znepriatelené tábory. Oba sú zhruba rovnako silné. A oba sú presvedčené o tom druhom, že ho treba zničiť.

Sily sú natoľko vyrovnané, že voľby môžu rozhodnúť hlasy zaslané poštou. Trump už dlhšie avizoval, že v tom vidí riziko manipulácie. Nakoniec je to tak, že hlasy poštou naozaj v zlomových štátoch rozhodujú – a rozhodujú v prospech Bidena.

Američanom hrozí, že ich dlhoročný občiansky konflikt sa preklopí do násilnej fázy. A do rozvratu, v ktorom prevezmú slovo sila a zbrane. Budeme dúfať, že sa to nestane.

Zrážka Trumpa a Bidena nie je o republikánoch a demokratoch. Ani o hrubosti a slušnosti. Ani o radikálnych konšpiračných živloch a strážcoch dobrej, no ťažko skúšanej liberálnej demokracie.

Zrážka Trumpa s Bidenom je o konflikte národného záujmu so záujmami oligarchie.

Nasledujúce riadky nie sú vhodné pre tých, ktorí svet vnímajú cez stenu progresívnych médií. Tie nie sú pozorovateľ, ale organizovaná súčasť kampane. A súčasť frontu (s ťažkými stratami na strane médií a ich dôveryhodnosti).

Pokračujete? Ako chcete, varovanie prišlo včas.

O Amerike sa často hovorí ako o bašte demokracie. Nie je to celkom tak. Amerika je predovšetkým bašta kapitalizmu – v jeho najtvrdšej podobe. A korporativizmu. Ten určuje tvár spoločnosti a osudy ľudí viac ako občasné volebné prehliadky systému dvoch strán.

Lexikóny o kapitalizme hovoria, že je to systém súkromného vlastníctva podnikov, zdrojov a súkromného kapitálu. Je to tak. Len treba pokračovať. Kapitalizmus je režim, v ktorom majú najvyššiu hodnotu a najväčšiu, magickú moc peniaze. Súkromné peniaze. A ak to dotiahneme do konca, vyplýva z toho, logicky a nevyhnutne, že kapitalizmus je režim, v ktorom kontrolu nad spoločnosťou preberá finančná aristokracia (kde sa finančné privilégiá a ich moc dedia). Alebo oligarchia.

Záujmy oligarchie zasahujú aj do politiky. Vieme o tom svoje na Slovensku a nerobme si ilúzie, že inde, v kapitálovo rozvinutejších krajinách, to neplatí.

Kým oligarchia žije (a prosperuje) v symbióze s domácou spoločnosťou, všetko je v poriadku. Problém nastáva vtedy, keď sa rovnováha vytratí. Keď oligarchia, vo vlastnom záujme, vyváža pracovné miesta (cez obchodné dohody, ktoré chránia investície korporácií v lacnejšom zahraničí). Alebo keď importuje imigrantov ako nových spotrebiteľov alebo lacnú a nenáročnú pracovnú silu. A keď ignoruje záujmy a námietky domácej spoločnosti.

Keď ešte k tomu ovládne médiá, veľkú časť politiky a dokonca aj ľavicových aktivistov (áno, nesmejte sa, aj tých štedro financuje a upriamuje ich boj na dúhové výzvy), potom sa vnútorné nerovnováhy prehlbujú. A oligarchia potom nepreberá len kontrolu, ale aj politickú moc.

Výsledkom je buď zmena demokratickej politiky na frašku, kŕmenú z vrecka tých najsilnejších. Alebo konflikt. Konflikt demokracie (záujmu väčšiny) a oligarchie (záujmu úzkej vplyvnej menšiny).

V roku 2016 sa stalo to druhé. Trump nevyhral preto, že by ponúkal podmanivý neodolateľný štýl. Naopak, Trump je arogantný radikál. Vyhral preto, lebo ponúkal vzburu väčšiny proti dlhoročne vládnucej menšine, resp. proti jej skorumpovanému „establišmentu“. Ponúkal rehabilitáciu národného záujmu, ochranu americkej spoločnosti a boj s globálnou finančnou elitou (ktorej peniaze v primárkach nepotreboval, mal vlastné). Sľuboval politickú reformu systému, ktorý začal korodovať.

Vzbura 2016 bola úspešná. Trump vyhral napriek masívnej finančnej prevahe súpera a jeho mediálnej mašinérii, ktorá išla do volieb celkom naplno a propagandisticky – ako hlavná PR divízia Hillary Clintonovej. Kampaň takmer všetkých médií proti Trumpovi a jeho rodine bola kolosálna, no nestačilo to. 

Možno si niekto kladie otázku, prečo pravica, republikáni, zrazu vystupujú ako protiváha „kapitalistov“ a oligarchov. Je to preto, lebo ľavica v 21. storočí neexistuje. Zomrela. Ostali len ľavicovo-progresívni elitárski „myslitelia“ – a tí sú spravidla na výplatnej páske donorov tretieho sektora. Riešia – v súlade s grantovým zadaním – LGBTQ, lámu si hlavy nad počtom rodov a pohlaví a popri tom démonizujú Rusov (lebo pri nich, pri nepriateľoch, protirasistické zásady neplatia).

Záujmy opustenej väčšiny začala reprezentovať radikálna pravica a tradične okrajoví populisti (jeden z nich sa nečakane presadil aj v republikánskej strane). Je to možno čudné, ale inak to dnes nemôže byť.

A ak by si niekto, čisto náhodou, kládol otázku, prečo demokrati povolali proti Trumpovi kedysi skorumpovaného, dnes už len prispatého Bidena, ktorému sa vyčíta závislosť od liekov a známky ľahšej senility, odpoveď je mrazivo prostá: práve preto.

Hádam si nikto nemyslel, že skutočnú vládu a doťahovanie skrutiek po Trumpovi by prevzal unavený Joe. Na prácu za fasádou Bideleho domu sa pripravujú iní „demokrati“.

Ak ste dočítali až sem, urobili ste chybu. Toľko jednostrannosti, toľko invektív na demokratov a na systém, ktorý obetavo chránia… To sa predsa nerobí. Správne by sa dnes mali písať a čítať umiernené články, kde sa pracuje s rozvahou, s faktami, bez emócií, bez náznaku konšpirácie a slušne.

Uvedieme pár príkladov tejto vznešenej žurnalistiky a slušnej práce s faktami druhej strany, tej progresívnej: Trump je bezcharakterný xenofóbny šovinistický rasista, hlúpy konšpirátor, agresívny a nebezpečný klamár, čisté zlo, slúži Rusku a Putinovi, je nepriateľ ľudstva, velebí násilie, podporuje ho biely odpad, luza, spodina; Biden je skúsený uznávaný líder, ktorý ponúka slušnosť, musí vyhrať, je to v záujme Spojených štátov, Európy a sveta, ak neuspeje, bude to porážka demokracie a osudová rana pre slobodu… 

Úplne iná liga nestrannej práce s faktami, však? Musíme sa ešte veľa učiť.

O to však teraz nejde. Férovosť a poctivosť v mediálnom svete je problém, no dnes nie najväčší. Dnes je dôležité hlavne to, aby si Američania spravodlivo a bez vážnych pochybností spočítali, kto vyhral.

Systémová nerovnováha je nebezpečná, no dá sa istý čas strpieť. Pocit krivdy a manipulatívneho odstavenia väčšiny menšinou nie.

Obávame sa však, že ani to už nebude stačiť. Výbušná atmosféra sa zmení až potom, čo na oboch koncoch zákopov vychladnú hlavy, zmiernia bojový pokrik. A keď sa tu jedna zo strán prestane naparovať ako jediný strážca faktov, slušnosti a demokracie. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva