Konvertiti žiadajú synodu zachovať nerozlučnosť manželstva

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Konvertiti žiadajú synodu zachovať nerozlučnosť manželstva

V súvislosti s práve prebiehajúcou synodou zaujala médiá správa o homosexuálnom kňazovi, ktorý otvorene vystúpil na verejnosti so svojimi požiadavkami, aby upútal pozornosť, čo v čase pred začatím synody o rodine pôsobilo značne provokatívne. Provokatívne pôsobí aj označovanie zboru synodálnych biskupov za neskúsených v manželskom živote, a teda nekompetentných hodnotiť rodinu.

Podobné argumenty vyvolávajú dojem, že autori zďaleka nepoznajú do hĺbky učenie cirkvi, a vo svojich odvážnych výrokoch by neváhali spochybniť i osobnosť samého Ježiša Krista, že bez skúsenosti s manželstvom nemá právo posudzovať rodinný život. A je to práve On, ktorý vidí do srdca každého, a sú to práve kňazi a biskupi, ktorí napriek tomu, že nie sú ženatí, sú dennodenne konfrontovaní s rodinnými problémami mnohých rodín a nie len problémom svojej vlastnej rodiny.

Na druhej strane veľmi povzbudzujúco vyznieva list kresťanov konvertitov adresovaný pápežovi Františkovi a synode biskupov, ktorí sa pozerajú na vec z iného pohľadu. (Medzi signatármi sú rešpektovaní ľudia ako Austin Ruse, Sherif Girgis, John Finnis, J. Budziszewski, Paul Sullins a iní.) Možno je to preto, že vyrástli v rôznych kresťanských komunitách, mnohí neboli vôbec pokrstení, mnohí prepadli sekularizmu alebo patrili medzi ateistov alebo agnostikov. Napriek všetkým týmto rozdielnym faktorom majú jedno spoločné, a to, že vstúpili do Cirkvi ako dospelí a vyjadrujú obdiv ku Katolíckej cirkvi práve kvôli tomu, čo hlása o sexualite, manželstve a rodine.

Mnohí neboli vôbec pokrstení, mnohí prepadli sekularizmu alebo patrili medzi ateistov či agnostikov. Do Cirkvi vstúpili ako dospelí a vyjadrujú k nej obdiv práve kvôli tomu, čo hlása o sexualite, manželstve a rodine. Zdieľať

Ako sami uvádzajú, svoje postoje voči niektorým článkom učenia Cirkvi zmenili potom, ako si uvedomili škodlivé efekty populárnych koncepcií týkajúcich sa ľudskej sexuality a tiež potom, ako ich kongregácie začali pripúšťať dominantnú kultúru s jej narastajúcimi gnostickými tendenciami. Hodné pozornosti je aj tvrdenie konvertitov, že aktuálne postoje Katolíckej cirkvi voči svojmu učeniu ako aj presvedčenie, akým ho voči nepriateľskej opozícii hlása, je dôkazom prítomnosti Ježiša Krista. Priznávajú, že ako ľudské bytosti chápu dramatickú povahu túžob človeka, ale ako konvertiti poznajú tendenciu aj takých cirkevných predstaviteľov, ktorí strácajú viditeľné, historické a autoritatívne spojenie s Ježišom cez svojho vikára, a následkom toho nie sú schopní adaptovať kresťanstvo ako dominantnú mentalitu.

V uvedenom liste sa hovorí aj o ťažkej pastorálnej situácii, s ktorou sú biskupi na synode konfrontovaní. Konvertiti priznávajú, že mnohí z nich sami zakúsili rozvod a sú preto vďační za pozornosť, ktorá sa tomuto problému venuje. Otvorene však vyjadrujú nespokojnosť s návrhmi schvaľujúcimi prijímanie pre rozvedených alebo civilne zosobášených. Nezdá sa im snaha po určitom spôsobe ľútosti, ktorá by mala tolerovať to, čo cirkev nikdy nepovolila. Tieto návrhy sú jednoznačne proti neodvolateľnosti manželského zväzku, pričom považujú prvé manželstvo za niečo odpísané, kvázi mŕtve, ba ešte horšie, ak by sa uznalo, pokračovala by jeho existencia a proti nej by sa tak činilo násilie.

Konvertiti hovoria, že takéto koncepcie môžu ešte utrpenie rodín zvýšiť, namiesto toho, aby ho zmiernili. Je jasné, že mnohokrát sa opusteným ženám a ich deťom nedá pomôcť, ale malo by sa myslieť na budúce generácie a posilňovať v mladých ľuďoch zmysel pre krásu nerozlučiteľného manželského zväzku. Zmienené návrhy si totiž neberú k srdcu skutočnú krízu rodiny, ktorá za problémom rozvodu stojí. Je to antikoncepcia, kohabitácia a atrakcia sexu rovnakého pohlavia, čiže to, čo Benedikt XVI. nazval „nesprávnym pochopením podstaty ľudskej slobody“.

V závere listu sa konvertiti obracajú na Katolícku cirkev so žiadosťou, aby udržala nerozlučiteľnosť manželstva s takou vernosťou, ako sa udržiavala v celej histórii Cirkvi. Podľa nich zmeny v cirkevnej disciplíne by boli nielen neadekvátne, ale by aj zároveň znamenali kapituláciu pred problémom, ktorého sa cirkev chcela ujať.

Vyhlásenie, že viac ako inokedy práve teraz potrebuje svet prorocké svedectvo Cirkvi, pôsobí dôrazne a presvedčivo. Aj ponuka svedectva o konverzii, ktoré potvrdzuje atraktívnosť pravdy o mužovi a žene tak, ako to „objasnil“ Kristus prostredníctvom svojej Cirkvi, povzbudzuje synodálnych otcov k správnemu rozhodnutiu.

Zoznam vyše sto konvertitov priložený k listu svedčí tiež o rôznorodej skupine, ktorá prešla sitom sveta a po dlhom hľadaní Ježiša Krista ho našla práve v Katolíckej cirkvi. Toto vzácne svedectvo by nemalo zostať bez povšimnutia, zvlášť, keď útoky proti synode nás všetkých vyzývajú na odpor voči kultúre, v ktorej všetko má iba dočasný charakter a ktorá si myslí, že dnešný svet už nie je schopný pravej lásky.

Dagmar Babčanová
Autorka je bývalá slovenská veľvyslankyňa vo Vatikáne.

Foto: TASR/AP

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo